Zajebište V.

Mám vodojem že v minulom zajebišti som splietala niečo o tom, že by už hádam mohlo byť aj posledné. Ale - chyba lávky! (Dnes to bude také obrazné, učím sa frazeológiu. Teda, pokúšam sa učiť.)

Deti, som kurevsky neproduktívna, asi ako grécka ekonomika, ale ešte trošku menej (navyše tu nemám nijakých nacistov ktorí by tvrdou rukou vládli môjmu učeniu, tak ma nemá kto donútiť). 

Pôvodne (inak keby tam nebolo to ô - mimojazdom moje obľúbené písmeno, najmä v slove zôkol-vôkol - tak by to boli povodne, všimli ste si to niekedy? Nie, vy si vždy všimnete iba samé prasárny, napríklad čo sa tak ukrýva v slove sekunda a špička, lebo vy ste sick things, tak ako ja) som vám chcela napísať čo som dnes robila, lenže to by bol veľmi krátky článok, možno na jednu dvojčlennú vetu keby som zahrnula aj rannú toaletu, ale to by ste si iste nepriali čítať.

Tak vám napíšem čo som dnes chcela/mala urobiť a neurobila a možno tak nakopnem svoje svedomie (ono vždy zaryto mlčí, keď sa od neho vyžaduje nejaká zmysluplná činnosť - je presne ako ja).

Tak chcela som si ísť do servisu pre bycigel (počká), k očnej pre čočky (zelené, len aby ste vedeli a nezízali na mňa tak vševedúco ako každý, že na to teda došiel, že takú farbu od prírody nikto nemá, bohužiaľ). Inak keď nosíte farebné čočky, zistíte, koľko ľudí sa vám naozaj pozerá do očí - dosť veľa. Napríklad aj muži. Fakt. Takže týmto vyvraciam fámu, že chlapi vám zízajú len na kozy, oni občas ten pohľad od vašich kôz odtrhnú a pozrú sa vám do očí a vtedy zistia že ich máte čudné. Ak nemáte kozy, asi vám stále pozerajú len do očí (btw tak by ma zaujímalo, kam si pozerajú homosexuáli? A čumia si lesby navzájom na kozy? Akože prečo nám takéto v škole nikto nepovedal? Je jasné, že pýtať sa je trápne. Keby to niekto z vás vedel, tak mi povedzte, mňa to úprimne zaujíma! Rozhodne viac než nemecká frazeológia.) Ehm, kde sme boli? Pri kozách. Inak, tie kozy, to je vám taká vec, tým sa furt musíte zaoberať, či ste žena, či muž, lebo buď vás trápi že ich máte malé, alebo sa nemôžete sústrediť na prácu, lebo musíte sama sebe čumieť do výstrihu (no, mala by som si obliekať roláky keď sa idem učiť). Sa vlastne nečudujem tým chlapom keď mi čumia do výstrihu, keď aj ja si tam čumím. Chápeme sa. Navyše, na čo iné nosíme výstrih, dámy? Asi ne kvôli vetraniu, alebo štýlovému opáleniu hrudníka.

Ale o tom som nechcela. Takže čo ešte dnes bolo treba vybaviť? Aha, ísť do Polusu (bože tak ďaleko, asi 10 minút peši) kúpiť lístky do divadla na sobotu (donútila som mamu aby so mnou šla, lebo ostatní sa tvária že sa učia alebo nemajú čas) a ísť do plavárne (to bol iba návrh, ale vo vlastnom záujme by som veru mala...lenže dnes som si umyla vlasy tak už sa mi teraz nechce) (a umyla som si ich zbytočne lebo nakoniec som nikam nešla) (trapas a tragédia). A ísť do základnej školy kde som praxovala vrátiť dejepisárke jej učebnice (sľúbila som jej že ich bude mať do konca apríla, vidíte aká som). Nevydalo. 

Namiesto toho som sa ráno hodinu zasierala na internete. Ale aspoň sa mi podarilo vyjebať tie nudné blogy, len mi to trvalo hodinu, ale potom som došla na to, kde je pes zakopaný (frazeologizmus!) a poviem vám len - bloger je pojebaná doména, ale máme my vôbec na výber? Blogovať na sme.sk pod vlastným menom a fotkou takéto perly, to by som teda dopadla. Zachvíľu by ma niekto obvinil z rasizmu, xenofóbie, mizantropizmu a neznášania detí (to posledné je pravda) a ešte ktovie z čoho, napríklad z nezodpovedného životného štýlu a možno že by mi vyčítali vulgárnosť. Lebo tam sú samí takí - nic proti ničemu - ako sa hovorilo za komančov (za totáča, chacha...no dobre, som ticho, ja som dieťa 90-tych rokov a vyrastala som za mečiarovskej mafie, tak o totáči viem len to čo mi povedali v škole (ale je toho dosť)). 

No a to by bolo aj všetko. Inak sa môžte tešiť, lebo som našla super receptík na zeleninové crepes a na jarné rolky (dokonca tuším vegánske, títo vegáni, to sú vám vynaliezaví ľudia) (ale ak tam ide sója, dopredu vás varujem, že ju tam nedám, lebo jediná forma sóje ktorú uznávam a nezatracujem je tyčinka Margot) (raz som u kamošky na návšeteve musela zo slušnosti zjesť sójové mäso a celý čas som sa premáhala aby som sa nezgrcala a v polke som povedala že už nevládzem, ale aj tak to bol výkon hodný medaily...ja a sója nejsme kamošky).