Weekend 1

Dovoľte mi, aby som sa venovala svojej novej víkendovej rubrike (naposledy uvádzanej ako "čo víkend to chlap").

Deti, nejde mi to. Je to v piči. Ale poporiadku.

Piatok

Aitana neni langsam, Aitana je ultralangsam. Nemyslela som si, že na svete existuje niekto pomalší než moja sestra (Chantal odpustí), ale hovadsky som sa mýlila. Kým Aitanu vykopem k nejakému výkonu (totiž, aby sme už konečne začali piť), trvá to nekonečne dlho. Takže tu pobieham a komandujem ju a ona potom pobieha a výska (ale museli by ste to zažiť, aby ste pochopili, ako to vypadá) a ja sa hádžem o steny (ale len tak decentne) a ostatní sa chodia na tom ujebávať. Takže aby sme mali vo veciach jasno - tento víkend sme žúrovali len my dve, lebo sme single, tak sa občas ľutujeme a potom si pripíjame na kadečo. Pili sme gin tonic a z domu sme sa vyteperili asi o pol jednej. Prvá zastávka bola vo Floweri, lebo sme tam už dlho neboli. To je taká stamm-krčma, viete, môžte tam ísť sami, lebo zaručene stretnete niekoho, koho poznáte (alebo kto pozná vás, aj keď vy by ste sa mu radšej vyhli).

Bol tam Properov kamoš (ne ten čo vždy, ktorému hovorievame že je langweilig, lebo sa zberá domov, keď my dorazíme, ale ešte iný) a hrali sme kicker. Proper tam našťastie nebol.

Bola tam Maritza a Mauricio aj s celou partiou (oni vždy vedia o najlepších žúroch), oni sú tiež takí že každý pes iná ves (rozumejte tomu tak že každý je z inej krajiny). Patrí k nim aj jeden Nemec, s ktorým som sa (vraj!!!) raz bozkávala, lenže pamätajú si to všetci okrem mňa, tak neviem, ako to bolo. A ja na to aj vždy zabudnem, takže keď sa s ním bavím, necítim sa trápne, lebo pre mňa je to ako historka niekoho iného, chápete. Nachomietli sa k nám potom aj nejakí Afričania a jeden z nich (z Mozambiku) mi dal svoju vizitku (ešte nikdy mi nikto nedal v bare vizitku) a trikrát sa presvedčil, že mu zavolám. Prikyvovala som ako besná (rozdávam ilúzie kade chodím, ale tak kúpil mi pivo, to sa patrí). Tú vizitku si nechám, lebo také dačo som ešte tiež nevidela. Chlapec je dipl. matematik, ale na vizitke má obrázok modrej lagúny a v rohu ešte svoju fotku tiež nápadne pripomínajúcu dovolenku. Prosím vás, to má niekto brať seriózne? Každopádne...je to veselé.

Potom sme šli do Theatercafé, ale tam to nebolo nič moc. Hrali hip hop (fuj, na to sa nikdy nenaučím, vážne) a neboli tam nijakí chlapi (aj keď Aitana mi stále niekoho ukazovala, či nechcem a potom zahlásila že "musíme tancovať s hentými černochmi" ale ani tí si nás nevšímali, to už kde sme???).

Napriek tomu sme tam vydržali mega dlho, lebo domov som došla o pol šiestej (akože v poslednej dobe keď ideme z party skôr, znamená to o piatej) (a keď plánujeme zostať iba kratučko, znamená to do tretej, ale to sa nám ešte nepodarilo).

Sobotu som strávila kráľovsky v posteli. Ležala som do tretej a vstala som iba preto, že som počula buchotať Aitanu v kuchyni, tak som sa chcela socializovať.

Ona nespala doma, ale u nejakého Martina (má niekoľko známostí v zálohe) a povedala mi, že sa ho spýtala či nemá nejakého kamoša pre mňa. Akoby to samo o sebe nebolo údesne trápne (krútila som sa pri výlevke jak červ, napoli od smiechu a napoli od pocitu trápnosti) (nie, ja nezačnem písať napolY s ypsilonom, nepáči sa mi to), oznámila mi, že mu nadiktovala aj podmienky. Že: musí byť vysoký, mať športovú postavu, vysokú školu, veľkú posteľ a byť z Lipska alebo Drážďan. Najlepšie na tom celom je, že Martin sa zamyslel a povedal - možno Stefan. No prosím. takže musíme checknúť Stefana. Ehm.

Sobota

Nemali sme chuť ani piť, ani žiť, ani vôbec nič, ale neísť v sobotu von je premárnený večer, takže ja som si dala kávu, Aitana šlofíka (na mini gaučíku v kuchyni s nohami v okne) a v rámci šetrenia tráviacich traktov sme sa rozhodli vzdať tvrdého a pili sme víno. Víno z Aldiho. Nepýtajte sa aké je. (Ja vám to aj tak poviem - HNUSNÉ.) Ale vypili sme každá svoju fľašu, spravili si fasádu a v rovnakých šatách ako v piatok (lebo sme šli do iného klubu...) sme sa vybrali von. Náhodou sme sa dozvedeli, že máme jeden dobrý klub tri minúty od baráku (nesmierne praktické), kde sa neplatí vstupné a v sobotu hrali techno. Tak sme sa tam porozhliadli a je to fakt dobré miesto. Ale ľudia sú tam úplne iní. Takí posh. (Mne sa moc nepáčili, všetci boli hrozne nahodení, v D-lande som si odvykla od takých manierov.) Okrem toho sa tam nesmie fajčiť (a techno party na ktorej necítim vo vzduchu trávu je trochu čudná). Ale aj tak tam plno ľudí fajčilo a mne trikrát vypičoval sekuriťák, že "tohle je u nás zakázaný" a mám sa pratať do fajčiarskej časti. Tak som teda stála vo dverách do fajčiarskej časti a fúkala dym do nefajčiarskej. (Mala som tam aj krátky rozhovor s nejakým mladíkom. "Odkiaľ si?" "Zo Slovenska." "Jááj, jasné, Čechy!" "Ne, ja som zo Slovenska." "Ale veď Československo..." "...už 20 rokov neexistuje." "Ja som bol v Prahe!" "Aj ja som tam raz bola." A tak nejak stále dokola. Bez komentára.)

Bolo tam málo žien a zoznámili sme sa asi s miliónom chlapov, ale mne prišli všetci čudní. Napríklad jeden z nich bol policajt (Aitana mu hneď osvetlila, že neznáša políciu - raz ju totiž pokutovali za dáku pičovinu). Okrem toho sa tam motali ešte ďalší, jeden nám kúpil Kirsch (malinovčička). Potom sme našli nejaký chill-out room, kde si Aitana 20 minút pospala a ja zapálila a potom došiel zasa ten jebnutý sekuriťák a nevedel od jedu, ktorú má skôr spičovať, či mňa za fajčenie, alebo ju za to že spí (aj to je tam zakázané - a ja som sa mu najprv snažila vysvetliť že ona si chcela len trošku zdriemnuť a nebrala nijaké drogy, takže sa zasa zobudí a ideme tancovať a on pindil a vtedy si všimol že fajčím a keby ste videli jak sa mi oči rozšírili do výrazu "to je ale drzosť, tieto dve", bolo to komické).

Nadránom som sa zoznámila s nejakým chlapom. Bol vlastne škaredý ale ja som bola v takom čudnom rozpoložení (a hlavne tam bola tma a furt púšťali ten dym, a to potom nevidíte dobre, lebo to AKO škaredý je, som zistila, až keď som sa ráno naňho pozerala z príliš blízka a zvažovala, ako ho poslať preč z mojej postele). A okrem toho mal pearcing v jazyku a ja som mala taký nápad, že chcem zistiť, či to robí nejaký rozdiel (nerobí a jediné, čo to robí je to, že je to mega nepohodlné a zavadzia to pri bozkávaní, lebo neviem čo si s tým počať).

Nakoniec som s ním aj tak nemala sex. Viete, bolo to vlastne absolútne tragické. Držal ma a ja som myslela na Propera. Povedala som mu, že nič nebude, lebo mám problém, ale nerozvádzal som to a on sa nepýtal. Vážne do plaču, je to oveľa horší pocit, než som si myslela. Takže ho ani nezaznačujem do playlistu. Je mi z toho celého nanič.

Dneska som našťastie (!) musela ísť do práce, takže som mala aj dôvod ho okolo obeda vyraziť (ku mne sme došli o pol siedmej ráno). A inak nič. Večer sme mali babský pokec v kuchyni, kde sme všetko a všetkých preriešili, to by sme mali robiť častejšie. A potom som šla ešte aj behať, lebo som frustrovaná zo svojich bokov. A teraz si smutním sama doma. Vyzerá to tak, že jar sa odvážila poslať zimu do piče, takže teraz môžem svoje osamelé večery tráviť v teplákoch na ceste a ne s čokoládou v hube pred compom. Myslite na mňa. Smrk.

Inak viete čo si kúpte? Bio mlieko! (Dočista sa germanizujem, lebo už lezem do bio obchodu, ale len šmejdiť, lebo je to moc drahé, ale hento mlieko som chcela ochutnať.) Pasterizované, ale nehomogenizované. Fakt chutí inak, oveľa lepšie. Len nie je trvanlivé. Ale nevadí, lebo je také dobré, že ho budete chcieť vyslopať na ex.