O mužoch a ženách (skrátene o muženách)

Úvaha. Dnes sa spoločne zamyslíme na tému muži a ženy v službách a ich rozličná úloha v spoločnosti. Doobeda (pre mňa to bolo doobeda, lebo to bolo predtým než som jedla) mi volala teta zo Slovenskej Sporiteľne. (Píše sa to s veľkými vlastne? Akože SS. Haha. Ako tie slávne jednotky. Cha. To je moja sporiteľna, celkom jasne.) K veci. Že nedávno mi volal jej kolega (pomyslela som si - fááákt?) a že či som si to náhodou nerozmyslela. Netuším čo som si mala rozmyslieť, lebo také kokotince nedržím v hlave, ale pamätám si že som ho dosť rýchlo poslala do péčka. No a dnes som bola sama doma a učila som sa (nuda), tak som si povedala, že keď už teda volá, aspoň si pokecám trochu (na ich účet, to sa mi oplatilo). Tak som sa pýtala na nejaké možnosti a na môj účet a čo s ním a tak a inak a všelijak podobne, skrátka veci, kvôli ktorým som mala v pláne trepať sa tam osobne, ale keď už núkajú taký servis, že mi volajú, tak som to využila.

Teta bola velice milá a ochotná a nakoniec mi ešte aj zaželala veľa šťastia na štátniciach. Vidíte, aká starostlivá to banka. Zo mňa aj tak nič nemajú, ja mám na účte iba 128 euro a viac to už ani nebude, lebo som zistila, že je výhodnejšie sporiť si do obálky. Obálka mi nestŕha poplatok za vedenie samej seba a ten úrok že tri centy mesačne radostne oželiem. No ale nie o tom som chcela, ani o mojej finančnej situácii (neviem či sa smie nazývať finančnou, pri takej smiešnej sume, ale čo už), ale o muženách v službe.

Čo si myslíte, kde by mali pracovať viac muži a kde ženy? Respektíve, kde lepšie strpíte muža a kde ženu? Ja napríklad absolútne neznášam mužov v bankách a poisťovniach a podobných inštitúciách. Vždy sú nechutne ulízaní, vlásky nagelované, košieľočka, kravata, vyzerajú jak jebnutí a ten ich prijebaný úsmev ma akurát vie nasrať (v spojení s tými debilnými rečami, že čo by ako bolo najlepšie spraviť s mojím účtom napríklad...ako keby som to nevedela sama lepšie - presne, NIČ!) a potom sa prestávam ovládať. Lenže nemám gule na to, aby som ich poslala explicitne do piče (leda implicitne), lebo by ma možná dali vyviesť ochrankárovi. Takže ulíznutých kravatových jebov nemôžem ani vidieť. Ani cítiť, ani počuť, ani vôbec nič a najhorší zo všetkého sú poisťovací agenti a potom takí od mobilných operátorov, bože, z tých sa mi chce grcať. Za prvé, aby som vás uviedla do obrazu, za posledný mesiac a pol som minula na telefón presne 4 eurá, kupujem si kredit už odjakživa a nemienim prejsť na nijaký iný spôsob, lebo sa mi neoplatí a o tom ma nepresvedčí nijaký vyškolený kravatový jebo. Za druhé, raz ma jeden dosť neobratne pozval do kríkov, priamo na Poštovej. Kokot. Taká neprofesionalita by sa mala trestať. (Kastráciou? Porozmýšľam...)

Takže v tomto otravnom bankovo-poisťovacom-jebnutom sektore strpím viac ženy, neviem prečo. Aj keď nasratá úradníčka, erdeg-baba tiež neni nič moc, ale na také som zvyknutá zo študijného oddelenia a viem čo mám čakať (teda nič moc).

Druhá oblasť, kde som si neni moc istá, sú butiky so ženskými handrami. Tak napríklad, to záleží od konkrétnej osoby. Najlepší je v podstate predavač, ale musí byť teplý. Hetero predavač by si ma premeriaval tak chlapsky a o to nestojím a žena vás ocheckuje a ak je od vás krajšia, bude vás neskôr ohovárať s kolegyňami a ak je od vás škaredšia, bude vám závidieť. A potom vás aj tak ohovorí. (Ja viem o čom hovorím, pol roka som pracovala v butiku. Ohováranie zákazníčok bola naša namilšia kratochvíľa.) (Páči sa mi aká som dnes poetická.)

Ale teplý predavač mi raz poradil jedno tričko a bola som velice spokojná. Akurát že odvtedy som nijakého teplého predavača nestretla. Neviem či vymreli...pravda je, že oni sa asi ťažko rozmnožujú, však. (Bunkovým delením podľa mňa, tak ako mníšky.)

Ale napríklad v technických obchodoch a byciglových (naschvál) dielňach by mali byť muži, lebo vzbudzujú aspoň nejaký rešpekt. (Datart sa neráta, tam robí bárskto.) (Ale keď nad tým teraz rozmýšľam, keď som si kupovala notebook, tiež tam boli dvaja fešáci, ktorý nahodia ten svoj ajťácky úsmev, keď dojdete niečo reklamovať, typu "a zapojili ste to do elektriky?" No ne, som úplne jebnutá. Vždy mám chuť sa ich na oplátku spýtať či mi vedia povedať dačo o tridsaťročnej vojne, keď sú takí premúdrelí.)

A barmani? Jednoznačne chlapi. Aby bolo na koho žmurkať. Alebo ich znervózňovať. Hehe. A ešte nedávno som bola na plavárni a tam som zrazu zočila takého brutálneho jebača, že nebyť už vo vode, určite zvlhnem (haha, suterénny humor). Celého som si ho pozrela a dokonca mi ani nevadilo že má také mini plavky (obyčajne mi to príde dosť divné, ale na ňom to vyzeralo fakt božsky), a to telo!!! OMFG, som si tak pomyslela - od neho by som sa veru nechala jebať, do mŕtva. Nakoniec som si všimla že aj do tváre vyzerá dosť dobre (Vranin typ trochu) a má na krku stopky. takže tréner. Aha, to vysvetľuje mnohé. Tréneri by mali byť každopádne muži. Minimálne na plavárni, keď je tréning a súčasne aj vstup pre verejnosť.

Pokračovanie nabudúce, teraz mi začínajú hry o tróny.