Weekend 3

Som vyliečená! Terapia podľa Chantal naozaj akosi zafungovala, alebo to možno bolo dačo iné, ktovie, to je vlastne úplne jedno. Včera sme žúrovali v trochu nezvyčajnej zostave, lebo okrem môjho španielskeho kútika (tentokrát iba Ana a Aitana) šla s nami von aj Baiba. Lenže sme nevedeli že bude party a preto sme nemali doma chlast na vorglühen. Totiž takto. Včera bol v Nemecku svátek (Christi Himmelfahrt), ale druhá vec, ktorá hýbe týmto národom oveľa viac než nejaký Christi, je Männertag. V teórii to znamená, že muži sa zoberú a idú "wandern". V skutočnosti vandrujú akurát z krčmy do krčmy, už od božieho rána. Takže bolo plné mesto ožranov, ale mne to pripadalo celkom vtipné. Moje spolubývajúce mali chvíľku obavy, ale ja som to rázne zmietla zo stola so slovami "nič sa nám nemôže stať, veď keď sú hokejové alebo futbalové majstrovstvá, tiež je všade plno ožranov a to nikomu nepríde divné". 

Tak sme sa vychystali (zebroidné gate v akcii!) a po prvýkrát sme checkli Villa am Paradies. Nemala som so sebou občiansky, lebo si ho nikdy nikto nepýta, ale teraz ho samozrejme chceli. Mala som len preukaz dobrovoľníka, ktorý je trochu ako tá karta Euro26, že tam nalepíte sami vlastnú fotku. Ten sekuriťák na mňa dosť čudne pozeral, že či som si to vyrobila sama a ja som iba tak tíško pípla že veď je tam dátum narodenia, nie som maloletá a nevedela som že budú chcieť preukaz (ehm...). Asi si myslel že som drbnutá, ale to je jedno, lebo ma pustil. Včera bola vo Ville taká akcia, že shot za euro a longdrinks za dve, ale viete si predstaviť že aké množstvo asi. Kopala som to do seba a furt nič, lebo to neboli ani len nula dvojky, ne to ešte riadne poldecáky (čo tiež spochybňujem lebo v dnešnej dobe vám nikto nenaleje riadny poldecák, iba 0,4). 

Hrali také typické diskotékové kokociny, čo obyčajne uvítam ale akosi keď som bola triezva, tak sa mi nechcelo tancovať na Danza Kuduro (kokso, ešte pred rokom by som po plafón skákala pri tej pesničke - predsalen, môj erasmus song, ale teraz som tak vnútorne nastavená na techno a elektro, že som nemala chuť). Väčšinu času som strávila v rade pred barom. Španielky mi chceli nájsť chlapa, lenže máme dosť odlišný vkus, takže sa mi ani jeden nepáčil a navyše som bola fakt pritriezva na také srandy že "mojej kamoške sa páčiš". No ale. Cestou na hajzel som zakopla o nejakú fľašu a celá tá sračka (tuším Club Mate) sa mi vyliala na nové baleríny (z Primarku za 13 éčiek, uznajte). Zastavila som sa a majiteľ fľaše, celkom dobre vyzerajúci chlap, sa ma spýtal: To ty si práve vyliala naše nealko? Hovorím - viac-menej. On - ale teraz mi musíš kúpiť Pfeffi. Ja - neznášam Pfeffi a nič ti kúpiť nemusím. Potom ešte blablabla, lalala, small talk (bol tam hrozný hluk, na diskotéke sa nemôžete poriadne porozprávať) a on sa na mňa tak pozeral, že som vedela, že niečo bude. Narazila som do tej partie ešte asi dvakrát a on vždy začal s tým Pfeffi (a ja že Listerin nepijem).

Medzičasom, keď som zasa stála v rade, ma pozdravil jeden mega jebač. Chvíľu sme kecali ako keby sme sa poznali a ja som celý čas rozmýšľala, či sa naozaj poznáme, totiž, či je to ten, ktorý si myslím, lenže som si nebola celkom istá. Tak som sa rozhodla pre trápnejšiu verziu a spýtala sa ho - sorry, ale poznáme sa? On - veď sme spolu spali! Ja - aj som si myslela, ale nebola som si celkom istá. On že v pohode. No, ale vy ho nepoznáte. Viete, tá vec sa mi tak trochu prihodila v období temna v januári a keďže som bola vo vzťahu, nepísala som o tom sem, aby ste si nemysleli že som nejaká štetka čo podvádza alebo tak (bože uchovaj). Je to jeden dealer z takej techno party a tak nejak sme vtedy skončili uňho a blablabla, lalala. (Properovi som to samozrejme nehovorila, veď som neni trúba.) Každopádne je možno viac feťák ako dealer, neviem. Ale to je jedno. Nejak mi nesedelo že on a Villa, to je čudný kontext (ale sám povedal, že nevie prečo tam vlastne je). Aha jasné a dôležitá vec - má frajerku. Čiže tak. Potom sme sa tak trochu tvárili že sa nepoznáme, keď sme sa zasa stretli na parkete. Haha. 

No ale späť k Markusovi (to je ten Pfeffi-Mann) (ktorý mimojazdom tiež pozná Dealera) (panebože toto mesto je malé). Keď som ho znova zbadala, došla som za ním (ešte stále alarmujúco triezva!!!), že čo bude teda s tým Pfeffi. A on že jebať Pfeffi, pijeme vodku. A tak to začalo. Bol tam s nejakými kamošmi, samí chlapi (včera bolo všade mega veľa chlapov, taký Männertag by som zniesla raz týždenne) (navyše dobre vyzerajúcich) a začali sa objednávať shoty. Najprv jedna vodka a potom asi tristo päťsto Jägermeisterov. (Neznášam Jägera, ak si pamätáte jeden môj príšerný zážitok z erasmu...) V podstate bez pauzy (a hlavne bez brzdy) a zalievali sme to pivom (najdrahším aké mali - Desperados). Prišlo mi to veľmi vhod, lebo moje financie už v tom čase vyschli a ešte stále som bola polotriezva. Ale po hentej shotovej smršti už rozhodne ne. Stala sa aj jedna dosť vtipná záležitosť, keď jeho kamoš objednal pre všetkých okrem mňa a spýtal sa či to je ok, keď mi nekúpi (hoci tie shoty stáli jedno euro, ale akože no comment) a ja že v pohode. Keď si to Markus všimol, tak naňho zazrel, že to si píš že kúpiš ešte jeden aj pre Wicked. (Haha, v duchu som sa smiala.) Henten sa tváril trochu rozpačito, ale kúpil. 

Potom sme začali trošku rummachen (vďakabohu nemal pearcing v jazyku) a potom sme vypadli. (Cestou von sme sa trochu zastavili, lebo nás nechceli pustiť von s fľašami a ja hovorím tomu sekuriťákovi - ty mrte dobre voniaš, to je Hugo Boss?) (Bol to Hugo Boss.) Tu začína tá časť, ktorá je vlastne dosť smiešna. Na nejaký sex sme boli unavení a zničení (a ako Aitana hovorieva keď sa nespravíte - bolo to sinnlos) a tak sme tie pokusy vzdali a spali sme. No a ráno nič nebolo, lebo milý Markus sa ešte nespamätal z rozchodu a blablabla, lalala, proste presne ten istý scenár, čo som mala ja predošlé dva razy, akurát v opačnom garde. Takže ma viac-menej o 11 vyrazil, že chce byť sám. (Totiž, sám - spal vlastne u kamoša, lebo on býva v Erfurte a mal aj jeho kľúče a kamoš sa nemohol tri hodiny dostať domov a keď ráno došiel, hrozne pičoval a Markus iba že - ale šak si nezvonil, nič sme nepočuli. A kamoš že tomu jeb že som zvonil. A potom som musel jak kokot tuto nadránom pochodovať po ulicach a v tom čase sú vonku už len feťáci, proste pičung jak hovado. Komédia, hovorím.)

Tak som sa obliekla a šla (útrpnú tŕňovú cestu asi 40 minút peškom za bieleho pracovného dňa s rozmazaným make-upom a vlasmi ako po víchrici - proste jak zo štrichu) (zebrie gate tomu celému dodávali šmrnc a celou cestou som stretávala kadejaké skupiny ľudí, čo vypadali jak nejaké kostolné procesie a tak som cudne klopila zrak). Ale čo je na tomto celom nepodarenom sexuálnom tripe dobré? Že som zistila, že som už zasa v pohode! (Aj jemu som to hovorila, že pre mňa to je terapia, lebo aj ja sa spamätávam z rozchodu) (aj keď jeho vzťah trval 10 rokov, ale na to som mu povedala, že to je preňho lepšie, lebo predsa si nevezmeš niekoho, kto sa ti páčil v 17-tich) (neviem či súhlasil). Takže z toho vyplýva, že síce som stále gefühlsgefickt a tak skoro sa nezamilujem (trochu smutné), ale aspoň si dokážem predstaviť sex s iným chlapom. Veľmi dobré.