Spomienky na budúcnosť

Niekto tu nedávno spomínal Iné kafe a tak sa mi zdá, že sa tento úryvok z jedného ich istotne originálneho textu hodí ako môj nový nadpis. 

Za mesiac (za, za a ešte raz za! Som rebel, lebo jebem na správnu gramatiku.) odchádza Ana a Gala. Za dva mesiace Aitana. Bože, bože, naša španielsko-slovenská únia (tiež zvaná Spanischkei, lebo Spanien + Slowakei) sa navždy rozdelí. Je to smutné a my štyri sme čím ďalej tým teatrálnejšie (inak to je zaujímavý úkaz, to stupňovanie prídavných mien, v poslednej dobe som si totiž v rámci zjednodušenia jazyka zvykla hovoriť pekný - viac pekný - mega pekný a to v slovenčine, nemčine aj angličtine, hlavne si nenamáhať mozok (to je nový pravopis, neznepokojujte sa)).

Aitana by mohla hrať v divadle, hoci ona tvrdí že na také veci nemá vlohy. Ale keby ste videli ten obraz z predvčera, keď sme sa na seminári balili: "Za dva mesiace budem znova baliť, ale môj kufor nebude takýto malý, ale takýto. (Rozhodila rukami.)  A naše cesty sa rozdelia a ty pôjdeš jedným smerom a ja opačným. Och!"

Vy máte tú smolu, že ste ukrátení o jej srandovný prízvuk a nejaké tie chyby v nemčine a hlavne tú gestikuláciu a výraz - proste národné divadlo sa môže schovať. Ja som ležala na posteli a rehlila sa, lebo sa nedalo inak. Neskôr sme šli na stanicu a niekto povedal, že nabudúci rok sa musíme všetky znova stretnúť. Otázkou je kde? Hovorim - "predsa v Nemecku! V krajine, ktorá nás zviedla dohromady, v krajine nekonečných možnosti!"

Pre zmenu sa ujebávali oni. Lenže môžem niečo povedať? Nie je to vôbec smiešne!!! Je to tragické a dramatické. Gala sa vráti do Španielska, lebo tam má job (zrejme ako jedna z mála v tej krajine). Ana s Aitanou sa nedávno prebrali zo snenia a zistili že im prihára. Hľadajú si nejakú prácu, iný projekt, au-pair, proste hocičo, len aby mohli zostať. (Aitana zatiaľ dostala jedno odmietnutie a chodila tri dni so zvesenou hlavou a púšťala vety ako "Mein Leben liegt auf dem Boden.") (Aby ste si nemysleli, ona poslala len tú jednu Bewerbung, tak sme jej dohovárali, že to tak nefunguje a má posielať ďalej.)

Spolu dumáme, čo by bolo pre nás najlepšie. Ana musí ísť na sever, lebo jej chlap tam dostane prácu a my s Aitanou by sme radi bývali v jednom meste a v jednom WG (Leipzig alebo Drážďany, alebo proste niekde). Máme aj nejaké nápady. Napríklad FSJ Kultur (to je Freiwilliges soziales Jahr, tiež dobrovoľnícka služba) v Titty Twisteri. Lebo tam máte šport (veľa tancujete), je to aj kultúra - lebo tanec a hudba a tak a je to aj sociálne, lebo robíte kvázi službu verejnosti.

Pre mňa vymysleli že mám pracovať ako dievča na telefón, lebo viem veľmi úchylne vysloviť "grande" (ale ja viem úchylne vysloviť hocičo, keď mám náladu). Celkovo som ten nápad s hotline rozvinula do takej podoby, že to bude mať osoh hlavne pre mňa. Keďže to je také sedavé zamestnanie, upgrade by bol, mať tam bežiaci pás, aby som mohla počas práce aj športovať. Z toho by som bola zároveň zadýchaná, čo je v tejto branži viac než žiaduce, však a popri tom by sa mi celkom prirodzene dralo z úst "ešte chvíľu!" alebo "ešte kúsok!"

Čo si o tom myslíte? Ale ne že mi ukradnete túto obchodnú ideu! (Panebože, vyjadrujem sa ako hotentót, mala by som si zadovážiť nejakú literatúru v rodnej reči, aby som sa navrátila k jazykovej kultúre, ale ak si dobre spomínam, po slovensky som nič nečítala už dobré dva roky.)