Elegancia a noblesa ked okolo teba prechadzali, tak si bola prilis ozrata na to, aby si ich chytila, aj ked si sa naciahla.

Toto je koment, ktorý mi Chantal nechala na mojom nemeckom blogu, keď som tvrdila, že pijem s eleganciou a noblesou. Samozrejme mala pravdu, o tom idem teraz hovoriť. O Malackách.
Taký žúr, že Branko a osem báb. To vyhral, s nami. Heh.

Najebali sme sa uňho doma (prisámpiču som ešte nebola nadrbaná už pred piatou...moje poprvé) a vyrazili sme do mesta. Teda...haha, do centra Malaciek (stále som opakovala že to nie je mesto, ale obec, ale potom som prestala, lebo ulice boli plné hokejových fanúšikov a tí neváhajú dať vám na piču).
Ja som si vypila svoju sedmičku vína (treba šetriť, víme) a na cestu každý fasoval plechovku piva, aby sme náhodou za tých dvadsať minút chôdze nevytriezveli. Totiž, bolo to tak, že jedna plechovka na dvoch, ale nejak sa stalo že ja som svoju z rúk nepustila (niektorí s vďakou odmietli...chápete to?) takže keď sme došli k tomu veľkému stanu, kde sa premietal hokej, už som bola rozveselená.

Sadli sme si a od nudy som si trošku upila z ploskačky (fernet). Tu si prestávam pamätať poradie, takže teraz nasleduje to čo vždy - vymenúvanie činností, podľa toho, na čo si spomeniem.
Takto - hral sa hokej, samozrejme. Ibaže mňa hokej nezaujíma ani za máčny máčik (čo už) a okrem toho som nevidela na plátno. Nevidela, aj keď sme sedeli úplne vpredu, ale to plátno sa nejak rozmazávalo, hráči boli dvojmo (v každom mužstve), proste taký divný zápas, tak som si radšej išla kúpiť jednu vodku. Okrem toho sme našli pod stolom kartón minerálok, nevedno pre koho a odkiaľ...jednu som si požičala. (Výhodné.)
Tretiny ubiehali nejak strašne rýchlo. Za triezva sa mi zdá, že trvajú oveľa dlhšie. Potom sme si išli kúpiť cigánsku (ktovie, či využili zásoby z Plaveckého Štvrtka...chacha, teraz sa smejte, lebo nekorektný vtip) a poslednú tretinu sme ja, Martina a Lucio strávili v parčíku za stanom a hľadali Casiopeu. Či čo vlastne.

Nenašli sme. (Hviezdy na nebi sa debilne rozmazávali...ale aspoň som videla dva veľké vozy, chacha.)
Medzitým, prirodzene, sme mali ešte úprimné chvíľky, kde sme si padali okolo krku a vyznávali lásku a vyjadrovali podporu a podobne (veď viete - "Och baby, ja vás mám tak rada!" alebo "Proste keď sa chceš na to vyjebať, tak sa na to vyjeb, ja ťa aj tak mám rada a kto som ja, aby som ti hovorila, čo potrebuješ v tvojom živote, aby si bola šťastná?!" - samé hlboké myšlienky).
Po zápase sme sa trúsili domov (ježiši, ja som fajčila!) a tam sme pokračovali v chlastaní. Teda neviem ako ostatní, ale Braňo mi stále nalieval pivo (do vínového pohára...vidíte, toto myslím tou eleganciou a noblesou!!!) a mali sme kolečko sexuálnych priznaní. (Lenže keď sa väčšina ošíva, je to nuda.)

Mimochodom som si všimla, že jednu z mojich spolužiačok som mierne (hovorím mierne, ale myslím si že riadne) šokovala, keď som sa rozhovorila, teraz nemyslím tie sexuálne kokotiny (to tam tuším už ani nebola), ale moje vyjadrovanie. Hm, žeby som v škole málo nadávala? Ani sa mi nezdalo.
Domov sme šli v pondelok ráno a poviem vám, je to nepríjemné, keď sa vlečete po meste takí zničení, napoli ešte ožratí a bez make-upu a okolo vás sa hrnú všetci do práce, čistí, voňaví a vyspinkaní. Uch. Určite to poznáte, veď každý sa minimálne raz v živote istotne najebal v nedeľu.