Vyznanie

Pomaly ale isto sa dostávam aj ja ku koncu skúškového. Chýba už len jedna seminárka. Potom prihlásiť sa na prax, zapísať predmety, vybehať študijné, napísať diplomovku (dosť dlho som čakala či sa nezačne písať sama, ale ne), odskočiť do Luxemburska zahrať si ešte raz v divadle, zoštátnicovať, ísť na MOR, prípadne aj inam a potom ísť do Nemecka a začať nový život (Vojtechovce). A to je všetko v ľudských silách? Neviem.

Z tej seminárky mám známku už zaísanú. Oficiálne skúškové skončilo už minulý týždeň a na katedre dejepisu asi usúdili že moja práca bude dokonalá a preto mám A a to som ešte ani písať nezačala. Jasné, že ja mám skúškové predĺžené, čiže by mohli vyčkávať ale takto je to zrejme jednoduchšie, lebo v systéme to je a hotovo a nejaká práca je už iba formalita. Bodaj by to tak bolo aj so štátnicami. Aspoň vidíte, aký bordel na kolečkách je naša škola. Ne že by mi to vadilo. Akurát že už mám zajačie úmysly že možno keď budem dosť dlho dúfať že na mňa prof zabudol, tak naozaj zabudne že mu mám nejakú prácu odovzdať. Len aby mi potom nevytrel kocúra (nevypálil rybník, jejda strejda...alebo dačo také) a nezmaľoval ciferník, prípadne, čo je najhoršie, nevymazal známku z AISu. Takže nejakú prácu asi zbúchať musím, napriek tomu že už sa mi HROZNE nechce (ale kedy sa mi chcelo?) a už mi treba písať diplomovku, aby som odišla z tej školy načas a so cťou. A ani nemám asi 1000 euro aby som si ju dala napísať niekomu inému. Takže zostávame pri tom, že čo si človek nespraví sám, to nemá.

Snažím sa schudnúť januárové kilá (ale asi by som mala menej žrať, či?). Nejde to. Lebo sa vlastne nesnažím. Ale v múdrych knihách sa píše že chudnutie sa odohráva v hlave a ja úporne myslím na to že ako by bolo super byť chudá a pomerne často si predstavujem samu seba v plavkách s postavou nejakej dokonalej modelky, sčasti športovkyne. Viete, krásne ploché brucho, guľatý zadok tak akurát (a ne tá celulítída, ktorú som minule krásne videla v kabínke H&M kde mali tri zrkadlá, takže vidíte vašu roztrasenú riť zo všetkých uhlov a naskytne sa vám pohľad pre bohov, aneb "čo vidia ostatní". A viete čo? Som fakt rada že riť si normálne nevidím, lebo stačí mi, že si cez bachor pomaly nedovidím na špičky prstov na nohách.) ...kde sme skončili? Áno, takže a ideme ďalej - štíhle nohy (nie roztrasené) a štíhle paže, svalnaté tak akurát, ale zároveň aj ženské prsia (nie, nevzdám sa svojich košíkov veľkosti C, aj keď ubrať na obvode by neuškodilo). No ale tie predstavy vôbec neprispievajú k strate mojej váhy a šľahačkový dezert čo som spratala dnes poobede asi tiež ne. Nehovoriac o tom alkohole, ktorý do seba nalievam. Je nespravodlivé, že z chlastu sa priberá. Malo by s az neho chudnúť, tak ako u feťákov-heroinistov a podobných. To už by som bola vyziabnutá na kosť, po erasme.

Ale čo som vlastne chcela? Nudiť vás detailnými opismi mojich problémov s hmotnosťou asi ne.

Aha. Včera sme boli v Zbrojnoši (nový Aligátor) a už začíname so škatuľkovaním a prvý bol na rade DJ. DJ Horst, ako ho nazvali baby, lebo vyzerá jak keby prišiel z DDR. Ein Kessel buntes. Aj hral taký Kessel buntes, ze všeckého trošku. Príjemné. (Hergot to je příjemný.)

Pôvodný plán dať si pár pív stroskotal. Teda, pár pív sme si dali, ale potom ešte aj pár marhúľ (lebo dobre hral a potrebovali sme sa dostať do tanečnej nálady, lebo kto už len tancuje za triezva? Afričania, lenže to sa neráta, lebo oni za prvé aj tak moc nepijú a za druhé vedia dobre tancovať.)

Ja som vypustila do éteru svoje temné (chacha) tajomstvo a moje kamošky najprv pleštili oči (ale veď ani sa nečudujem) a okrem toho mi (hádam) odpustili, že som sa v januári tvárila že neexistujem a nikomu sa neozvala a ešte mi aj povedali že som sprostá (lebo som). Lebo predsa najlepšie kamošky vás nebudú za nič odsudzovať a ja neviem prečo na to niekedy zabudnem, ale oni mi vždy pripomenú, prečo sú vlastne mojimi najlepšími kamoškami a ja sa hneď cítim ako za starých čias, kedy sme neriešili nijaké krízy, iba sledovali chalanov po Poluse (uuups, fakt som to prezradila?).

Týmto nepodareným vyznaním im chcem povedať že ich milujem najviac na svete práve preto aké sú a my sme predsa slepačí výbor a hoci meníme občas kurník (napríklad by sa dalo povedať ze Aligáč bol náš kurník a teraz je to Zbrojnoš), obsah sa nemení. A nekecajme o tom, radšej si na to vypime. (Splodil niekto už také kostrbaté a ťažkopádne vyznanie lásky svojim kamarátkam? Už viem, načo sa predávajú karty na všetky príležitosti s predtlačeným textom.)

Na to-do liste mám ešte jednu dôležitú vec. Oznámiť moju novinku fotrovcom. Budú v šoku, ale hádam to nejak prežijú.