Problémy dospelých

Ešte donedávna som bola zvyknutá rozdeľovať svet na dospelých, deti a nás - akože asi kategória mládeže? Lenže akosi som si v poslednej dobe uvedomila, že sa k mládeži asi nemôžem zaraďovať, lebo ich jazyku a humoru prestávam rozumieť a s kamoškami riešime v kaviarni politiku, prácu a sociálnu poisťovňu. Kedy sa to stalo? Kedy a prečo? Všetci píšu knihy o puberte, ale nikto nepíše knihy o kríze polovičného stredného veku - to znamená končiacich vysokoškolákov, ktorí pracujú, alebo sa zaraďujú do pracovného procesu (a nesvedčí o niečom aj skutočnosť, že som si osvojila takéto slovné spojenia?) a postupne musia prestať chlastať v pondelky a nedele, prípadne aj stredy a štvrtky, lebo na druhý deň by v práci boli nepoužiteľní. A zodpovedne pijú pomenej (no dobre, to sa nás zatiaľ netýka, tento bod vynecháme). A šetria a myslia na dôchodok (samu seba som dnes prekvapila vyhlásením o dôchodkovom poistení). A my nevieme či sa nám to páči, alebo ne. Cítim sa rovnako ako prvý semester na výške. Nekonečný zmätok a neistý pocit, či je mi lepšie alebo horšie než na strednej. Nakoniec som zistila že to bolo tisíckrát lepšie. A to som si po strednej myslela, že najlepšie roky môjho života skončili, lebo všetci tak tvrdili. Napríklad môj starší bratranec mi odkazoval, aby som si strednú poriadne užila (teda ešte dávno, v roku 2003), lebo už potom to také nebude. No ja neviem čo robil na výške on (ale tak právnik...a navyše šprt, ale teraz má barák v Svätom Jure...asi sa to vyplatilo), ale ja som ju sčasti prechlastala, sčasti precestovala, sčasti pretrtkala a dvakrát ročne som pičovala že sa treba aj učiť. Erasmus bol ako čerešnička na torte (alebo malina, maliny mám oveľa radšej) celého môjho štúdia.

Takže strednú som si síce užila, ale vysokú som prehýrila a nie nie...je ne regrette rien!!!

Čo som vlastne chcela povedať týmto článkom? Vlastne neviem. Ale nemáte pocit krízy a zmätku? Nemáte pocit že vysokoškoláci sú primladí? A že vy ste pristarí? Pamätáte si ten film "Táto krajina nie je pre starých"? Ja som ho nevidela, ale už sa v duchu pripravujem na tretí pilier a univerzitu tretieho veku...to zas ne, veď ja sa neviem dočkať kedy vypadnem z inštitucionalizovaného vzdelávania.

Och, napíšte mi niečo pozitívne.