Novinky zo života hmyzu

V sobotu bola prvá welcome party a viete...no veď viete aká som. Ožrala som sa (ale ne jak divá sviňa, iba tak mierne, niekde na polceste k divej svini) a podľahla som dobyvačnej politike istého Afričana, nazvime ho pracovným názvom King Africa (ne, nevyzerá ako King Africa - toho si móžete vygoogliť - ale je to dosť smiešne, tak sa to hodí).

Zoznámila som sa s ním už u nás v kuchynke, lebo on síce nebýva tu, ale blízko a už ani neštuduje, ale chodí sem oxidovať za kamošmi. Už vtedy po mne išiel jak gestapo po Púčikovi, lenže to som bola triezva a držala som si odstup, ako tomu už nebolo v neskorých večerných hodinách. Lenže! Bola som najebaná, nezabúdajte!
Keď som sa chcela pratať domov, ochotne sa gentleman ponúkol že ma odprevadí a veruže odprevadil, až priamo do izby. (Kks, prisámpiču si nepamätám, ako sa dotrepal až hore...) Nevedela som ho odtiaľ dostať, ale nakoniec sa mi to našťastie podarilo (Thank you, bye - to je akože diky čááááu, to ja tak rada používam - a tlačila som ho von dverami, no fakt! Viete si to predstaviť?), ale ešte prv (fakír padá na zem...) si vypýtal moje meno, či mail, či kerého anciáša ale zrejme som sa pomýlila, lebo si ma nepridal. On mi samozrejme napísal svoje meno, ale verte že som ho nehľadala.

Ale príbeh nekončí! Po pokojnej nedeľôčke nastal pondelôčik, ktorý sme strávili nákupom potravín (to fakt až toľko stojí, keď sa chcete normálne najesť???) a nejakými úvodnými prednáškami v škole, kde boli nečakane všetci milí a ochotní a vysvetľovali sto ráz do aleluja všetko.
Na intrák som sa dotrepala až podvečer a šla som sa pokojne napásť do kuchyne (mám papriku!!! Zelenina, po týždni, mňámes). Sedím si, cpem sa svojimi suchármi (s nátierkou, ani diétu netreba preháňať) a kto sa nedovalí do kuchyne? Správne, už sa smejete, čo? King Africa s hlasným smiechom (on je taký dosť uhučaný aj na Afričana). Keď som ho zbadala, skoro mi zabehol suchár a nahodila som iba kŕčovitý úsmev (to si asi všimol, že aký kŕčovitý). Dúfala som že sa podo mnou otvorí zem a prepadnem sa do izby pod kuchyňou, ale nestalo sa a King si prisadol ku mne a už vyprával a hustil a namotával a že prečo som si ho nepridala na fejsi (krútila som sa ako prišlapnutý červ) a iné veci čo zvyčajne Afričania robievajú.
Bola som celá nervózna, lebo za a) sa nemám chuť až tak družiť a za b) tam bolo asi tristo iných ľudí v tej kuchyni (celá Afrika, jak vždy, teda celý Kamerun) aj keď oni sa tvárili že si nás nevšímajú.
Omg omg, čo ja teraz budem robiť. Tak mi treba...