Luxemburg

Neviem ako by som, neviem ako by som vám to skrátka, musím to nazvať takto trápne že Luxemburg, lebo to je najvýstižnejšie. Už dobre viem, že sa len trasete kedy vám napíšem že ako to tu vyzerá, tak sa pohodlne usaďte, začíname.
(Achachóóój!)

Dorazili sme v pondelok, ako iste viete a týždeň sme bývali u Katkiného kamaráta, ktorý tu pracuje. Najprv to mali byť tri noci, kým dostaneme intrák, lenže chlapci nás ani pustiť nechceli. Raz darmo (dobré, nie? Myslím to "raz darmo"), žena domácnosť oživí a zaplní. My sme im aj varili aj upratovali, z vďaky, lebo šak bývanie zadarmo, vlastná izba a ešte aj kúpeľňa a vlastne jedlo nakupovali tiež oni. Tak sme im včera upratali celý dom a spravili palacinky a oni keď sa vrátili v noci z roboty tak ani neverili vlastným očiam a dnes nás presviedčali nech zostaneme.

Nakoniec nás jeden vzal autom na intrák, čo bolo fakt super, lebo ten je 25km od mesta, taká dzedzina. Teda ja som si myslela že je to dzedzina, ale Esch-sur-Alzette je normálne mini mestečko, kde sú všetky obchody, handrárne a šecko, takže keby naša škola nebola zas v inej dzedzine, ani by sme nemuseli vystrčiť nos.
Dnes sme to tu checkli, boli tu blšie trhy (moje stračie oči padli na jeden krásny prsteň, ale zatiaľ odolávam, nemôžem míňať jak na dovolenke, aj keď sa tak cítim) (A v jednom papierku boli brutálne diáre!!! Si nekupujte, ale keď ma dójdete navštíviť, tak si tu vyberte).

A okrem toho sme videli odvrátenú tvár Luxemburska. Moja hypochondrická teta sa vytešovala, že aká je táto krajina čistá a skvelá a všetci sú tu krásne oblečení a hlavne draho a vôbec, ja som Miazga otec, všetko je tu drahé. Lenže za prvé je to pičovina, ceny sú tu presne jak v D-lande, niečo drahšie, ale vačšina potravín a kozmetiky je tu lacnejšia. (Len farby na vlasy sú drahé, asi o 4 eurá viac než  nás.)
A v Esch-sur-Alzette (naša obec) je aj Aldi, ktorý sme dnes hľadali mrte dlho. Vštci nás posielali nejakým smerom kde mala byť pumpa Esso, ale tá pumpa tam vôbec nebola, takže podľa mňa klamali. Nakoniec sme ho našli a boli sme zdesené, lebo to tam vypadalo úplne strašne, všetko špinavé, kandel a bordel a veci rozhádzané, navyše tam nič poriadne nebolo. Bola to časť mesta za železničným mostom (ghetto, ja to hovorím) a všade samé bary a striptízy a kadečo a na uliciach špina (chcela som to aj odfotiť, pre tetu, ale potom sa mi nechcelo).
Tak sme rýchlo prchali preč a nakúpili v Delhaize (to je tu taký nejaký obchod, asi velice uznávaný, lebo je všade). Btw tento Esch, to je úplne na juhu Luxemburska, keď natiahnete ruku, prsty máte vo Francúzsku. Keby ste sa šli prejsť, tak sa podľa mňa dostanete za hranice ani neviete ako, len zistíte že v okolí chýbajú žaby a slimáky a už viete že ste u Frantíkov.

Spravila som nanicovatý nákup za 23 euro (ale mám hajzel papier). Moja izba je obrovská, zmestilo by sa mi sem krídlo (akože ten klavír, hej), ale nemám umývadlo a tá sprcha je nejaká špinavá, tak neviem či je tu aj upratovačka, alebo to má každý sám upratovať, alebo čo.
Bývam v takom radovom dome, je tu asi 31 izieb a býva tu 30 černochov a ja. Teda zatiaľ stretávam samých černochov. Omg, omg, kultúrny šok som dnes zažila, lebo jeden z nich, môj sused (Ernest) sa so mnou zoznámil cestou do sprchy, len v trenkách (ale najprv som nevedela že ide do sprchy, takže som sa zdesila že prečo sa tu tak promenuje). A predtým si púšťal hudbu tak nahlas že ja som svoju poriadne nepočula z notebooku. No to prestane, to mu budem na stenu trieskať, alebo si začne púšťať také čo ja mám rada.

Katka býva asi 10 minút odo mňa, v inom intráku (podľa mňa oveľa lepšom, má aj umývadlo v izbe a lampu na stole a viac poličiek a platí len 325 a ja 350 na mesiac, no to čo je...) a dnes keď som šla k nej, samozrejme som zablúdila. No, jasné, jasné, dosmejte sa...zabudla som si mapu hore a nechcelo sa mi vracať. A keďže som sa trepala presne opačným smerom a začínala som tušiť že som v nejakej piči, tak som stopovala a jeden dedi ma tam odviezol. Milé od neho. A takto to začína.