Personal heaven

K neuvereniu, že každý príspevok začínam tým, ako som sa nažrala. Je mi trochu zle, ale hádam to rýchlo prejde, ale výčitky svedomia ma asi neprejdú.

Chcela som napísať o včerajšej noci. Bola taká malá good-bye party, mala byť pôvodne veľká, ale väčšina ľudí sa rozhodla neprísť a verte, niektorí mi ani vôbec nechýbali, lebo tí dôležití tam boli. (Teraz hovorím o spolužiačkach, ne že sa niekto oduje, víme?)

No a tak nás bolo len šesť a Daša doniesla skvelú správu o nejakom podniku menom Duplex (ľudia mojej spoločenskej triedy o tom nechyrujú), ktorý sa nachádza hen, rovno v hoteli Crowne Plaza. No proste by som si povedala, že tam nemám čo hľadať a ani by ma nenapadlo to nejak riešiť. Ale tento bohumilý podnik, či diskotéka či čo vlastne, je asi postihnutý nejakým dobročinným syndrómom, lebo majú také, že ladie´s night, ked do 12 v noci majú vstup len ženy a od 10 do 12 sú všetky drinky zadarmiko. Akože VŠETKY. Chápete??? Chápete že v bare kde lacný chlast vôbec nevedú, vám nalievajú dve hodiny čo len chcete a nechcú za to prachy? (Vstupné bolo 4 eurá...smiešna cena v porovnaní s tým, čo som tam prepila.)

S radosťou sme sa tam nahrnuli a kým sme ešte boli triezve, cítili sme sa nesvoje, lebo predsa len - ja som zvyknutá na lacné zafajčené diery ako napríklad Randal, alebo drahé ale rovnako zafajčené diery ako Aligátor, ale hento je vám podnik (to sa ani nedá inak nazvať, len podnik) na úrovni (ťažko sa hľadá iný výraz), cítila som sa trochu ako Pretty Woman, viete...Nemci to volajú fehl am Platz. Bolo to tam plné babeniek, čajočiek, alebo čoho, všetky mali vysokánske štekle (ihly, samozrejme) a šatičky (keď pozeráte americké filmy, tak oni tak chodia na diskotéky, ja som si myslela že to je vybájený svet Holywoodu, lebo sama viem že najlepšie sa tancuje v teniskách a bavlnenom tričku, ale čo vám budem rozprávať) a divadelný make-up, proste bittches, alebo zlatokopky (aj keď do polnoci toho zlata moc nenakopali, lebo chlapov vážne začali púšťať až po pol noci (rozumiete tomu? Ja ne...).

Ja som mala zhodou okolností šaty, takže som aspoň nebila do očí, ako voľakedy keď som sa (náhodou a proti svojej vôli) ocitla v Infinity (inom to bratislavskom diskofilnom podniku, kde hrá nejaký štýlový DJ, akurát že klientela je tam okolo 18 a ceny nie sú také závratné, ako v tomto Duplexe) a mala som čiernu minisukňu, čierne podkolienky, opasok s kovovými ostňami a tričko Deep Purple (najprv sme boli v Randali, chápete).

Aby sme nemali tie čudné pocity, že tam nepatríme (bože, veď barmani a čašníčky boli v košeliach, kravatách a vôbec, aj ochranka!), zamierili sme k baru, ja s pôvodným plánom pokračovať s gin tonicom, ktorý som pila v Kozli. No a potom som zočila ten bar. Pozemský raj by som to nazvala, mali tam dva stupienky, na hornom bola Absolutka (MRTE fliaš Absolutky, nádherná dekorácia, vtipkovali sme že si tak zariadime domácnosť, akurát s prázdnymi...) a na dolnom bolo všetko ostatné. Medzi tými skvostami som zahliadla víťaza mojej malej súkromnej súťaže o spoločníka na večer. Trikrát hádajte...správne, bol to Jack. Jack! Ani vo sne by ma nebolo bývalo napadlo, že sa niekedy budem nalievať Jackom v najdrahšom bare ever. Extra som si pozrela cenu, poldecák stojí 4,50. To len aby som vedela, koľko som ušetrila.

A myslím, že som bola jediná, kto pil whisky, lebo je dobre známe, že to neni moc ženské pitie, ale ja som rockerka a nebudeme trochárčiť, Absolutku si móžem dovoliť aj inde, Beefeateru sa zrieknem a Jacka píjavam iba doma s tatom, lebo ten je tak drahý, že ani len fľašu v obchode si nemóžem dovoliť kúpiť pre obyčajné príležitosti ako je nejaký piatkový opijáš.
(A znie to popiči dobre keď poviete barmanovi "Poprosím jedného Jacka" chacha, jasné, že som pozér, ale a čo!)

Bohužiaľ dve hodiny sú málo na to, aby ste sa stihli sťať, lebo tam sú dlhé rady (bodaj by ne), nenalievajú dvojité a keď som sa ich snažila ojebať (čo sa mi aj dvakrát podarilo) a vypýtala som si dva ("pre kamošku"), dosť divne sa na mňa pozerali (bolo zrejme nad slnko jasnejšie že to chlastám len ja, ale keďže sú tak na úrovni, nepošlú vás do piče, len si asi pomyslia a mne ako spodnejšej triede to zase je maximálne u piči...tak vidíte).

Takže som stihla vychlemtať asi len päť-šesť whiský (whisiek?) a to mi stačí na príjemné teplo a rozmarnú náladu, ale ne na tancovanie na stole. Napriek tomu sme si potom aj zatancovali (keď po polnoci prestali nalievať zadarmo, už sme si nič nekúpili, ani kolu, to je jasné), na Eurocampe som si zvykla aj za triezva tancovať, takže mi to nevadilo. Hudba bola na piču, ak by vás to zaujímalo, šak diskofília, Armin van Buuren (Ármin fan Buran je to a nič iné) či čo, proste také tie jemu podobné (aspoň ja si to myslím a volám to všezahŕňajúcim názvom techno aj keď to asi neni), no ale hovorím, budem tancovať bárs aj na Armina, keď mi budú zadarmo nalievať kvalitný chlast. Och, teraz už nie som na pochybách. Boh existuje!