Slovenská návšteva, slovenský večer a slovenská pohostinnosť

V stredu večer za mnou prišla kamoška zo strednej, skoro som od radosti z kože vyskočila, že sa niekomu chcelo ma navštíviť. Naše stretnutie (po asi dvoch rokoch) sme oslávili dvoma fľašami červeného, pol balíčkom cigariet (lebo sme obe nefajčiarky) a šťavnatým slovníkom (čo si budeme nahovárať, nejaké scheisse neuspokojí slovenské ucho tak kvalitne, ako keď si schuti poviete "kurva do piče"). To bol kvázi náš prvý slovenský večer. Doniesla mi domáce syrové nite, bryndzu a tatranky, proste hojnosť na zemi. Okrem tých nití ešte aj také syrové uzlíky, ktoré, keď som ich ochutnala, som rozhodne vyhlásila za svoje a povedala som, že pre hostí bude všetko ostatné, ale hentých sa nevzdám. (A domáce z Oravy!!!)

V piatok mi celý deň pomáhala v práci s prípravou môjho slávneho slovenského večera (ešte aj s dvoma ďalšími ľuďmi - celkom zábavné je, že mi vlastne prišli pomáhať ľudia s ktorými sa veľmi nebavím, alebo ich vlastne ani nejak nepoznám). Nevedela som až do začiatku, koľko ľudí sa vlastne chystá prísť a hrozne ma to stresovalo, lebo ako správny pohostinný Slovák (viete, to som niekoľkokrát podotkla, že akí sme my pohostinní, chacha) som sa bála, že nebude dosť jedla a potom to bude jediné, čo si ľudia zapamätajú. (S ukrajinskou spolubývajúcou sme aj riešili, že Nemci to vidia inak a s extra jedálničkom sa nenamáhajú, ale ja som bola už aj na narodeninovej party, kde bolo jedla na mrte, takže nemôžem tvrdiť, že by vás odbavili čipsami. Ale o tom inokedy.) Nakoniec ich bolo asi 20 (a jedla asi pre 30, ale tak lepšie akoby to malo byť naopak).

Tak vám aspoň poviem, čo sme navarili. Tvarohový koláč (mamin recept, ten sa zežral celý). Bryndzové pagáčiky (asi 60 ks, ešte z nich mám). Jednohubky s bryndzovou nátierkou (po nich sa zaprášilo). Syrové nite a parenica (len tak na ochutnanie, po tých sa tiež zaprášilo a chodili sa pýtať, či nie je viac). Lievance (asi 60 kusov, z kila múky...to bol príjemný čas pri sporáku, kým sme zistili, na ktorom stupni nebudú prihárať na naši poničených panviciach) - s džemom a nutelou a šľahačkou. Tatranky a Fidorky (Fidorky zmizli, zvyšok Tatraniek som zežrala dnes ráno). Tri misy šalátu (lebo toľko pečiva potrebovalo niečo na odľahčenie) s maminou zálievkou (keď sme ich pripravovali tak my dve sme celý čas hovorili len "jebem tvojho ancikrista daj mi šalátu") (a celkovo sme stále niečo citovali, tak dobre som sa nezasmiala už dlho).

Toho šalátu samozrejme zostalo, mám ho plnú chladničku a keby nebolo tých lievancov, čo som dnes tlačila na raňajky, mohla som mať zeleninový deň. Ehm. A Vinea! Vinea im strašne chutila. (Nenechala som si doniesť Kofolu, lebo tú mi už pár cudzincov opindalo, ale teraz viem, že s Vineou zabodujem u celého sveta, lebo moji hostia boli internacionálna skupina.) Keď odišla mládež (boli tam až traja, čo je podľa mňa extrémny úspech, lebo ich presvedčiť, aby niekam prišli je naozaj ťažké, ale asi pomohlo to sľúbené jedlo. Dokonca si pre mňa nacvičili taký tanček a potom to predviedli, no skoro som od dojatia slzu uronila...ja som vedela že pedagogika je správny smer pre mňa!!!)... no ehm, tak keď boli deti preč, otvorili sme borku. Chachá. Každý dostal poldecák (ale prosím vás, aký poldecák, to boli nula dvojky, takže tým čo sa bránili som hovorila že nech prestanú robiť drahoty, my na Slovensku hentaké poháriky ani nevedieme, všetci pijú riadne poldecáky a brzdia pivom a že toto je nič, takže to zvládnu, navyše to je kvalitná borka a ne nejaké patoky za 6 euro) a pripili sme si po slovensky. Ha. Mali ste vidieť, jak sa zatvárili, škoda že nikto nefotil tie zvraštené tváre. Boli smiešni. Ale po počiatočných obavách si nechali naliať znova a znova, až sa fľaša dopila a potom nastala otázka, prečo bola len jedna. (Správny Slovák musí vedieť presvedčiť ostatných aby pili, to je podľa mňa naša silná stránka.)

Okrem jedla mi veľmi chválili aj prezentáciu a celkový prejav (ale šak som nejaká učka, to by bola iná hanba, keby som nevedela prezentovať). O hudbe sa nikto nezmienil (spravila som výber postavený hlavne na Horkýže a Haberovi ale zaradila som tam aj Ukáž mi lásku, aby mali kvalitný prehľad o slovenskej hudobnej produkcii), ale my s kamoškou sme sa vždy zasmiali, keď išla nejaká dobrá pesnička. No, a to je vše přátelé. Keďže ona musela dnes ráno odísť domov, nešli sme už žiť, ale dnes večer sa chystám, ó, to veru hej. A teraz si idem dať ten šalát. (Piču, idem si dať bryndzový pagáčik, lebo hoci doma sme bryndzu jedli menej než zriedka, ako správnemu emigrantovi sa mi na ňu už dlhú dobu zbierali sliny.)