Weekend 2

Napriek zložitým emocionálnym stavom, ktoré mnou lomcujú dňom i nocou, som sa rozhodla pokračovať vo svojej terapii, tiež aj po mohutnom povzbudzovaní od Chantal.

Včera sme oslavovali narodeniny nášho talianskeho spolubývajúceho. Keď sme sa sťali (aby sa so mnou vôbec niečo dialo, musela som zmiešať otca mater a na biely rum som si jebla pár pohárov šampanského), vyliezli sme do ulíc. Zakotvili sme vo Floweri, lebo sa akosi nikde nič poriadne nekonalo. Aby ste boli v obraze - ja a dva páriky. Ana má totiž teraz nemeckého chlapa a Aitana má vždy nejakého iného, ale tento sa celkom drží, lebo už ho vídame čosi vyše mesiaca (pomaly presluhuje). Jáj, šak vy viete - ten Martin. (Btw, Stefan neprišiel.) Keď som bola už jak činka, povedala som Martinovi že nejsom tak zúfalá, jak vypadám po tých Aitaniných rečiach o projekte Wicked. Pre istotu som mu to povedala asi 5-krát za večer, to keby náhodou zabudol. (Smial sa.) (Potom vraj povedal Aitane že som milá.) (A povedal mi že mám super nemčinu, tak som sa od pýchy nafúkla jak ropucha.)

Vo Floweri som svoju rozbujarenú myseľ podporovala pivom, aby som nedajbože nevytriezvela. Na chvíľu som zaspala, postojačky, s hlavou na Aitaninom ramene, ale ona spala tiež, s hlavou na mojom, vlastne sme sa tak vzájomne podopierali. Potom nás niekto zobudil. Hrali sme kicker s dvoma Nemcami. No a potom sa dva páriky odtafárili domov a ja som zostala s hentými dvoma.

Padlo rozhodnutie ísť niekam inam (pre dokreslenie obrazu - bolo asi 5 hodín ráno) a tak sme sa vytrepali von. Jeden z nich náhle zmizol a ja som zostala sama s Günterom. (Fakt sa volal Günter, neojebávam, ukázal mi aj občiansky, lebo som mu neverila a potom som ho kruto vysmiala, že to je jak ten čo spieva Oh you touch my tralala, my ding-ding-dong. Bol trochu nesvoj, chudák.) A teraz si sadnite - keď sa spýtal, že kam ideme, v mojej zahmlenej mysli sa zrodil fantastický nápad navštíviť (zrejme jediný) jenský striptíz klub menom Titty Twister. Súhlasil. Hahaha, bolo to jak vo filme, vchod do dvora, pred dverami veľký tlstý ochrankár (taký Edo Štartér) a vnútri hŕstka nadržancov čo pchali striptérkam bankovky do gatiek. Inak to tam má celkom štýl, tanečnice vypadajú celkom dobre a na každú pesničku sa natriasa iná, asi aby sa to tým slintošom tam neomrzelo. (Ale všimla som si, že ani jedna nemala väčšie kozy než ja. Chacha.) Bola som jak riť, takže som všetky videla dvojmo. Keď som sa snažila na jednu zaostriť, môj spoločník sa po chvíľke spýtal, či sa mi tie ženy páčia. Ja, úprimná ako vždy, som mu vysvetlila, že veru neviem, lebo sa mi rozdvojuje a že ma to tak trochu irituje, lebo takto naozaj neviem, či je pekná, alebo či je to len tým že je rozmazaná. (Ako keď som raz šla domov taxíkom, to ešte v Blave, a nejak došlo na to, že taxikára často balia baby. Ja som mu povedala - aj by som Vám povedala, či ste pekný, ale neviem teraz zaostriť. Mrte sa ujebával na mne a dal mi vizitku, nech si ho zavolám aj nabudúce.)

Takže tak, stripklub si môžem v zozname podnikov odškrtnúť. Keď som o tom rozprávala Španielkam, všetky najprv pleštili oči a potom začali kňúkať, že aj oni chcú vidieť ako vyzerá Titty Twister zvnútra. (Šla by som tam už len kvôli tej predstave, ako sa tam budú tváriť, keď sa do takého podniku dotiahne partia štyroch žien.)

Čo sa týka môjho včerajšieho úlovku (okrem toho že to meno ho absolútne znemožňuje) - vyzeral dobre, bol starší odo mňa, platil a bol milý. Odprevadil ma domov, hoci som mu celý čas hovorila, že nič nebude. Pozval sa na kávu (veď už bolo sedem), tak som povolila, že kávu môžme piť, ale nech zabudne na nejaký sex. Kávu sme nepili a sex bol. Lenže uprostred som sa dobre že nerozrevala od zúfalstva, že vlastne nechcem, lebo ešte stále niesom vyrovnaná s celou tou properovskou záležitosťou. Tak som ho stopla a začala si vylievať dušu. Myslím, že poriadne ľutoval, že ma zbalil, ale na druhej strane, sám sa mi nasáčkoval do postele! A inak, tiež mal pearcing v jazyku. Kokos, čo sa im robí, že si do ksichtu naondia toľko bordelu, šak to je absolútne nepraktické. Len sa s tým potom jebnuto hrajú a vyzerajú jak kokoti. Ale k veci - bol u mňa asi hodinku a potom keď pochopil, že naozaj nič nebude, odtiahol domov. Čísla sme si nevymenili, ani z jednej strany nevyvstal záujem. Každopádne som bola z toho v piči. Už zasa. Ale asi budem terapeuticky šukať aj naďalej, možno ma jedného dňa rána nejaký princ vyslobodí zo zakliatia. A teraz ma ospravedlňte, idem si spraviť update v playliste. Günter má číslo 21. Nepamätám si, koľký je Nemec, ale ak by vás to zaujímalo, môžem sa pohrabať v análoch.