Prvý Sonnenbrand

Som trochu oťapená, takže prejdeme na novinky zo života hmyzu bez zbytočných úvodov. Krátke zhrnutie posledných dní, aby ste vedeli čo také robím, keď sa nehrbím pred obrazovkou (čo neznášam a robím to častejšie než čokoľvek iné, lebo inak by som sa hrbila bez obrazovky a to je ešte väčšia nuda). 

V práci sa nedeje nič zaujímavé, odkedy je teplo, deti fajčia za garážami a k nám sa chodia len vyšťať, takže sedíme v kancli, pičujeme jak choré vrany (lebo nás nikto nepočuje, chachá) a ja hľadám pracovné ponuky a popri tom freneticky kontrolujem fejs. (Tragické.)

V piatok sme nežili, ale zostali sme doma v kuchyni, čo nebolo tak úplne verkehrt, taká domáca pohodička so šišou, aj sme si pokecali a tak. V sobotu bola tá toľko spomínaná narodeninová party. Nuž, čo vám poviem, bola to oslava 30-ky. Znova ma premkla hrôza zo starnutia. Všetci boli takí pokojní, sedeli a kecali, no ne že by bola nuda, ale s poslednou WG-party "ruka hore, noha v torte" sa to nedalo porovnať (s tou kde som demonštrovala slovenskú lásku k alkoholu tak ostentatívne, až mi slzy vyhŕkli, potom opito tancovala trikrát na tú istú pesničku, kde mi ponúkali tie huby a kde som Aitane nadránom ožratým hlasom neartikulovane odporúčila "Enjoy your life...Fuck!" a popri tom som poučne mávala prstom - učiteľka sa nezaprie).

V nedeľu som bola napriek tomu rozbitá jak cigánska hračka, lebo to že som netancovala na stole ešte neznamená, že by som menej pila. Nalievala som sa rumom s colou jak námorník (jóóóhóóóhóóó), takže mi celú nedeľu trošku dunelo v hlave a cítila som takú tú poopičnú horúčavu (mávate to aj vy?).

Poobede sme vyliezli von, lebo už je fakt pekné počasie a teraz si sadnite - mesto bolo plné! Normálne vám tí Nemci vyliezli a stáli rady na zmrzlinu, alebo hrali v parku volejbal (to je taký aktívny národ, všetci niečo hrali, alebo si grilovali a chlastali pívo ty píčo) (a tohle je u nás zakázaný). Aj my sme si dali zmrzku (nebola to moja prvá v tejto sezóne, ale rozhodne prvá, ktorú som nežrala zababušená do lyžiarskej bundy vyhýbajúc sa snehovým vločkám) a jebli sa na trávu (ja som pičovala, lebo zem je ešte mokrá a samozrejme som potom mala všetko zajebané od hliny, ale nikto ma nepočúval). Večer sme šli do Cafe Wagner, kde sa konalo improvizačné divadlo (posledné dva týždne som mega kultúrna). Okrem toho je tento týždeň v Jene festival krátkych filmov, kam som si tiež kúpila lístky (za tri bloky 14 euro, ale doteraz som to s kultúrou až tak nepreháňala, čiže sa to oplatí).

No a dnes a zajtra nejsom v robote, lebo doma natáčame videoklip. Totiž - lipdub. Ak viete čo to je. Ak ne, nájdite si to na youtube, ja som to nevedela a bola som skeptická (lenže ja som zakaždým principiálne skeptická), ale je to sranda. Totiž, hlavne sme príšerne neorganizovaní, nikto nevie čo má robiť a všetko nám trvá trikrát dlhšie. A stihli sme sa aj pohádať (teda ja ne, ja len robím ramená tu na blogu a nakoniec veci riešim diplomaticky, čo asi nie je na škodu). Takže dnes sme kvázi stačili len vyrobiť svoje národné vlajky a potom trochu nacvičiť choreografiu. (Popri tej bohumilej činnosti som si aj uhnala tie spálené ramená.)

Čo sa týky našej šialenej Maďarky, no čo vám poviem, nemám ani tak chuť o nej písať. To že si večne protirečí sa mi zaznamenávať nechce, aj keď ma to ešte stále neprestalo prekvapovať. Čo už s ňou keď je drbnutá. Napríklad najnovšie mi vykladala, že lístky domov ju stoja hovadsky málo, iba 115 euro (mňa 55, lenže ja nechodím cez Berlín, že áno) a že chce chodiť domov každý mesiac (keď sem prišla, vehementne vyhlasovala, že ona sa teda rozhodne tak skoro domov nepotrepe). A ja že no dobre, ale keď máš na mesiac 300, tak 115 zas tak málo neni. Ale s ňou sa nedá diskutovať. To zas iba začala krútiť hlavou a divo sa usmievať. Gala mi ešte hovorila, že sa cíti jak jej matka, lebo Maďarka sa pýta úplne na všetko - môžem toto vyprať (a keď vyperie, tak dojde so svojou bundou že "To je tvoja?") (môže si niekto nepoznať vlastné veci, ktoré pred dvoma hoďkami jebol do práčky? Že potom sa šla spýtať ešte aj ich mužského  spolubývajúceho, či to je jeho bunda. No comment.), môžem toto umyť, môžem toto položiť hentam...proste každú pičovinu. Dokonca keď varí niečo maďarské, tak dojde s otázkou, ako by to Gala (Španielka) urobila. Aspoň máme čo riešiť. Dnes sme sa na tom ujebávali dobrú pol hodinu a smiech je zdravý.

Čo sa týka mojej depky, no tak posledné dni som na ňu nemala moc čas, ale keď všade vidím tie NECHUTNÉ páriky, tak mi je smutno. Okrem toho riešime Stefana, ktorého sa mi Aitana snaží dohodiť. (Stefan pravdepodobne nevie ani o existencii Aitany, ne to ešte mňa, ale je to celé hrozne humorné.) Ukázala mi všetkých Stefanov v Martinovom friendliste a spolu sme sa pre jedného rozhodli (toho, čo najlepšie vyzerá, logo ty kokso, len sme óóókali a ááákali pred compom a Aitana preklikávala a hovorila "Guck mal, guck mal!") a Aitana má za úlohu pozvať Martina na našu piatkovú party a potom mu nenápadko hovádko povedať, že môže niekoho doniesť, napríklad Stefana. Ja som sa na tom hrozne smiala, lenže až teraz mi dochádza, že ona je naozaj schopná to tak naňho vybaliť a nakoniec to ešte bude vypadať tak, že som ju do tej akcie angažovala ja sama, pričom to bola jej vlastná iniciatíva a ja som o tom najprv vôbec nevedela! Ech. No, budem vás priebežne informovať, len sa netraste.