Slovné sračky

Všimli ste si niekedy, že deadline je krásna metafora pre lajnu, ktorá vás pošle do hrobu? (Dávajte si pozor, keď si budete myslieť že šnupete koks a bude to heroín, veď ste videli ako dopadla Mia Wallace! A kto by vám  vrazil do hrude adrenalínovú injekciu, há?) Veľmi sa mi to páči. Som trochu smutná, že neviem nemecky natoľko dobre, aby som z každého slova vedela spraviť dvojzmysel. Viete, celkom mi to ide, ale nie vždy viem byť taká hovadsky vtipná, ako vo svojej rodnej reči. (Hovorím tomu cudzinecká stigma.) (Ojojoj.)

 Inak sa tu učím len zlé veci a moja šéfka začala mládež opravovať keď trieskajú hovadiny a odôvodňuje im to tak, že som prítomná ja a predsa nechcú aby som sa naučila nesprávnu nemčinu (ale podľa ich výrazov ani ne že nechcú, ale majú piči). Je to celkom vtipné. Ale nie o tom som chcela.

Teším sa ako tešík z niekoľkých dôvodov. Za prvé sa mi celkom darí zvnútorniť si pocit, ze Proper bol proste kokot (už sa ním nejdem na blogu vôbec zaoberať, ale hneď ako si pred sebou samým priznáte niekoľko vecí, ktoré ste dlhý čas úspešne prehliadali, ľahšie sa vyrovnáte so všetkým). Za druhé (mimojazdom, za druhé je zasa nesprávna slovenčina a ja som si toho vedomá, ale čo? Mám piči, ako nemecká mládež.) (Inak všimli ste si spôsob akým nasadzujem do akcie čiarky? Presne tak - ako sa mi zachce!) (Ale v podstate ide o to, že chcem naznačiť medzeru, aby ten písaný jazyk trošku ožil.)

Ehm, takže za druhé je víkend (dnes ideme z práce na motokáry, robiť v mládežníckom centre má neskonalé výhody v tom, že máte pocit permanentnej dovolenky, ale trošku osprostievam a preto som sa vrátila k náročnejšej literatúre a čítam historickú faktografiu) a dnes aj zajtra sa plánujem spiť na maderu. (Keby som ešte vedela čo je madera, ale to je to isté ako keď sa spijem na padrť a padrť viem čo je. Hlavne sa nepýtajte.) Okrem tohto ľahko splniteľného plánu mám ešte iný, ktorý pracovne nazývam "čo víkend, to chlap" a uvidíme, ako sa mi podarí naplniť nastavené kvóty a či do konca augusta výjdem na psí tridsiatok (hahaaaa).

Za tretie som včera navštívila úrad práce, takže mám pocit, že so svojím životom niečo robím (hm, vidíte, ako to nakoniec je...) a okrem toho sa mi v hlave začína rozjasňovať a pomaly prichádzam na to, čo by som chcela robiť ďalej. Kde, to ešte nie je také jasné a môj problém je, že si vyberám mestá na základe skúseností. Skúseností s tým, že akú dobrú party som tam zažila. Preto mám na prvých miestach Leipzig a Dresden (ja si uvedomujem, že to nie sú vhodné kritériá na výber miesta pre budúci job, ale aj tak!) a potom neviem. Vynechávam mestá príliš drahé, príliš veľké, alebo príliš seriózne (hlavne sa nepýtajte podľa čoho si to v hlave rozdeľujem). Moja predstava je mesto veľké cca ako Bratislava, max však 1 milión obyvateľov, dobrá Szeneviertel (najlepšie niekde blízko môjho bydliska, hehe) a nie príliš drahé nájmy. Ehm...no a tak. Ale viete ako, hlavne keď budem mať kde bývať a čo do papule a ostatné už sa nejak vyrieši, lebo JA mám predsa VŽDY šťastie!!!

A dneska si na každého z vás jeden vypijem. Ehm...koľko vás tu je? 45? Ííííííííííííííííííííh...beriem späť. Nechcem umrieť ako Bonham zrovna v momente, kedy sa môj život znova zlepšuje. (Nechcem umrieť ako Bonham ani inokedy.)