Začiatok konca, koniec začiatku, keď sa zničí cesta, musíš sa pohnúť...ani plač ti nepomôže, ani modlenie

A vôbec, počúvam rock lebo som smutná, alebo som smutná, lebo počúvam rock? (Večná dilema toho hlavného hrdinu, čo som už zabudla ako sa volal. Z High Fidelity.)

Som doma, neskôr než som čakala, lebo nepredvítateľné udalosti. Vyrazili sme z Luxemburska včera o pol siedmej ráno, dotrepali sa do Amsterdamu, tam pomrzli ako kurence a potom cestovali dlho predlho až do Brna. V Brne som presadla na vlak a po 27 úmorných hodinách som si už doma vybaľovala kufre. Tragický pocit, poviem vám. Keď predstava najbližších mesiacov je písanie diplomovky, učenie sa na štátnice, dorábanie skúšok a predmetov a ešte hľadanie práce. Lebo so mnou všetci vyjebali, tak je to, ale ja sa na nich móžem, viete? Mňa čaká určite niečo lepšie. Musím sa držať tej predstavy lebo inak by ma jeblo.

(Chantal, píšem pre teba o tom ako mi chýba Lux a ako sa neteším na nasledujúci polrok, sleduješ?)

Chýba mi plno vecí a plno ľudí, niektorí viac a niektorí menej a niektorí úplne najvác a niektorí úplne vóbec (napríklad Das Auge - teda Oko a ani KSB, Kamerunský Spolok Bordelárov).

Čo nové? 10-ročný ocot z Modeny od Francesky. A nejaké africké korenie. (Matka ma ihneď upodozrievala že mám afrického frajera...chápete? Človek nesmie ísť do afrického obchodu, aby hneď nečelil tým skúmavým pohľadom spod nakrčeného obočia a po druhé - keby áno, tak čo vlastne? To by ma fakt zaujímalo. Bože bože, prečo žijem medzi samými rasistami? Je to čoraz horšie.)

Ale k tomu jedlu - mám napríklad nigérijské karí a tymián (vraj iné než tie ázijské), nejaké karibské korenie na kura (ten obchod bol teda tiež taká všehochuť), čili zaváraninu (som zvedavá, lebo ja nezvládam veľmi štipľavé veci, iba tak akurvátne) a kokosový olej ("to načo??"). Mám aj africké recepty, ešte som ich nepreštudovala celé, ale už je mi jasné, že niektoré veci zrejme v našej kuchyni nezvládnem (a teraz si pod africkým spôsobom varenia nepredstavujem hádzanie šupiek na zem a varenie sena a držiek). Ale kde mám zohnať a čo je prosím vás ewedu listy, kawu, paw-paw a sharki?

A moja rodina si žiada sushi. Teraz, rozumiete, teraz. Keď som v takej africkej nálade. Že trstinová suknička a tancovať waka waka, alebo teda aspoň nejaké to teplo a tá skvelá africká ryba (prekonala som predsudky voči jedlu ktoré za živa vyzerá rovnako ako upečené) so smaženými wannabe-banánmi. (Európan by to nerozoznal od banánov, a poviem vám že ani keď vám to povedia, tak nemáte pocit že je to niečo iné.) (Ale Afričania nevedia čo je mozarella, až kým sa sem nedotrepú, takže sme si kvit a hotovo.)

Ale zajtra ma nečaká ani sushi, ani kokosová ryža (ale aspoň máme pravú slovenskú tresku a pletenku, ešte by to chcela kofolu alebo fľaškového Corgoňa), ale naháňanie sa po študijnom a poisťovni. Btw, viete čo mi poslala nemocnica Emile Mayrisch? By ste neverili. Účet na 2,50. Akože čo to má byť??? Už som im zaplatila 25 za lekára, v novembri a teraz za tri mesiace mi pošlú oné na 2,50? Kokóóóós.