Alle Farben

Ak máte radi nemecké electro (no dobre, ja viem), vygooglite si Alle Farben. Je to popiči vec. Tip som dostala v jedno upršané nedeľné (tuším) dopoludnie v posteli istého kamaráta Aitaninho frajera ešte voľakedy v Jene. Okrem tohto rozšírenia mojich hudobných obzorov (a čudnej funny cigarety) z neho nebol absolútne nijaký osoh.

Z vyjebaných slúchadiel ma bolí hlava aj uši a pritom mám pocit že takmer nepoužívam mozog. Takže to bude z toho zvuku. A niektorí príšerne vyslovujú sykavky, až mi z toho praskajú bubienky a nemôžem na nich zarevať, dopičeeeee, choďte k logopédovi! Občas ale zavolá niekto, kto sa volá Kockott. True story, real life a real talk. V zmluve som sa síce zaviazala, že nijakú informáciu nesmiem vyniesť mimo firmy, ale uznajte, že o toto meno som sa musela podeliť. Navyše už aj tak neviem čo s ním bolo. Len si pamätám, že našu mantru "oslovte zákazníka menom aspoň trikrát za rozhovor" som rozhodne nedokázala dodržať, lebo inak by som sa neovládla. Stačilo mi vysloviť to raz. Herr Kockott. Uf.

Bez ohľadu na to, že dnes volal zas iný, ktorého meno znelo ako zo zlého porna z osemdesiatych rokov a ešte bol aj doktor a môj šéf mal na tom neskutočné újeby (môj šéf, ktorý hneď v prvý deň povedal, že sa cez tie mená máme preniesť a ne si z toho robiť celé dni srandu, hej). A to ani nevedia, že ja sama pre seba zákazníkov volám kundy (no veď viete, po nemecky sa to povie der Kunde, to si koleduje!) a Kundennummer (ktorým sa musia identifikovať) si pre seba nazývam kundie číslo.

V sobotu idem oplieskať svoju prvú výplatu (no, je to len trojmiestne číslo, ale keď sa niekedy trhnem a odrobím si riadne pracovné časy, možno sa prehupnem cez magickú tisícku...len je možné, že mi z toho zasa stiahnu viac, takže možno sa prehupnem leda do riti) do najbližšieho nákupného centra. A zajtra je pátek!!! A ja som sa minulý víkend tak zničila, že sa mi nežiada ísť von. Zaujímavé. (Drogy jsou špatný.)

Inak oné. Prší furt. Akože nechce sa mi ani kokot a musím sa ísť prihlásiť na miestny úrad už konečne...a to som oddnes znova na pochybách, lebo domáca nám napísala mail, že chce zdvihnúť nájomné, pritom nás už aj tak nechutne obťahuje a žije si za to v Indii. Za naše prachy!!! Takže jej plánujeme napísať, že nič také a keď si to nerozmyslí, začneme si obaja hľadať niečo nové. Čo je v mojom prípade viac než suboptimálne, lebo som tu len mesiac a ten byt má skvelú polohu (aj keď je to brloh). A kde ešte zoženiem spolubidla, ktorý mi bude furt nosiť jointy?

Teraz som vám predostrela tri nesúvisiace témy, robte si s tým čo chcete.