Stupid girl

By som sa mala asi venovať škole, či? Ale ja nemám chuť, už zase (ešte stále). A nič nerobím, takže vám ani nemám čo povedať, lebo môj život v Bratislave je nuda, veď to poznáte. Už nijaké dobrodružstvo. Teda...ehm, ale o tom inokedy. Ale skrátka, v podstate je tu fakt nuda. Lebo čo už sa tu také môže stať, aby ma to prekvapilo?

Namiesto filozofovania do povetria by som asi mala písať tie seminárky, ale ten plameň čo mi horí pod riťou je zatiaľ na slabo, zjavne.

Dnes som utrela polročný prach (ak budete chcieť niekedy zamestnať Chantal, tak prosím nie ako upratovaciu silu), previezla sa do Pétržky pre poznámky z historiografie a ... obedovala. A potom som sa v izbe zajebávala až do aleluja, až do teraz. Vlastne. Že. Bóóóóha, keby som tak mala prachy (a čas), tak by som mohla ísť do Budapešti alebo inam, ale nemám, tak sedím na prdeli a rátam si centíky, lebo v apríli pôjdem do Luxemburska. Moje veľké plány pójdu do kýbla, vlastne ani neviem, či si môžem dovoliť ísť do tábora mieru (ako to nazval môj drahý foter), lebo to je dosť drahé a vlastne ani časovo sa to nedá nazvať výhodným výletom (do totalitného víkendu).

Ale divadelný seminár si zaplatím, aj keby som mesiac nemala piť (lebo chápete, žrať bude vždy čo, aspoň kým vás živí mamička a tatinko) (na druhej strane, všetko sa dá vyriešiť lacným chlastom) (na tretej strane, mesiac bez alkoholu by mi jedine prospel) (na štvrtej strane, kto by chcel vlastne mesiac abstinovať???).

Dnes som zase strávila dve hodiny hľadaním receptov na internete. Pre zmenu afrických. Som taká hrrr do afrického varenia teraz. Lenže okrem toho som našla aj nový zaujímavý blog so všelijakými rôznosťami, okrem toho mám recept na albánske zapekané voľačo a recept na pravé talianske rizoto, no kedy to mám všetko stihnúť??? A kto to všetko požere? A hlavne, kto mi nakúpi suroviny? Lebo už začínam vymýšľať. Musím na to ísť postupne, aby si mama nezačala účtovať za pričasté výjazdy za drahými potravinami s nevysloviteľným názvom. A Chantal sa dožaduje sushi. Ale sushi som už robila, nudááá. To musí počkať. Fakticky by som si mala otvoriť ten staničný bufet, lebo toto ma veľmi baví. Alebo budem žienka domáca, ale to by som mala mať aspoň troch manželov, aby mal kto pojesť tie množstvá jedla, ktoré chcem uvariť. (V ktorej krajine je legálne aby žena mala viac mužov?) Zdá sa mi že za týmto vášnivým varením sa skrýva obyčajná pažravosť. Moja.