No colors anymore I want them to turn black

Spíčený deň, spíčený pondelok, spíčený týždeň.
Skúška dnes nebola, lebo NAČO. Zmrdi boli na hodine len dvaja lebo ostatní sa na to vyjebali, ale nech, aj tak mi idú na nervy a už len keď si na nich spomeniem, tak sa naserem, ale dneska som dúfala že sa na nich vyziapem a tí dvaja poslúchali tak som nemohla. Neviem sa dočkať konca školského roka, neznášam deti a tých šesť tyranov by som zavesila za gule do prievanu.

Je hrozne teplo a ja som jak veľryba a nemám si čo obliecť, lebo vo všetkom vyzerám nechutne. Mám sto chutí zaliezť do zemského jadra a tam zostať a už nikdy nevyliezť. Za chvíľu budem ešte aj zachrípnutá, lebo celý deň pičujem jak chorá vrana.

AIS vyjebaný mi tiež nefunguje, alebo aspoň funguje podľa vlastných pravidiel a ak neni nič s AISom tak potom sú jebnutí vyučujúci. Ale móže vám ukazovať 16 termínov a keď to rozkliknete tak iba štyri? Zjavne hej. Plus chuťovky ako posledný termín 7.6. čo je síce pekné, ale pri 16 skúškach neexistuje skončiť 7., keď 2.-5. ste ešte na exkurzii. Čo im jebe? Načisto.

Bez dnešnej skúšky ich mám tento týždeň ešte aj tak štyri. Neviem sa dočkať.
A ten kokot vydrbaný skurvený spíčený, čo ho neznášam už odkedy sa dotrtkal na našu hnilú školu, dal až dva termíny. Teraz sa podržte že akým spôsobom - po dva dni za sebou. Je on pičus, alebo áno? Mám na učenie asi dva dni. Nehovorím o tom že ma nič nemotivuje aby som sa snažila skončiť s dobrým priemerom. Ale oni ešte aj to dokážu minimalizovať. Je úspech, keď nejaké poznámky vôbec dočítam, kým na tú skúšku idem. A mám to v piči. Môžu mi fúkať práškový cukor do riti, alebo ma vydrbať zo školy, ale ja sa na takejto skurvenej škole snažiť nebudem.

Sračky se zase dali do pohybu

Napísala som jediný mail na vyššie miesto, kde som oznámila čo sa deje a že v pondelok prídeme aj s oficiálnou sťažnosťou pokonzultovať (nebudem sa vyjadrovať k tomu, že tá osoba má ordinačné hodiny iba raz do týždňa) a dnes ráno už mám aj odpoveď (ale jakáááá rýchosť...).
Odpoveď mne a zároveň ešte ďalšej tete z katedry a ďalšej čo vybavuje zahraničné styky (hohohóóóó, btw zahraničných stykov som už pár mala a veru som si vždy všetko zariadila oveľa lepšie než teraz oni...sú to babráci), že vážená kolegyňa (hach), okamžite tú vec ideme preveriť.
No povedzte. Asi ten mail znel nasrato. Možno ma nakoniec aj tak pošlú do piče, ale tento mail ma pobavil.

Black Hole Sun

Tak čo deti, piekli ste to už?
Dnes: som bola na praxi, zatiaľ iba posedávať a múdro pokyvkávať hlavou, zajtra ma čaká učenie, som zvedavá, či sa mi nevysmejú do ksichtu (zasa...nič, na čo by som nebola zvyknutá).

Dnes: som bola učiť tých svojich, boli drzí ako opice, musela som ziapať a trieskať knihou o katedru (pôsobivé, ale ja nemám až taký silný hlas, ako by na nich bolo treba a to nie som žiadna upejpavá útlocitná princeznička). Sklapli, až keď som ich vyhodila z hodiny. Všetkých. Neodišiel ani jeden a pritom som to myslela naozaj vážne.

Dnes: som sa prehnala do školy, aby som zistila, že pičizňa sa tam nenachádza a teda ešte stále netušíme, čo bude s naším Luxemburgom. Pomaly sa vzdávam predstavy príjemného pobytu v zahraničí, čo neznamená že prestávam zúriť. Čaká ma najhorší semester v živote, keď sa budem každé ráno budiť s vedomím, že som v tejto skurvenej diere nemala trčať. Plus ma čaká vysvetľovanie a prijímanie ľútostivých reakcií každému a od každého. Dopiče. Ale napísala som jej ďalší mail (usudzujem, že nikam nejdeme podľa ich vytrvalého mlčania a ignorovania mailov) a budem to robiť, až kým neodpovie. Plus som písala mail na katedru histórie, či by sa nedalo dodatočne vplychtiť niekam inam. Napríklad do Slovinska. To je tiež exotické, aj keď moja nemčina sa tam asi obesí. Ale vraj sa tam dá kúpať ešte v októbri v mori. Mňam. Ale možno ma aj oni pošlú do piče, šak už je po funuse.

Dnes: som si pri šialenej jazde na bajku (hahaaa, to slovo som už dávno chcela použiť, je také krásne prijebané) dojebala baleríny (ale no...moja chyba, aj keď na vine bol aj nerovný povrch - skurvený zvlnený asfalt) a teraz si musím kúpiť nové. To je dobre, lebo teraz nemusím mať výčitky svedomia, že míňam prachy podaromnici. A okrem toho boli lacné a nekvalitné. Druhá vec je, že som ich mala rada, mali peknú petrolejovú farbu (chlapi - proste takú šedo-modrú) a už som ich konečne vyšlapala, takže mi neodierali nohy. Pri predstave tej tortúry s novými nekvalitnými balerínami ma obchádzajú mdloby. (Môžu vás vlastne mdloby obchádzať?) Na drahé a kvalitné nemám. Možno by som mala, ale to mi za to nestojí, radšej miniem prachy na veľa lacných vecí, ako na jednu drahú...no, proste syseľ.

Dnes: sa povozím ešte dosť veľa, lebo pondelky sú moje byciglové dni, všetky doučká sú vcelku prístupné (nooo...na druhej strane, také Šafko moc prístupné neni, ale ja sa tade vždy nejak prepletiem, po chodníku samozrejme. Taká sexica na starej hnedej Liberte, čo zráža babky, to som ja.), čiže teraz móžem zežrať kus torty, čo nám včera babka upiekla. Heh. Ale poviem vám...doučovať sa mi ísť nechce, ani za mak.

Mládí v píči a do důchodu daleko

To je môj momentálny pocit. A keď to tu začnem rozvádzať, bude mi ešte horšie, lebo sa aj tak cítim na piču. Chorobne kontrolujem maily, ako keď čakáte na správu od nejakého chlapa. Slzy na krajíčku a vytočí ma úplne hocičo.
Ako mi môže moja prijebaná škola zobrať jedinú vec, ktorú od nej chcem? Môj jediný sen, jediná vec, ktorú v živote chcem a oni mi to dajú a potom povedia že možno.
Možno si môžu strčiť do piče.
Keď nám nepovedia že to vybavili, nechutne sa opijem a opustím. A dopredu ľutujem toho, kto ma bude utešovať. A potom mi už celá škola môže práškový cukor do riti fúkať. Nemám nijakú motiváciu.

Neotravujte fakultných pracovníkov so svojimi problémami

To nám povedali na erazmáckom stretnutí. Aj som si to zapísala. Viete, naša uni pre vás urobí všetko, idú do roztrhania a fakticky sa snažia. (A teraz pravdu.)
Včera som myslela, že ma porazí.
Dokvitli sme za tetou z nemeckej katedry, že reku ideme vyriešiť taký problémik s naším erasmom. A samé jobovky.
Ani neviem, ako to mám povedať bez nadávania. Jednoducho, naša úžasná škola nemá zmluvu na magisterské štúdium s univerzitou v Luxemburgu. Znamená to, že "je to v procese vybavovania a dúfam že vám do konca týždňa budem vedieť dať pozitívnu odpoveď".
Rozumiete. To sa môže staž len u nás. Vedela som že mám pravdu, keď som vyhlásila, že naša škola je prijebaná rovnako ako tento štát.

Keď sa to nepodarí vybaviť, pôjdeme do prdele a ne do zámku a jedine a len preto, že ten kokot čo podpisoval zmulvy zabudol zaškrtnúť políčko master...takže máme len zmluvu pre bachelor.
Včera som bola tak unavená, že keď nám to oznámila, nezmohla som sa na nijakú reakciu, ani vnútornú, ani nijakú. Myslela som že tam skameniem u nej v kancli.
Večer mi to došlo poriadne a dneska už som v stave trieskať vecami, kopať do dverí a rozbíjať okná.
Nasrať do ruky a nepustiť k vode, nech do rána zdochnú a nech tá škola zhorí do tla. Ako môže niekto urobiť tak spíčenú chybu, že nezaškrtnúť políčko, preboba???!!!!
Že keď sa to nepodarí, tak nemôžeme ísť nikam. Včera sa ma ešte jeden spolužiak snažil povzbudiť, že ak to je osud, tak možno ma šťastie nečaká tam, ale tu, ale mala som chuť s ním zatriasť a zarevať, že na Slovensku nečaká šťastie NIKOHO kto tu zhnije a že to neni fér...no, ovládla som sa. Ale teraz už nemusím.

DO PIČE AJ SO SKURVENOU UNIVERZITOU KOMENSKÉHO!!!!!!!!!!!!!

Čarovné slovo na P je Prijebem ti

Často mám pocit, že mám okolo seba samých idiotov. Frustrujúce je, že to nie je len pocit. Čo všetkých v detstve bili po hlavičkách? Boha.
Musím sa vyzúriť sem, aj keď teraz už ani nepociťujem zlosť, lebo som si ju vykričala hned ráno spolužiakovi. Ešteže tak. A ešteže so mnou súhlasil.

Aby ste boli v obraze. Medzi povinnými predmetmi z dejepisu máme v júni exkurziu. Jasné, chápem, je to také, lebo ju musíte absolvovať a musíte si ju zaplatiť, čo je okolo 200 euro.
Kto trie biedu, má možnosť spraviť nejakú náhradnú prácu. Zaujímavé, že po tejto informácii už nikto nenarieka že na to nemá, aspoň nie tak nahlas. Vši lenivé.

A teraz k problému. Ideme do Poľska a začíname vo Wroclavi (Wroclave?) a otázkou je, že kedy vyraziť. Pôvodne bol plán (ale nie pevný a od začiatku to všetci vedeli, že ešte nie je všetko 100% dohodnuté) ísť vo štvrtok ráno. Lenže cesta trvá osem hodín a preto nám teta navrhla ešte iné - ísť v stredu v noci, aby sme do Wroclavi dorazili ráno a niečo z nej aj videli, prípadne v stredu okolo obeda, čo by znamenalo jeden nocľah navyše.
Viete aká by bola cena? O 10 euro viac. 10 euro!!! Pamätaje si túto sumu.
Ale moji drahí spolužiaci sú zjavne úplne jebnutí.
Pripomeniem tu iba najpozoruhodnejšie názory.

• načo to predlžovať, stačí keď dojdeme do Wroclavi poobede, veď to aj tak netreba tak dlho chodiť po meste, hlavne aby sme sa večer nadrbali, lebo výlet
• v žiadnom prípade nechceme ísť v noci, lebo nééé, bóóóóže fúúúj, to budeme dolámaní a nevyspatí a vôbec, kto to má vydržať??? A neosprchovaní!
• v žiadnom prípade nechceme ísť už v stredu, lebo 10 euro je DOSŤ veľa

Tej poslednej som mala chuť jednu natiahnuť, ale vzdala som to (múdrejší ustúpi, chápeme sa...). Keď som sa rozčuľovala Ivanovi, povedal že najradšej by jej vtedy vrazil ceruzku do oka a to on tam ani nejde (lebo tu nebude, to je teraz vedľajšie).
Móže vám toto niekto povedať? Že nezaplatí o 10 euro viac, lebo to ho finančne položí?
("Tak zavolaj mojej mamke!" Bola jej útočná reakcia na moju poznámku, že keď sa ide von, väčšina z tých ľudí prepije viac než 10 eur za jeden večer, tak nechápem s čím je problém.)

Kks, keď na to nemá, nech nejde a urobí prácu navyše a keď ide, nech mi netvrdí, že to celá rodina vybrala svoje posledné úspory, len aby sa jej chuderke zložili na exkurziu. Neskutočne ma títo ľudia serú. Doboha, nech si nájdu prácu. Keď vidím, aké majú moji spolužiaci telefóny, iPody, notebooky a kadejaké voloviny, strácam chuť s nimi diskutovať o prachoch. A potom milú slečnu vidíte pred školou vyhulovať. Asi keby zaplatila o desinku navyše, nevyšlo by na cigarety (z vreckového, z vreckového...tato daj mi, andela ti, zo svojeho, zo svojeho).
No nejebli by ste jej jednu po zátylku?
Nakoniec sa asi presadí možnosť č. 2 - cestovať v noci a ráno dojsť. (Slečne inak ani toto nevyhovovalo, lebo prebohaaa...osem hodín v buse!)

Normálne ma serú tí ľudia. A do toho ešte tí, ktorých nezaujíma nijaké mesto, nijaké pamiatky, len aby sme tam došli a mohli sa večer ožrať. Aj tým by som jebla po zátylku. Nechápem, načo sa trepali na vysokú, keď ich nič nezaujíma.
Ne že by ja som bola nejaká vzorový študent, ale tak dopiče, to je predsa EXKURZIA! Ach. Zbytočne si dvíham tlak.
Ešte raz mi niekto povie že nevydrží osem hodín cestovať a potom ešte cez deň fungovať, asi ho fakt pošlem do piče aj pred celou triedou aj pred vyučujúcou.

O nakupovaní, móde, frustrácii a malinovej torte

Na chrbát mi svieti slniečko, aké príjemné.
Nechcem týmto článkom vo vás vzbudiť ľútosť (ani posmech, Chantal!) a podobné záležitosti, len sa chcem niekde nerušene rozpísať.

Napriek niekoľkoročnej výchove najrôznejšími ženskými časopismi sa mi nepodarilo vybudovať to, čo na vás hučí Dívka, Eva alebo hoci Ema Tekeliová (sorry, ale fakt neviem ako sa to jej sprosté meno píše). Sú to samé kecy a ja som skončila len ako Bridget Jones. Nejsom slobodná 30-čka, ani ma to nejak netrápi, ale ten problém s postavou a hmotnosťou. Je otrasným zistením, že nenávidíte vlastné telo. (Ja vždy dodávam - je ale možné takéto telo milovať? NE!)

Akože vždy som to tak trochu tušila, ale až tento mesiac som si naplno uvedomila, ako hlboko to siaha. Keď sme boli v Olomouci (nehorázny výžer, ale ja neviem odolať takým tým strašne dobrým chlebíčkom s majonézou...ale aby ste si nemysleli, radšej som ich obchádzala, aby som sa na ne zakaždým nevrhla), s Dašou sme stále riešili naše postavy. (Napríklad sme stáli pri tom stole s chlebíčkami, žrali keksíky a debatovali a nadváhe.)

Ako som písala nedávno, v piatok začala konferencia improvizačným divadlom. Súťažili dva tímy hercov a jedno kolo sa volalo Love Song. Vtedy vytiahli jednu babu z publika a dvaja herci jej mali zaspievať svoj love song a ona sa mala rozhodnúť, ktoré družstvo dostane hlas. Keď rozhodca vysvetľoval pravidlá, trnula som hrôzou. Sedela som dosť blízko ehm, pódia (nebolo tam nijaké pódium, len plocha) a na kraji rady. Keď som si predstavila, že sa budem musieť posadiť na tú stoličku a celé publikum sa na mňa bude dívať a sledovať moje brucho, tak ma oblial studený pot. Potom si vybral inú, z prvej rady.
Na druhý deň Daša povedala, že sa strašne bála, aby ju nevybrali (sedela predo mnou, tiež na kraji), lebo je tučná. Skôr, než som s tým začala ja. Bola som prekvapená, že to napadlo aj niekoho iného, lebo som si myslela, že len ja sa tak strašne zhadzujem (aj keď vačšinou len v duchu, prípadne pred kamoškami, ale ani by ma nenapadlo trepať nejakému chlapovi čo o mňa javí záujem, že pozri, netrčí mi tu sadlo? No to zas ne.)

Daša totiž vôbec neni tučná. Má prsia a zadok a štíhly pás (omg, čo by som ja dala za jej pás). Aj tak som presvedčená, že je lepšie mať väčší zadok než obrovské brucho. Pcha.
No a keď už sme si navzájom prijali svoje frustrácie a navzájom sme sa uistili že "preboha, ty predsa vôbec nejsi tlstá!", riešime to s prestávkami doteraz. Napríklad keď ideme po ulici a ja pozerám na figuríny a hovorím si - piče aké sú chudé, je to jedno že sú umelé a Daša povie - nenávidím figuríny!
No, je to normálne? Bežné asi hej, ale je to normálne?
Je normálne nenávidieť svoje vlastné telo? Podľa mňa je to nezdravé a viem to a napriek tomu si nepomôžem, lebo ako som už povedala, je možné milovať (alebo sa aspoň zmieriť) s takýmto telom? Ne.
Napríklad včera som sekla s krátkou a neúspešnou diétou, po deviatich dňoch predstierania. Koniec koncov, predstierať niečo druhým má ešte aký-taký význam (ak to neni orgazmus teda), ale sebe? Nejsom zasa psychicky chorá. (Som len narušená, čo sa týka príjmu potravy. Prijímam jej priveľa. Vlastne ani ne priveľa ale v idiotských dobách, ako napríklad noc. Jasné jasné - nejdez v noci. Keby sa to robilo tak ľahko, už dávno mám miery 90-60-90. Totiž k tomu mi už len chýba, vlastne prebýva ten pás. Ostatné sa zmestí do normy. Síce, tie kozy už asi tiež ne...bohatstvo!)

Po normálnom obede som mala nenormálne výčitky svedomia. (V tejto časti pristúpme rovno k malinovej torte, ktorú som mala dnes, takej torte že čistý sex s viacnásobným orgazmom. Vypýtam si recept.)
A navyše, včera som išla nakupovať. Nelenže majú HOVNO (presne - veľké H, malé o, rímska päťka, N a O), ešte aj strihy sú čudné, akoby celý svet trpel podváhou a vzory sú tiež čudné a vôbec, proste toto je tá časť o frustrácii a móde.
Doniesla som si jedny úzke gate (veľmi úzke a jediné čo mi vadí, že to neni veľkosť 34, ale ...ehm, pomlčíme, okrem toho Levi aj tak nečísluje klasickými konfekčnými veľkosťami, takže v páse sú samozrejme menšie než 34...omg, to už by čo bolo) a depresiu.

Vyzerám obrovsky (nechajte si tie kecy že chlapi majú radi keď majú ženu za čo chytiť...lebo aj chudé ženy majú chlapov, takže nemám obavy že keby som schudla už ma nikto nebude chcieť. Na tomto mieste sa hodí spomenúť jeden výrok z Prahy, ktorý možno patrí do Fragmentov: "My SME pekné...len sme tučné.")
S Martinou sme sa chceli uchýliť k čiernej mágii, ale povedala, že by sme asi museli jesť hadie oči a obetovať mačiatka. To by som fakt nezvládla. A zapredať dušu sa mi ešte nepodarilo. Keď to človek potrebuje, Satan ne a ne sa zjaviť. (Síce, včera som videla takého pudla...dofrasa, možno som si nadobro presrala šancu.)
Chantal tvrdí, že Diabol má moju dušu istú a nemá dôvod mi za ňu ešte čosi ponúkať. Pravda. Dopiče.

O chvíľu sa zas vynorím ako z rožku párok

(Ak chcete počuť môj názor, je to dosť čudné prirovnanie.)
Dnes som nemala komu vynadať, tak sa spŕška sračiek zákonite musí vyliať sem.
Neberte to osobne, kľudne vypnite - teraz. Ak ste tak neurobili, trpte.
Slnko svieti, fakt krásne, lenže ja mám predkrámie a už trvá o dva dni dlhšie než by malo a už ma to sere, ne že by bol dôvod obávať sa, ale proste ma to sere, LEBO. Okrem toho idem v piatok do Olomouca a kto má chuť na študentskú kvapku krvi (aký to eufemizmus. Obyčajné krvavé sonety sú to.) zrovna na výlete? Nikto. Dopiče aj s cyklom.
Preto to dnes bude čisto v negatívnom duchu, asi ako cez skúškové. Zoznam toho čo neznášam. (Na druhej strane, v mnohom mi iste dáte za pravdu. A aby ste si nemysleli že furt iba pičujem - predsa ne furt, niekedy sa musím nadýchnuť - zvyšok týždňa si dám pauzu.)
Takže. Nenávidím:

• keď niekto v električke už ráno smrdí po cibuli/cesnaku (ktorý človek pri zmysloch žere ráno cibulu???), je mi z toho na grcanie
• keď musím v rannej električke počúvať tie ich kydy, našťastie nám boh dal mp3-ku
• keď sa mi baterka v mp3-ke vybije a mám pred sebou dlhú cestu bezútešnou Bratislavou
• keď sa dotrepem do školy ako chudera, ponáhľam sa (lebo samozrejme meškám) a zistím, že prednáška odpadá, ale nikto sa neunúval nám to dopredu oznámiť
• keď mi meškajú krámy (mhhhhhhhhhhhhhhhhwwwwwwwwwwwwwwwww)
• keď moderátori v rannej show rádia Viva neprekonateľne trapošia a sú bodrí už o pol siedmej (keď ja mám ešte noc)
• keď takmer prídem o živote pri prechádzaní na zelenú po prechode, lebo niektorí ignorujú zákaz odbočenia a ešte sa na mňa drzo smejú (ale nebojte, ukázala som im fakera a mračila som sa ako boh vojny)
• keď mi meškajú krámy
• keď mám neskutočne nudnú prednášku a akoby nestačilo, že nudný je obsah, musí byť nudný ako prof (či čeho on vlastne je, ale myslím že fakt prof) a rozpráva tak pomaly, že pri čakaní na ďalšie slovo zostarnete a úplne vnímate ako vám mladosť uniká pomedzi prsty a vidíte že život sa odohráva za oknami školy (navyše sa prechádza a vkuse sa na vás pozerá a chvíľami sa musíte prestať baviť, aby ste aspoň predstierali že dávate pozor a potom zabudnete čo ste vlastne hovorili...)
• keď sú ku mne predavačky oprsklé (neni môj problém že makajú ako predavačky, tak nech sa snažia...ja som sa tiež nexichtila na ľudí, to som si nechala až na čas, kedy sa mi otočili chrbtom)
• keď ma ľudia volajú bifla, na to som úplne alergická, neznášam to asi najviac zo všetkého, lebo nie som (veď vy viete ako to je, však), ja akurát len stresujem, ale to je, poviem vám, veliký rozdiel
• keď mi ľudia hovoria že som lenivec, lebo sa mi nechce ísť behať - tak po prvé, viem že som lenivec a po druhé neznášam behanie (mala by som mu venovať osobitný bod?), behávam každý rok len dva týždne (v rámci ošiaľu "už konene schudnem tých sto kíl nadváhy, ktoré som nabrala počas strednej neviem ako a odkiaľ"), lebo potom ma to prestane baviť - aby som bola presná, nebaví ma to nikdy ale po dvoch týždňoch buď nemám už čas, alebo chuť, alebo oboje. A vôbec, behanie je otravné a nudné, rovnako ako bicyklovať sa na stacionárnom bicykli (hej máme ho v obývačke a hej, vešiame naňho uteráky a iné veci, ktoré potrebujú dočasne uskladniť), nemá význam presviedčať sám seba že je to zábava, lebo nie je. (Mňa napríklad nebaví ani aerobic - a do toho zahŕňam všetko od klasického aerobicu až po skackanie s Fredym Aisim (píše sa to tak?), ale dokážem pochopiť, prečo to baví iných. Ale behanie?? Behanie je dobré len na chudnutie, na nič iné.)
• keď ma nenapadá ďalší bod do tohoto skvelého zoznamu...
• aha...už som hovorila že neznášam keď mi meškajú krámy???

Who do we think we are

Kým Chantal stihne vytrúbiť svetu ešte iné tajomstvo našich kúpeľnových rozhovorov, chcem všetkým dopredu oznámiť, že inak sme obe kompletné. Takmer.
Zasa sa musím posťažovať...no, nechcem povedať že nemôžem za to (lebo možno aj môžem), ale keď sa inak nedá, treba pičovať, a tu je to také, že...keď vás to nebaví, aj tak ma vypnete tak ani nemusím mať výčitky že som na vás vykydla tonu negatívnej energie.

(Mám nový header, pekný, že? Martina je iste nadšená, že už sú preč motýle. Ten predtým sa mi zdal málo sick...chápete.)
Tak dnes som stihla asi polovicu toho čo som si plánovala, navyše som sa u babky nasrala do vývrtky. Som samoser, o tom potom, ale moja rodina ma vie dostať do stavu beztiaže.
Uznávam, že som dneska preháňala (keby som aspoň bola nasratý teenager, dalo by sa to ospravedlniť, ale nejsom, na také výstupy už som pristará, no jedine že by som to zvalila na hormonálne zmeny po 23. roku života, ktoré, ako všetci vieme sú nesmierne...asi).
A išla som ostentatívne trucovať do zadnej izby. Po asi pol hodine došla babka ma akože zavolať naspäť a snažila sa mi dohovoriť.

Ale ona nechápe o čo mi ide (jasné že nechápe, keď som jej nepovedala, lenže to by nemalo význam, lebo by to nepochopila, proste sa narodila v inej dobe a to neni prázdna fráza, sračka, to je fakt).
Ona nechápe, ako by som mohla maž blbé obdobie. (Niekedy ani ja nechápem, ako ho môžem mať tak dlho.)
Totiž už som si myslela, že prestalo, ale ono sa, kurva jedna, vrátilo. A tak som ne len že unudená na smrť celou mojou tragickou existenciou (isteže preháňam a fabulujem, ale chcelo by sa vám čítať niečo čo znie príliš obyčajne??), ale ešte som aj nevyrovnaný singel. (Haha, hej, naschvál singel...veď viete, že som gramotná.) Vôbec sa mi nedarí nemyslieť na chalana. Keby aspoň nebol kompletne môj typ. Už vidím tie ubíjajúce hodiny strávené na jeho profile (vďakabohu to on nevidí, koľkokrát denne tam oxidujem, jedine že by mu teda Cukerburg zavolal), kým sa moja myseľ zmieri s neúspechom.

Flamin´ heart

A aj head, lebo nejak ma pobolieva, tak chorobne veď viete. Už mi to ide na nerv. Inak, dobre som dnes robila že som s avyjebala na učenie, lebo nakoniec pribudli iné termíny a ja som sa rozhodla inak a na frazu pôjdem až vo februári (využijem plnú dĺžku skúškového, koniec-koncov je tu pre mňa). Aj tam to nejde inak, keď všetko začína až desiateho. Lebo skôr sú všetci leniví. Ach, žiť tak život vysokoškolského učiteľa...nasrať im do ruky a nepustiť k vode.
Okrem toho som zistila, že sa ma hromadne snažíte vysmiať za Pičiníniho. Tsss...šak sa dosmejete keď uvidíte jaký je to jebač. :D

Stále sme v hovne iba hĺbka sa mení

Keď sa niečo posere, tak sa to posere úplne. Takže som stratila všetky údaje z počítača. Seminárne práce, knihy, poznámky, podklady na štátnice, bakalárka, motivačné listy...proste všetko a čo mi chýba najviac, všetky podklady na doučko. A som kde? V RITI. Presne tak, najhlbšie kde sa len dá, nemám ani holý kokot a neviem čo budem zajtra na doučku robiť. Vďaka bohu že už budú Vianoce a všetky ostatné doučká mi zrušili, takže aspoň nemusím rozmýšľať čo tak narýchlo. Môžem potom bežkať do knižnice a všetko si znova kopírovať a scannovať, len keby som vedela čo všetko som tam mala za tie dva roky. Popiči. Mal niekto vôbec stres, kým sa používali len písacie stroje? Nemyslím. Takže som dnes asi pol hodinu revala za stratenou mladosťou a teraz už len rozmýšľam čo by som vedela zachrániť, keď si pozrem maily dva roky staré. Alebo tri. Vidíte? Internet je najbezpečnejšie miesto pre ukladanie dát. Odtiaľ to nezmizne ani keď chcete, kto by to bol povedal, že. A ja nikdy nemažem maily.

Bože, v piči je to celé. Nemám chuť teraz hľadať na nete. Kristabohamária!
Môj foter sa práve rozčuľuje nad ajťákmi. (Má novú tlačiareň a nový comp a vlastne to celé súvisí, lebo keď zapájali nový comp, tak moje údaje nikto nezálohoval.)
Ale mali by ste ho vidieť. Najprv napodobňoval ako taký ajťák pracuje (myslela som že spadnem zo stoličky, jak som sa smiala...hlavne pri tých divých výrazoch keď pozeral na obrazovku) a ťukal zbesilo do imaginárnej klávesnice. ("...no a takto sa pri tom tvári...jak kokot...")
A potom rozvinul teóriu ako zbaviť svet IT-technikov (nevhodnú pre slabšie povahy, takže ten, kto by si nedokázal pripiť na "úspechy na východe" s kamennou tvárou ale počuteľnou iróniou v hlase, nech radšej v tomto mieste prestane čítať.)
Začal tým, jak oni každú novú verziu drbnutého windowsu (naschvál to píšem s malým w, nezaslúžia si ani aby som ich napísala s veľkým písmenom) zmenia a potom ju nikto nechápe a musíte strácať čas tým kým sa naučíte čo kde presunuli a kde sú nastavenia ktoré predtým boli niekde a zrazu odtiaľ zmizli. ("Už len tým sú drbnutí, že sú to ajťáci, to je samo o sebe zlé.") A že oni vždy tvrdia že aké to je ľahké, proste samonavádzacie. (Pozor, tuto to začína, ešte máte možnosť kliknúť na červený krížik, ktorý pokiaľ viem je stále napravo, ale ktovie dokedy.)
"Všetkých by som ich samonaviedol do Osvienčimu a tam by som podkúril v peciach. Ale najprv by dostali poriadne zavírené compy, ktoré by museli opraviť a potom keď ich opravia, by zistili že im to aj tak bude prd platné a pekne by šli do plynu. Tým by som zredukoval množstvo ajťákov na zemi na únosnú mieru a vždy keď by začali volačo vymýšľať, pohrozil by som im že tam skončia všetci."

Dear Ryan, go and fuck yourself please. Thank you. Yours sincerely, Wicked Lady

Samozrejme, že tá pesnička je vymakaná, inak by sme na ňu dávno zabudli...šak Martina mala už volakedy dobrý vkus, zdá sa. Hehe.
Btw Dreamgirl, normálne si ma dojala, keď si sama od seba použila OMFJ, to znamená že ten výraz sa dostáva do povedomia a za chvíľu zľudovie. Slzy sa mi derú do očú.
A Ryan? Mám napísať fax (!!!) neviem na jaký department či čo, po anglicky (haha...ešte že ten môj kamarát študuje anglinu takže mi aj chyby opraví, inak by som sa musela haMbiť) a poslať to do Írska, či kam vlastne. A vraj potom dostanem celú sumu naspátek.
To je fakticky beh na dlhé trate, pritom by stačilo, keby mi ponúkli zadarmo prebookovať mená a ja by som to spravila a šla by som tiež do Milána. Ale čo už s nimi, keď sú to kokoci.
A foter si kúpil nový comp, včera ho nainštaloval náš osobný PC doktor a dneska sme zistili že nefunguje tlačiareň. Lebo viete čo? Má už osem rokov a je nekompatibilná s novým programom. Takže keď má niečo osem rokov a funguje to, je vám to na holý chuj (presne tak), lebo software je nový a vy sa môžete ísť pojebať a kúpiť si nový stroj. Krásne, tento svet, fakt krásne.
A ja nemám ako vytlačiť tú nešťastnú letenku, takže neviem čo si naši nájdu pod tým stromom. Asi im niečo nakreslím.

Do PIČE!

Presne veru tak. Aby ste boli v obraze, nedala som si nijakú whisky. Kupovala som darček pre našich. Skvelý nápad som mala. Vlastne ani ne ja, ale to je teraz jedno, lebo ja som sa hneď pustila do toho ho zrealizovať. Letenky do Milána vo februári, super, ne?
Až na to že Ryanair je pojebaná neseriózna spoločnosť a teraz mám letenky ne dve ale štyri. Lebo pri platbe vám vyhodí že spojenie zlyhalo, tak to skúšate ešte raz, znovu vám "spojenie zlyhá" a potom si bum bác nájdete v schránke dva maily, že ďakujeme že ste si vybrali našu leteckú spoločnoť. Hovno s makom pod padákom a piču s ryžú, srnky sa lížu a ne ďakujeme, vy kurvy vyjebané. Takto ojebávať, to mi pripadá, ako keby to bola slovenská spoločnosť, ale zjavne aj iní majú dobré nápady.
Mojím zábleskom jasného rozumu bolo poistenie storna, takže sa teraz úfam, že mi jednu z nich preplatia naspäť. Prijmem aj len 80% ceny, ale som presvedčená, že mi patrí plná suma. Keď vám vypíšu že spojenie sa nedá nadviazať, hádam to nemáte pochopiť tak, že letenka bola úspešne zaplatená??? Alebo som blbá ja? Poviem vám, že keď som tam tie maily videla, oblial ma najprv studený a potom horúci pot (alebo možno naopak) a zamávala som 30 eurám na diaľku. Potom som si spomenula na storno pistenie a začala som na ich stránke hľadať, ako sa dá letenka stornovať. Myslíte, že to tam majú? Trt.
Napísala som mail a keď nič nevyriešia, zavolám do call centra a spravím tam bordel, aby si precvičili ako jednať s eskalovaným zákazníkom. Som zvedavá. Fakt.
Prinajhrošom (haha, pozrite čo som napísala, chcela som prirodzene prinajhoršom, ale hento je celkom smiešne) môžu ísť fotri do Milána dvakrát, lebo letenky nejsú v rovnakom dátume. To je, čo?
Neviem z akého dôvodu ma napadlo dať iný dátum. Božia prozreteľnosť. A ja som o 60 éčiek ľahšia. Do prasačej prdele aj s pojebaným Ryanairom. Nech skapú všetci, čo mali na starosti to internetové spojenie.

Jed na líšky

Doprdele. Zmokla som ako mokraď, nezohnala som lieky a ešte aj tí malí nevďační zmrdi dnes vyrušovali jak o preteky. Neviem čo im bolo, ale celý čas sa oflusávali cez verzatilky. No popiči zábava, fakt, keby aspoň pri tom tak neziapali. Asi tam vážne prídem o nervy. Ale najviac prídem o nervy z tej jebnutej knihy z ktorej ich učím, lebo to svet nevidel, tak pridrbanú učebnicu. No fakt. A od toho sa to celé odvíja, kniha je jebnutá, nič v nej neni, ako mám z toho učiť? A potom sa vynudzujú a ziapu lebo deti sa nevedia zjavne vynudzovať potichu, tak ako my na prednáškach... Ale počúvajte, fakt ma dnes nasral jeden taký krpo, bavil sa so mnou tónom, akým ja sa nebavím ani s bezďákmi...akože to už je sila a mala som chuť mu vlepiť pár výchovných, ale v dnešnom školstve vás už pripravili o všetku zábavu. Idem do preč...idem a dám si jed na líšky. Asi.
Vybíja sa mi miláčik totiž.

Hmpf

Vrátim sa za dve hodiny a žiadny koment? Pardon, pičung? Tssss.....pche!

I wanna do bad things with you

Normálne sedím už pár hodín za pécečkom, a ľudia, nejsom na Fejsbuku!!! Chápete? No, aj to sa dá. teda akože som, ale ne primárne, takže sa nehrám super Maria ani neklikám na šťastný orech (taká nemecká aplikácia čo vám predpovedá budúcnosť, veľmi podnetné...), ale mám fejs len na lište, poprípade pičujem s kamoškou.
Už mám napísané všetky motiváky, bewerbungy a kadejakú kopu hnoja ešte a čakám kedy mi odpíšu z Nemecka. Ak to nestihnú, budem zúriť, lebo tomuto švindlu venujem všetok svoj čas a energiu. Ale aspoň mám dobrý pocit že konečne niečo robím. Tak tak. A napríklad som si napísala posudok. Sama sebe. Lebo prof to predsa nebude písať za mňa. je taký debilný a trošku mám divný pocit z toho že o sebe napíšem že mám výborné predpoklady pre štúdium v zahraničí...no ale...veď mám. A sú to jeho slová, hahaha.
Uvidíme. A pohuliť by sme mohli tiež.
Btw nechcem tu robiť zbytočný rozruch...ale ja počujem zo svojich reprákov hlasy. A nemyslím tým hudbu...proste dohrala pesnička a ja počujem nejaké hlasy. Čo to má byť?
Alebo odkiaľ to ide?
No nič.
Idem už do riti, fakt tu sedím pridlho a už ma všetko bolí, ale dneska si nezacvičím, lebo za A idem učiť a za B ma bolí koleno, ale hlavne idem učiť a vrátim sa až o štvrť na desať a to už sa mi nebude chcieť. Ako sa hovorí - "Kdo běhá a cvičí, klouby si ničí."
Adieu.

Dopiče, samozrejme som zabudla, čomu som sa chcela venovať keď som písala nadpis. Namotala som sa surovo na Tru Blood, no videli ste už toto??? Ja a foter sedíme v stredy v noci nalepení na telke, lebo je to mrte napínavé, keď to skončí nejednoznačnou scénkou. Veď jasné. namotávka je to a nič iné, ale páči sa mi ten chlap.
A tá pesnička úvodná tiež a ten text úplne najviac, lebo mi pripadá taký...pre mňa, chápete. :D To by som niekomu tak chcela povedať, že I wanna do bad things with you. ledva mi skončili krámy a už mám chuť sa rozmnožovať, človek si nestačí vydýchnuť a udrie naňho ovulácia v nevídanej sile. nemali by medzitým byť nejaké prestupy??? Ale keď u mňa sa tradične striedajú len obdobia škrabania stien s krámami...navyše predkrámie čo sa týka žrania u mňa pretrváva celoročne a preto som sa vyžrala a vypadám jak prasa...bojím sa zabíjačky. nie nie, na váhe nič nepribudlo, aj gate sú mi stále rovnaké...ale vyzerám aj tak otrasne.

Nástenkové tendre, nadštandardné vzťahy a "kto prv príde, ten prv melie"

Absolútne neprekvapujúca skutočnosť ma dnes vytočila do nepríčetnosti  a čuduj sa svete, dokonca aj prekvapila. Ale viac nasrala, aby som bola exaktná.
Prosím pekne, načo máme noviny? Aby sme sa dozvedeli o svete. A keď sa tam niečo píše, je dobré si prečítať a potom si to aj zapamätať, čím lepšie, tým lepšie (ehm...no, dobre...) a úplne najlepšie by bolo vytiahnuť tie uložené informácie v pravý čas, aby ste chápali situáciu.
Hovorím o nástenkách. Už si začínam zvykať, že v tomto debilnom štáte (boha, patriot...) sa všetko rieši na nástenkách. O nástenkovom tendri všetci počuli, všakže. Tak presne taký systém funguje aj na PdF UK (skratka pre Ujebaní Kokoti). Lebo čo? Lebo témy na diplomové práce sa vyvesia skôr než po iné roky a kam? Presne, na nástenku. A najlepšei na tom je, že pri niektorých témach sú už dopísané mená, ale nie perom, ako to robia slušní študenti, že dojdem, pozrem a pripíšem sa pod tému, lebo tak to proste funguje a o nejakej efektivite nie je reč, ale o slušnosti. Prosím, pod niektorými témami sú mená už priamo vytlačené, počítačom...chápete čo chcem povedať? Že istí vyvolení vedeli o témach skôr a prihlásili sa na ne kým sme my ešte ani nechyrovali že sa to ide vyvesiť. A kde je na tomto svete spravodlivosť? Hej, práve šla okolo grcať, letmo som ju zazrela.
A pani doktorka nám oznámila, že kto prv príde, ten prv melie a toto sú externisti (tí vydrbaní externisti sa vždy o všetkom dozvedia skôr lebo dostanú mail) a táto za mnou bola už v septembri. Kto to kedy videl, v septemrbi kancle obchádzať a zisťovať najlepšiu tému aby som ju mohla vychmatnúť spolužiakom??? To je typická učiteľská vcírka.
Takže si môžme vybrať z toho čo zostalo. Fantázia. FANTÁZIA.

There she goes, she goes and nobody knows

Nemám teraz čas, takže to dopíšem neskôr, lebo aj sobotná noc stojí za zreferovanie keď som si utriedila myšlienky a spomenula detaily...teda, hrubé obrysy.
A odpovede na vaše otázky - Samo má 11 rokov  a proti návrhu ktorý v jeho mene vyslovil iný spolužiak sa vehementne bránil.
Dneska som sa mimochodom na to sťažovala v škole, svojim spolužiakom teda, aby bolo jasné a Braňo (ten z Čáčova) zahlásil: "Si sa mala vyzliecť, to by ho odradilo."
Tsss.

Deti moje, dokončím to tu, keď už som vás navnadila. Chacha.
Ale najprv trošku zapičujem, ako chalan od susedov. Lebo objednala som si knihy v tom pojebanom Eurobookse a oni vám posielajú SMS keď to príde, Väčšinou. Ale dobre sa na mňa vysrali, tak už som tam dnes išla, celá napenená, lebo to sú učebnice a potrebujem ich, lebo z čoho mám učiť tých malých kreténov, no?? Deti zlaté, som chcela povedať, ne kreténov.
A oni že nóóóó, ale to ešte neprišlo a to je v dotlači a to bude asi tak za dva mesiace. KKS, to mi nemohli napísať, že, lebo načo si asi tak pýtali môj mail a číslo, do zoznamky?? Pche. Bola som nasratá jak trpaslík, lebo neviem kde mám tie knihy zohnať a po druhé čo je toto, moja starosť, knihy do školy zháňať? Ešte k tomu tak drbnuté. Tak ich teraz skúsim hľadať na nete a keď to objednám cez Amazon a bude to stáť mrte, mne je to jedno, nech si to zaplatia. Vŕŕŕŕŕŕ.

Vtipnejšia, teda trt, ale milšia časť dňa chvalabohu nasledovala hneď za tým. Trepala som sa na svoju základku, kde budem praxovať z nemčiny, aby som si tam vybavila aj prax z dejáku. U svojej bývalej triednej. Ale ona tento rok neučí dejepis (škoda), ale vybavila mi to u inej, tá ma tuším učila etiku, ale bohvie, meno si pamätám, ale detaily mi alkohol rokmi vymyl z hlavy.
Tak som tam s ňou sedela v kabinete, dohodli sme si dni, popičovali na školstvo a ministerstvo, v neposlednom rade na harantov a zrejme som ju zdržala asi tak polku hodiny takže haranti mi boli určite neskonale vďační. Akurát že nevedeli, že to kvôli mne, takže ich vďaka vyšla len tak do vesmíru, ale vesmír neni kkt a pošle mi ju naspäť.

A teraz to, čo som chcela. Teda sobotňajšia noc. Saturday night fever, chacha. A sunday morning hangover. (Ne, tu už žiadne chacha nebude.)
Tak. Jedného pekného sobotňajšieho večera sme sa vybrali so slepačím výborom žiť a pribrali sme aj bratrancovu frajerku, lebo slepačí výbor získava na popularite. Juch.
Začali sme v krčme Trissinho drahého otca, lebo, ako už som možno spomenula, vyjadril nespokojnosť s tým, že ona nikdy nevodí kamarátov do jeho krčmy. Hovorila som to aj svojmu drahému fotrovi a on že presne, do rodinného podniku predsa musíte chodiť míňať prachy!

Velice sa mi tam páčilo a tie ceny sa mi páčili úplne najviac, lebo vodka za 1,70, uznajte.
Začať pivom a pokračovať vodkou, na to už si môj žalúdok a iné orgány zvykol. Ale zabiť to potom gin tonicom, to bolo zrejme pre chudáka žalúdka problém, lebo na druhý deň som si to hrozne vyžrala a myslela som že zemrem. Vlastne už aj neskôr v ten večer som pociťovala všelijaké tlaky nesprávnymi smermi.
Podgurážené sme sa vybrali do Harleya, bohužiaľ bez Oasisa. (Spomenula som tu už Oasisa? Martina ho číta Oeuzis, alebo tak nejak, po anglicky proste, ja Oasis - píš ako počuješ, Štúr ma naučil - a Triss ho nazvala Oázis.) Oasis je taký Vanglán vole, z couchsurfingu. (Btw, stretli sme sa potom neskôr v nedeľu, ale to sem teraz nepatrí.)

V Harleyi bolo príjemne, ako doma. Chvíľu sme tancovali na bare ale napiču hrali tak sme zliezli a chlastali, zasa vodku (chudáááák žalúdok). Keď bola rada na mne kupovať chlast, došla som k baru a zakecala s nejakým Iráncom (ja neviem prečo, ale ja keď sa zoznámim s cudzincami tak ja im vždy hovorím "Džííííz-s, that´s so cool, that you´re from ...." - sem doplniť krajinu). A on asi dúfal že niečo bude, lebo sa velice usmieval na mňa, ale potom (našťastie) došli baby a Triss sa dožadovala svojho drinku. A oni mi povedali "Prečo sa bavíš s Iráncom????" A vraj tam majú nejakých Rakušanov. Tak som nechala Iránca zmätene stáť pri bare a vytrielila som smerom k nášmu pôvodnému stanovisku. Martina mala nejakého vyhadzovača (no dobre, to tvrdím len ja...jeden z Österreicherov). Checkla som ostatných dvoch a jedného som si vybrala. Keď ma zabijete, nepoviem vám jak vypadal...nepamätám si. (Cha. No, jedno malé cha je namieste, či?)
On bol celkom easy-going, lebo ani ne za 5 minút sme sa bozkávali a potom mi kúpil drink (no, veď toto...ten posledný ma definitívne dorazil, ale ja neviem povedať ne. Ako mi povedala Chantal, že ja nemám problém len s Démonom Alkoholu, ale aj s Démonom Súhlasu. Zrejme. Asi, možno, zrejme, nuž hej. Nechajme to.) a ja som chlastala odušu. Potom nastal problém pre mňa typický - keď sa nadrbaná s niekým bozkávam, strašne sa mi začne točiť hlava a je konec. Tak to bolo. A on (jasné postranné úmysly) sa spýtal či chceme ísť na čerstvý vzduch. Ja (bez postranných úmyslov) som prikývla. Tak sme vyšli von a on (veľmi akčný chlapík toto) dal druhý návrh, či ideme do jeho auta sa trochu kuscheln (odmietam to preložiť, lebo po slovensky to znie debilne). A ja že ok. V skutočnosti som myslela na to, či sa vyšablím už teraz, alebo až doma, alebo poprípade vôbec. Samozrejme v jeho aute nič nebolo. Nejaké pokusy som stopla hneď v zárodku a potom som sa vytackala von, že mi je zle. (Ohromná spoločnosť som ja...)

A on bol veľmi gentlemanský, lebo sa tam o mňa staral, napriek tomu že som doňho hučala že prečo vlastne pomáha ožratej neznámej žene. (Keď pijem, prídem aj o posledné zvyšky zdvorilosti a potom to vyzerá že som nevďačná, ale to bola len čistá zvedavosť.)
A on dával voľačo v zmysle že aká som pekná a že on ma chce ešte niekedy vidieť a že ja si určite nebudem pamätať ráno jeho meno (??? Môže vám toto chlap povedať?) a pod. A ja že - ja budem asi grcať. (Chacha, teraz sa smejem, ale vtedy mi to moc vtipné neprišlo. Btw, táto romantická scénka sa odohrávala na parkovisku pred Harleyom, kde som sa držala z jednej strany jeho auta a z druhej nejakého cudzieho auta a a z jednej strany ma držal ešte aj on...hovadské to bolo.)
A on že strč si prsty do krku. (Fakt nechápem, kde to berú a čo ich k tomu vedie.) A ja že nikdy. A rozumejte, to si predstavujte tak komplexne, že všetky tieto veci sa tak premiešavali a jedna replika cez druhú, ne že porade. Medzito ešte dal voľačo o tom že som sexi a ja že ale určite ne (lebo veď taká ožratá...) a on že určite hej a ja že ale nebudem, ak budem grcať. (Kks tento štýl "a ja že a on že", to fakt móžem.)

A tak dokola a potom sme sa nejak znovu dostali k nemu do auta (hm, tuším mám fakt medzery, ale ja teraz neviem ako k tomu došlo) a ja som v tom aute zaspala (no, ne úplne, ale skoro) a potom som sa zrazu prebrala a on že nech mu dám svoje číslo. Nemohla som si spomenúť na svoje číslo!!!! A tobôž ne po nemecky. Ale nejak som to zvládla, lebo v nedeľu mi napísal. (Oh my fucking Jehova...neviem či je to dobre alebo zle.)
Potom nastúpili jeho kamoši a pýtali sa či ma majú odviezť domov. Strašne som sa potešila, že by ma niekto odviezol domov zadarmiko, lenže oni nemali ani tušenia kde sa nachádza moja ulica. A viete čo spravil môj Rakušan??? (Btw, to meno som si zapamätala. A ešte to, že brutálne bozkával a brutálne voňal.)
Vytiahol 15 euro, že na taxík. V takých situáciách sa vo mne vždy ozýva tá pojebaná slušnosť a poctivosť, tak som odmietla. On na tom trval, tak som si vzala aspoň desinu. (No, umlčala som poctivosť, lebo ku mne domov by to bolo max za 5 evri...)

Zavolala som si taxík a potom som im chvíľu nariekala že neviem aké auto vlastne pre mňa dojde a potom som nejak asi vystúpila a chvíľku som sa motala po tom parkovisku, asi tak 10 sekúnd. A narazila som na nejakú skupinku (baba a dvaja chalani) a oni ma presviedčali nech idem s nimi (neviem prečo). Tak som išla a vôbec som neplatila, lebo nechceli prachy. Svet je čudák.
Ale veď dobre. Peňáze od Rakušana si odložím na svoj notebook na ktorý tak krvopotne šetrím, že 10 euro za týždeň (prestaňte sa smiať!). A uvidíme, čo sa bude diať ďalej.
Inak, keby to niekoho zaujímalo, v nedeľu príde Hamburger do Bratislavy!
Nuž...radšej si idem pripravovať hodiny, aby som nenapísala ešte voľačo. lebo čo by ste si vy pomyslili! (Naschvál je tam pomyslili, ne že preklep.)

Prší, kurva. A kurva, september,

Prosím vás, mi vysvetlite že čo je to za vyjebaný dážď. No?

Čo je dobré, toho je málo, dokurvili sme čo sa dalo

Tak skrátka. Prvá vec čo ma ohromila je, že som tento blog zanedbávala celý týždeň!!! Chápete to? Ja! To je ako...no...ako...ako niečo hrozné na čo si teraz nespomeniem.
Tak aby sme šli poporádečku, štácky som nedala, len tak napoli, svetové dejiny si zopakujem v auguste, pojebané dejiny skurvené kokotské.

Tak. Bolo mi do revu samozrejme, lebo som citlivka a fajnovka a podobne, ale robila som formu aká som tvrdá žena a nerevala som pred spolužiakmi, hlavne keď celá kopa iných sa tam usmievala, že haha, a čo, veď to nič neni, robiť opravák v auguste (asi ich nesere argument typu dojebané leto), sú aj horšie veci na svete než dojebané skúšky. Sú? Viete čo, v mojom svete boli dnes najhoršie práve tie dojebané skúšky a dojebané leto a celé toto bolo dojebané, lebo pojebaná Kyjevská Rus nevznikla v 5. storočí, ale až v 9. a tam to celé začalo, celý ten trapas, alebo fail volajte to ako chcete, ja sa odvolávam na svoj nadpis.
Tak som chvíľku niečo splietala a potom že radšej odchádzam, lebo fakt nič neviem, no možno keby som tam potila krv, dali by mi éčka (keby som to vedela, tak tam zostanem tú krv potiť, mne na známkach nezáleží, ale fakt som si myslela že mi to nedajú, ale neskoro je teraz lamentovať, berme to tak, že by ma poslali do piče).

Deják som sa učila s maturujúcou sestrou, zahanbuje ma, že vie toho asi stokrát viac než ja, ale ju zjavne dejepis baví, ne jak mňa (vyvstáva otázka...tu odbočím, ale môže otázka vyvstávať? Mal by sa nad tým niekto zamyslieť, vážne. - načo to vôbec študujem, poviem vám, že sama neviem. Sama nechápem, načo som si taký odbor zvolila, lebo som nikdy v ňom extra nevynikala, akurát na základke kedy nebolo treba nič vedieť a mala som ešte aj z prírodopisu jednotky, aj z matiky. Ale na polroku vždy dvojku, to som už vtedy vedela, že matika je pičovina na entú - haha, že na entú, aká irónia, no nechajme to - a tak som sa nikdy nesnažila to pochopiť. Kdežto v dejáku som bola celkom ok, ešte aj na strednej, ale už na mature to začalo, že som mala dvojku, lebo som čo? Trieskala blbosti, ale čo vám na mature uznajú, nehodí sa na plese, je také príslovie. A tak mi tu nestačí vedieť že nejaký Rurik a Oleg, ale aj vác, že Zlatá horda, radšej som im nehovorila, že ako dlho som si myslela že to bola akože faktická horda, ako skupina, čo sa tak nazvala. Ne, to vám bol štát. Chápete? Móže niekto nazvať svoj štát že Zlatá Horda (horda?)? No jedine Mongoli. Akože hej, aj tí patrili do otázky, alebo skôr do odpovede, lebo tí napadli tých skurvených kyjevských Rusákov...ale to je jedno, koniec zátvorky.)

Členíme text na odseky, lepšie sa to číta, aj ľudia majú viac chuť to čítať, hej viem, mama robí marketing už asi sto rokov, tak viem.
Neviem čo ešte povedať k tomuto dejepisnému trapasu.
Šla som teda domov aby som sa vyhla bujarým oslavám mojich spolužiakov, ktorí to urobili (kto má na nich chuť, keď sú veselí) a našťastie mi volala kámoška (jedna z nejlepších, skoro tak ju mám ráda jak Top Dívku), či nejdem na jeden a ja že hej, lebo treba mi také. Tak som sa nadrbala poobede, lebo celý deň som nejedla, klamem, jedla som dva chlebíčky. Ale ani mi moc nechutili a zaplatili sme 7 evri...ale o tom inokedy, že sa mi tento ich skurvený komoušský systém nepáči.

Čo nás bude ešte zaujímať? No, vás nič a mňa tiež nič, takže nič (ale ne, srandujem, toto povedal raz náš starý prastarý - ako prasličky a plavúne dokopy - fyzikár, keď písal príklady na tabuľu a veru to bola jedna z mála vecí, kde sa fakt nemýlil - vôbec nás to nezaujímalo).
Zajtra idem na KISS, ticho záviďte.

A asi sa odporúčam, (a inak velice vtipné je aj to, jak píšem čo ma prvé napadne, napríklad túto zátvorku píšem až úplne na konci, teda celý text mám hotový a toto sem tak vsúvam ako vsúvačik, ale vy neviete, kebyže vám nepoviem) inak je velice vtipné jak Karol Sidor poslal Hitlerových poskokov do piče, keď chceli, aby vyhlásil Slovenský štát, vtipné, vtipné, ale im to také zrejme nepripadalo, lebo po vyhlásení ho odpažili ako veľvyslanca do Vatikánu (chápete, tam bola dobrá nuda, veď čo už poriešil vo Vatikáne, to by mohol keby tam došiel o takých pár sto rokov pred tým, ale smola, v 20. storočí už bola lopta na inej strane ihriska, aufm Spielplatz, sozusagen) a potom umrel v Kanade. (Btw na stene sedí komár a prepletá nohami ako zajac.)
Smutný príbeh jedného člena HSĽS a ja som si myslela že on bol zlý, lebo patril do tej strany, viete ja si všetkých rozdeľujem na dobrých a zlých, potom sa mi to ľahšie učí, teda čo sa týka Rimanov, ťažko sa to posudzuje, či boli zlí oni, alebo barbari, ale to je zase každému jedno. V dnešnej dobe je dôležité vedieť že Hitler bol zlý, ale za 1000 rokov to bude každému jedno a budú sa učiť o nejakom fúzkatom, čo moc nemusel židov (či Židov? Nikdy neviem...dosť to dokurvili tým že majú dva rovnaké názvy...Arabi to vyriešili dobre - sú moslimovia a každý vie že Arab sa píše takto a moslim takto. Vie to každý okrem dyslektikov a dysgrafikov, to je jasné. No, nechajme to jazykovedné okienko) a bude sa im to zdať presne také ako mne dnes Šupiluliumaš a Šamšiadad a poprípade Tukultininurta. Aj Chatušiliš. Viete, títo típci tiež vraždili jedna radosť, nejaké iné kmene, ale koho to dnes zaujíma???

Tým som samozrejme nechcela obhajovať nemecké záujmy, ja len tak filozofujem a hovorím to skôr, než ma niekto označí za henlajnovca alebo tak. Inak ten Hiťo mal aj pár vtipných momentov, keď Tisovi na jeho (ak sa pýtate na môj názor, trápny) darček (nejaká kniha o tom jak nás Maďari tisíc rokov jebali, aspoň sa mi zdá) povedal, že "to ma vôbec nezaujíma". Haha, no sranda. Veď sa mu ani nečudujem. Mne sa tiež nechce učiť o slovensko-maďarských vzťahoch, furt sa to tu omieľa, človek má pocit, že tá história ani neskončila, ale stále trvá, akurát že už neviem či jebú oni nás, alebo my ich. Spoločná história sa nezapre.

Inak títo Maďari boli celkom silný kmeň, taký do pohody výbojný, ale potom spravili tú chybu, že sa usadili tu a zmiešali s nami a odvtedy sú tiež nejakí degenerovaní, už sa im nechcelo bojovať ani hnať pred sebou ostatné kmene, len sa tu opíjali so Slovanmi. A potom že prečo Slováci toľko pijú. Cha. Šak my to už robíme od piateho storočia, k nám sa môžu Nemci a Angláni so svojím trápnym pivom chodiť učiť! My už sme to naučili aj Maďarov, skúsenosti máme.
Eh, jasné že som zabudla o čom som pôvodne chcela, ale nevyvinulo sa to zle a teraz ma ospravedlňte, idem spať, nespala som pokojne už asi mesiac. Vidíte, ani ten Speed mi nepomohol, ale aspoň jednu časť mám z krku, aj keď tú ľahšiu.
Teraz by som si zatrtkala. Alebo možno ani ne...radšej spať. A sama. Až taká som unavená. Veru, už starnem.