Fox on the run

Mám roboty ako na kostole, ale robím čo? To čo vždy, sedím tu a píšem vám dôležité veci. Aby ste na mňa nezabudli, keď už si nemôžete nič uvariť podľa mojich skvelých receptov (mimojazdom, robili sme už dvakrát palacinky, odkedy sme tu a všetko len bajočko, lebo nemáme váhu ale boli dobré, ale chutili inak, to asi kvôli tomu že tu majú inú múku) (Vajcia sme samozrejme nedávali bajočko).

Tak poporade. Hovorila som vám už, že som bola na castingu do divadla? Neviem, asi ani ne, skrátka minulý štvrtok (mrte drsné), musela som predčítať Shakespeara po anglicky a iné chuťovky (môj prízvuk je dosť svojský, takže Shaky sa asi v hrobe obracal že akú frašku som z toho spravila) ale výsledok je taký že ma VZALI!!! Dnes večer mi konečne došiel mail, takže budem hééérečka (akože po blavácky čítať, hééj?).
Ešte neviem čo budeme hrať, ale poznám zatiaľ troch spoluhercov (Iránec - vypadá presne ako to, čo si predstavíte pod pojmom Iránec, teda akože hovorím o výzore, ale je veľmi milý, potom jedna Luxemburčanka a Nemec - vyzerá strašne nemecky, Hiťo by skákal meter päťdesiat, keby si neprestrelil gebulu roku pána 1945).

Škola už ide naplno (ne jak u nás, že prvé tri týždne všetko odpadne alebo nám len rozdajú sylaby a pošlú nás domov), tu sa prednáša od prvej sekundy a už sa dávajú aj úlohy, ide ma jebnúť, keď si predstavím všetku tu prácu, napríklad dnes nám dobrý človek doniesol Baudelaira v originále, lebo veď "predpokladám že všetci viete po francúzsky" ale našťastie sa unúval aj s nemeckou verziou. Mimochodom bola to stará dobrá Mrcina, ktorú sme čítali už na strednej a už vtedy som tam nevidela všetky tie obrazy, akurát mi to prišlo nechutné, ale to bol asi zámer...lenže chce toto ten 40-kilový poskakujúci ADHD profesor počuť? Ne. Chce symboly pominuteľnosti, tradičné a moderné obrazy a ich kombinácia a podobné hlody, tak som písala jak fretka, keď už nemám na báseň vlastný názor, hodí sa vedieť ten učiteľov. Bola tam aj jedna baba, ktorá mala kopu nápadov (zrejme to robievajú často, lebo to neznelo ako "práve ma napadlo...") a on zakaždým celý žiaril nadšením (jak atómová elektráreň, normálne by ste potrebovali slnečné okuliare) a dobre že nevyskakoval od radosti.

A chce seminárku na 12 až 15 strán. Nemusím asi hovoriť že už interpretácia sama o sebe neni môj cup of tea, ale toto je seminár o lyrike a ja lyriku neznášam, lebo nedáva zmysel a neznášam aj hľadanie symbolov. Okrem toho ja neviem interpretovať ani prózu a ani knihy ktoré sa mi páčili. (Ak ste nabrali dojem, že sa mi ten seminár nepozdáva, tak správne, ale bohužiaľ si ho musím zapísať, aby mi ho uznali doma...no viete, čachre machre s predmetmi a tak.)
A inak sa hanbím jak pes za Slovensko aj za Univerzitu Komenského, lebo sa celý čas musím cítiť trápne a je to nepríjemné veru. Hneď ako to bude možné, odchádzam z tej krajiny, lebo to je katastrofa, celý ten systém v akom sa tam žije a študuje, to by som svojim deťom (budúcim) spravila len nerada. Ide niekto so mnou?

A ešte niečo veselé, aspoň pre vás, lebo ja viem že ste škodoradostní, hoci mne zatrnulo.
King Africa. Stretávam ho až príliš často (áno áno, prichádzam k tomu že ľutujem svoje chyby a dobre si nabudúce rozmyslím komu strčím jazyk do papule keď sa najebem, ale rozhodne to nebude Afričan). Večne sa poneviera po intráku a dokonca má tú drzosť je taký priateľský, že mi minule zaklopal na dvere aby sa povypytoval ako sa mám. Už si zvykám pomaly. Včera som ho zase stretla v kuchyni, jednoducho neni deň bez Kinga Africa.

Okrem toho mi zase dnes písal na fejsi iný adept, miesto narodenia Togo. Akože nič proti Afričanom, ale chápete, oni sú jednoducho až moc. Moc všetkého. Pre mňa je dosť náročné naladiť sa na Španielov (ktorí absolútne nerešpektujú osobný priestor, lebo v ich kultúre je to normálne) ale na toto si budem asi zvykať tak dlho, že si ešte ani nezvyknem a už budem doma. Európania sú naozaj chladní, ale ja si nemôžem pomôcť, mne ten chlad celkom vyhovuje.
Och a navyše sa všetci tak hrozne podobajú! To je zas trapas, pre mňa. Včera ma jeden pozdravil večer na ulici a ja že "Poznáme sa?" A on že hej, veď dneska sme boli na tej party! (Bola taká party poobede kde sa varilo a hrali sa zoznamovacie hry...zjavne neúspešne, ale prosím, vy by ste spoznali černocha v tme, navyše keď si prezliekol tričko???)
Bol to trapas, ale oni to berú normálne, lebo zjavne sú zvyknutí, že ich nevieme rozoznať, tak sa neurazia...

Hm, panebože, niekto tu chodí po chodbe a šúcha nohami o zem, to ich nemôže dvíhať??? Kks, neviem či je to Ernest (môj čierny sused), ale on tiež neni zrovna tichý typ, to keď tu niekoho má tak hučia jak na lesy. Hrozím sa dňa, kedy ho tu navštívi žena za účelom styku. Asi sa upracem do kuchyne, alebo do práčovne, to je v suteréne a treba ísť cez dvor. (Práve začal telefonovať, som zvedavá dokedy to potrvá. Ešteže nechcem spať, ale čítať ten pojebaný článok.)

No idem si prečítať teda ten skvost o revolúcii v médiách (desne záživný...)