Pubertálne nálady

Som stará koza a napriek tomu vyšilujem a riešim na chate s Elizou, čo a ako napísať Wilhelmovi. Cítim sa jak pribrzdená, lebo za a) ho vlastne AŽ tak nechcem, za b) ešte stále tajne myslím na Propera, za c) ma sere, že si furt len píšeme na fejsi a on sa k ničomu nemá, lebo riešiť cez internet fakt neni moja šálka kávy, na to som pristará a za d) ma sere, že ma to vôbec sere.

Takže dneska som mu napísala prvá ja (och bože, zasa tá hra, že kto je na rade, už som z toho unavená) a on si so mnou píše napriek tomu že ide v telke futbal (akože to je asi u Nemca dôležité, či?) (napriek tomu že to je nejaký pridrbaný kvalifikačný zápas do budúceho roku - nechápem, kto chce pozerať futbal kvázi rok dopredu, to načo? Šak o rok si aj tak nebude nič z toho pamätať, bóóóže...).

Nakoniec sa konečne vymáčkol, že kedy sa uvidíme. Cha. Dobre že to urobil, lebo ja som ten plán zavrhla, povedala som si, že vyčkám, som predsa femme fatale a teraz som ja na rade s lámaním srdcí (je to tak že raz mám zlomené ja a potom trikrát zlomím cudzie).

Eliza radí, že sa mám hrať na nedostupnú. Lenže viete čo, ja sa ani nemusím hrať, ja vlastne naozaj nemám čas. Zajtra dojdu drahouši a zostanú do nedele (tento víkend nijaká party pre mňa, ale výlet do Drážďan, obed v reštike...fotri a ich peňaženka sú už na ceste!) (a s nimi korbáčiky, Vinea a borka, juj) (a ja som dnes pekne upratala, schovala cigy a kondómy, ešte som chvíľku zvažovala že si od Maďarky požičiam obraz Ježiša na tie tri dni, ale to by mi nezhltli, ani keby som ich nafetovala). V pondelok idem chlastať s Anou, lebo to je jej posledný týždeň v Jene, takže práca-nepráca, v pondelok sa ide do Floweru (a ja v utorok o 10 ráno mám učiť NJ, chachááááá, to bude, ešte že mám zopár zvyšných taurínových tabletiek, cheche). Ale zavolala som aj Wilhelma. Zdá sa totiž že (na moju smolu) on tu pozná ešte menej ľudí než ja. (Ako dobre, ja síce aktívne žúrujem už 9 mesiacov v kuse, tak mám nejaký ten background, ale dúfala som že sa to rozšíri.) Každopádne, nejakú WG-party z neho vytrieskam, šak hádam neni asociál a pozná aj iných spolužiakov. (Hádam to neni ten typ, čo v ruksaku nosí Nietzscheho, keby mal náhodou dlhú chvíľku...) Hoci mám pocit, že rozhodne nepije tak excesívne ako ja. Cha, ale ak začne mať do činenia so mnou, tak to napravím.