Keď prídete ako zahraničný študent na západ tak sa zákonite cítite jak posledná chudera. A nejde len to, že tu sú v každej knižnici Apple počítače.
Ale ten ich prístup, ochota, celkové vybavenie samozrejme a obsah kurzov! A ja už som asi urobila dokonalý (=napiču) obraz o Slovensku, keď som jednej Nemke rozprávala ako to chodí u nás. Už s tým prestanem, ale nemôžem si pomôcť, len som hovorila pravdu a až potom som si uvedomila jak to znie...fakt blbo. Sme tráááápni. (Nudní a blbí, žiada sa mi povedať, lenže my nejsme nudní.)
No a tak.
Život ubieha a nič sa nedeje, školu mám len poobede a len veľmi málo, tak spím do pol desiatej, idem sa naraňajkovať do prázdnej kuchyne (všetci asi zarezávajú už od rána) a tam stretnem Talianku/Nemku (či čo ona vlastne je, každý rodič odinakiaľ a žila pár rokov neviem kde a potom pár rokov inde a študovala tiež asi v troch rôznych krajinách), ktorá si došla uvariť kávu. Tak sa teším, že si konečne pokecám a ona potom za chvíľu že "idem, lebo píšem práve esej do školy". A ja si pomyslím WTF?
Ja mám pomalý rozbeh a riešim, či sa prihlásim na aquajogging, fitness dance alebo na oboje a ona toto? Kks, tu sa inak pracuje...no a ja mám teraz problém, lebo už by sa patrilo prešaltovať zo slovenského systému do takého, kde sa aj pracuje. Ale keďže sa zatiaľ neviem dostať do skvelej moodle platform (naša biblia), tak sa nepohnem a preto zostávam v duševnej nečinnosti. O fyzickej hovoriť nemôžem, lebo vstávam síce neskoro ale inak sa nabehám jak fretka, najprv do kuchyne (skoro jak doma, akurát že sa tu nepromenádujem v pyžame) po schodoch a potom do obchodu, lebo vždy niečo zabudnem (citróny napríklad...nemám ocot a chcem zajtra šalát...možno niekto bude mať, tak si požičiam, alebo potom už fakt neviem) a domov dojdem tak okolo desiatej.
A potom ešte sem aby som zistila že na mňa každý kašle, lebo asi nikomu nechýbam, ani naši mi nepíšu, ani Šantala, ani vy (iba dvakrát nemožná za černošské hogo-fogo) a nemám sa ani s kým porozprávať, lebo všetci sú zalezení v izbách. V kuchyni sú vždy iba Afričania a oni sa bavia po francúzsky a keď som tam ja tak sa so mnou vždy zdvorilo vybavujú po anglicky, ale medzi sebou aj tak po francúzsky a chápete, oni sa poznajú už dlho, lebo väčšina z nich je tu na regulérne štúdium alebo čo a tak sa cítim ako taký votrelec, proste z inej množiny, no veď viete... Takže to sa mi nechce tiež každý deň absolvovať.
Ale som na tom celkom dobre oproti ostatným obyvateľom, lebo ich poznám skoro všetkých (ale priznávam že mám problém ich rozoznať keď nestoja vedľa seba a mená si zapamätať...nooooo) a ostatní Európania ani ne, lebo asi sedia večne u seba. Ja sa v tej kuchyni zjavím aspoň raz za čas, keď mám potrebu sa socializovať, ale je tu aj jeden Nemec, ktorého som stretla v škole a on býva tiež tu u Vikyho Huga (Maison Victor Hugo, olala) a povedal že nepozná ešte nikoho!!! Nechápem čo robí a kde to robí, lebo ja som došla v sobotu a hneď v ten večer ma Černoši pozvali na večeru, chápete oni sú strašne milí a priateľskí, je vlastne nemožné sa s nimi nezoznámiť, lebo oni stále zdravia a zoznámia sa s vami aj za pochodu na chodbe. To asi Nemci sú moc uzavretí, ale nečakala som že až tak. Keď si mám vybrať či prekonám ostych a vtrepem sa do skupiny kde sa všetci poznajú, alebo ma má jebnúť na izbe, vyberám si prvú možnosť (z druhého výkladu si taktiež vyberám cukrovinky Čierny Princ).
Dnes sme boli na dve hodiny v Trieri, lebo Ivan (Katkin kamarát u ktorého sme bývali prvý týždeň, víme?) mal voľno a chcel sa s nami stretnúť. Síce sa mu to ani trochu nevyplatilo, šli sme autom až o pol 6 keď mi skončila škola, ale bolo to celkom milé a my sme si lacno nakúpili kozmetiku (škoda že už mám skoro všetko, lebo tam som to mohla lepšie vybaviť v DM - v Luxemburgu neni DM, verili by ste??? - ale mám roztok na čočky pochybnej značky za 6 euro!) a ja ešte aj tričko (to len z čistého zúfalstva že si potrebujem niečo kúpiť). Už som asi mesiac a pol nenakupovala, lebo som si hovorila, že si nakúpim tu, ale tú neni NIČ, nijaké poriadne obchody, iba tie čo u nás ale menej. To je zlé...musíme ísť ešte do Nemecka.
A už končím, lebo vás to aj tak nezaujíma, keď mi nekomentujete...
3 komentáre:
Co nezaujima,jak nezaujima?!?Ja poctivo citam,len pisat sa mi nechce ponekud ;) (to jedno si nemozna mas odo mna).
Inak tu zas az tak o vela neprichadzas, okrem techtlov-mechtlov (L) a zlonmenych udov (M), u mna nuda.
Ale vedz ja ci pííííšem, vždy keď ťa vidzím na FB! Ale keď mne teraz začala škola a práca a lietam jak mokrý vecheť, aha, a bola som u zubiny a v tumorárni a zuby mi hnijú, a tumor narástol, ale iba málo, takže sa šeci tvária, že nič, takže ťažká pohodka. No a inak keď ja chodím domov najskôr o pol ôsmej, tak čo mám robiť! Ale chýbaš mi strašne, hlavne tvoje funenie v noci, je tu strašne ticho, jak v hrobe, lenže v hrobe je väčšia sranda, teda asi iba v masovom myslím, teda tá sranda, chápeš, masový hrob je taká posmrtná kopa, pamätáš si na kopu? Alebo na Lazisko? Tak tak si predstavujem masový hrob nejak, len je tam tmavšie a vlhšie a menej miesta, no...fuj.
Ale veď keď sa to tu trochu utrasie, tak ti napíšem...neboj! A to s tým Čiernym princom je velice sofistikovaný rasistický humor, hahaha. A vybavuješ sa po anglicky, ne po nemecky? Veď ja som ťa chcela podučiť francúzštine, ale ty si nechcela...!
cisty skaping, tento koment, ze masovy hrob, chantal to len ty mozes vypotit, vidis, presne toto mi chyba, tieto tvoje kydy. a ja si tu funim a nikto nic, asi to neni tak nahlas ked sa ani ernest nestazuje (ernest je moj africky sused, ktory si vecne pusta francuzske spravy alebo africke rytmy...neviem co mi vadi viac, ale asi tie spravy, takze na oplatku tu nechavam revat deep purple, ak sa da povedat ze to co robi notebook je rev...no ale nenavyberam si).
dneska mi cernosi hovorili ze sa mam ucit po francuzsky lebo ze to treba. tsss....pche pche pche. ja som sa smiala ze ani ne. ale tak ked uz na niekoho vybalim moje je ne parle pa francais tak si vsetci myslia ze predsa len viem (dnes mi jedna baba povedala ze to asi preto lebo mam taky dobry francuzsky prizvuk chachacha...chapes sak ja viem jednu vetu, ale aspon mam prizvuk ked uz nic ine) a zacnu mlet a mlet a zabozrutia na mna a nepomaha ani moj zmateny vyraz a prechod do anglictiny a mnohorake merci a uz sa porucam....
Zverejnenie komentára