Vorfreude

Nemci majú hneď niekoľko vynikajúcich slov vo svojom slovnom poklade (no, Wortschatz tomu hovoria, to je, čo?), ktoré mi neskutočne chýbajú keď sa chcem adekvátne vyjadriť. Napríklad Vorfreude. To je taká predradosť. (Nepísala som už o tom niekedy?) To je pozitívne slovo, nie ako predčasná ejakulácia (pred chvíľou som to vysvetľovala Chantal a pomýlila som sa a povedala som predčasná erekcia).

No a ja už mám takú Vorfreude, ale nie na štátnice, ale na tú oslavu po nich. A časť osláv si urobím tak trochu súkromne, vo Viedni, na koncerte Die Ärzte. Moja obľúbená nemecká kapela, o ktorej som dokonca robila školský projekt na strednej (no povedzte!) a uvidím ju KONEČNE prvýkrát vo svojom živote. Lístky mám už od októbra, či novembra, či kedy, skrátka, nevedela som, že to bude presne medzi štátnicami, ale aspoň je to piatok. Budúci piatok. Presne o...počkajte, počítam...presne o 6 dní uvidím kapelu o ktorej snívam už, ehm... mrte rokov. Asi tak 8. Bože tak dlho, ale vidíte, trpezlivosť koncerty prináša. A idem tam sama lebo nikto sa nechcel pridať, ale nevadí, lebo to si plním svoj osobný sen a navyše na takom koncerte sa možno s niekým zoznámim. Heh. To sa môže neskôr hodiť.

A okrem toho sa potom stretnem s nejakými španielskymi kamarátmi a pôjdeme žiť (domov sa vrátim vycucnutá až v sobotu a môžem sa ďalej učiť, to bude fakt posledné ťaženie). Tomu hovorím oslava štátnic. Naplánovaná skôr než som ich spravila, dúfam že to neprináša smolu! Smolu mi ale asi prinesie leda to moje (ne)učenie, totiž každé ráno vstanem s dobrým úmyslom a potom to ide celé do prdele... Ako aj dnes. Dnes som napríklad upratala aj miesta ktoré neupratujeme ani na Vianoce. Chápete to? Asi hej. Vypratala som všetky CD-čká (museli by ste vidieť, koľko sa ich u nás v izbe nachádza aby ste to správne pochopili) a utrela prach na poličkách pod nimi. To som tuším neurobila ešte nikdy. Alebo?

Viete prečo vám o tom hovorím? Lebo život študujúceho človeka je tak nudný, že najdobrodružnejším zážitkom dňa sa vám stane rýchla jazda na bycigli s úmyslom ujsť blížiacemu sa dažďu, tak je to. Ale ak všetko pôjde dobre, tak napriek mojej lahm príprave (preložte si to niekde, mne sa teraz nechce, slovenská štylistika mi moc nejde) štácky spravím a potom sa sundám na šalát (ale ne na taký ako minule) a potom si budem ešte váľať šune a dúfať že niekto bude chcieť využiť moje doučovateľské služby aby som aj zarobila.

Inak už som klesla na takú úroveň, že sa nanucujem našim na dovolenku. Strašne chcem ísť k moru (už som nebola 5 rokov!) a nemám na to, tak sa im snažím nanominovať do Talianska (totiž, snažím sa ich presvedčiť, aby tam cestovali v takom dátume ktorý vyhovuje mne...neviem či sa mi to podarí). Posúďte sami, na koľko je moje konanie poľutovaniahodné.

A ja si teraz na Vorfreude púšťam Ärzte a teším sa, teším!!! (To nesúvisí s Talianskom, ale všimli ste si tú tematickú elipsu?)