Zhrnutie

Negatívna udalosť dneška: môj comp mi oznámil že battery is fucked up (alebo dačo také). To nie je najhoršie, už som to čakala. Teda zlé to je, ale nepokazilo mi to náladu, viete čo myslím.

Dnes má polka Nemcárne svátek, takže sme v robote chytali lelky, vykecávali sa a nudili. S kolegom si už celý týždeň píšem maily typu "Vidíš už piatok?" a dnes mi drzo navrhol, že mu mám navariť. Som zvedavá, či sa táto interná (na tajňáša) komunikácia prehupne do flirtovania, čo rozhodne nebol môj úmysel. (Keď sa nad tým zamyslím, môj úmysel nebol vôbec nič, lebo on mi vlastne začal písať.) (Uf, keby to zistil šéfko, tak by sa asi netešil, hoci keď sa nič nedeje...čo ja viem, nejsom si istá, ako to je, lebo inak nás sledujú jak Veľký brat, merajú nám prestávky a vôbec.) Sľúbila som mu, že v pondelok navarím pre celý tím päťchodové menu v našej kuchynke (kde sa nachádza drez, kávovar a mikrovlnka, toľko k vybaveniu). 

Aj zákazníci boli dneska do pohody, najlepší sú takí, čo volajú a nariekajú, že im dačo nefunguje a keď im krok po kroku vysvetľujem ako to majú urobiť, tak to zrazu funguje a oni potom začnú - no viete, ale predtým to fakt nešlo, verte mi! Ja nechápem, že teraz to zrazu funguje!

Je to hrozne smiešne, lebo ja presne viem ako to myslia, tento problém mám celý život, keď sa o niečo pokúšam na compe sama, nejde to a keď mi dojde dakto pomôcť, zrazu to je ľahké a ja vypadám ako debil. Takže ja som kompletne na ich strane. (Škoda že im nemôžem povedať že ani ja nemám moc tušenia ako to funguje...ach, deti, nevolajte do call centier, vidíte ako to v skutočnosti je.)

Jeden 15 minút hľadal svoje identifikačné údaje a popri tom sa ma vypytoval, do kedy robím a kedy som vstávala a či ráno potrebujem veľa času na úpravu a kokotiny pičoviny a na konci mi odporučil nech moc nežúrujem cez víkend. Celý čas som sa udrbávala a zasa len ľutovala, že sa nemôžem zapojiť do konzervácie tak ako by som si želala, lebo musím zostať profesionálne nad vecou. Ach jaj.

Zlý Olaf sa stále plichtí po floore, ale aj dnes ma nechal dýchať. Len chodí a úlisne sa usmieva.

Aha a aj dobré správy z bojišťa - dnes sme písali test (aha, to je ďalšia chuťovka, každý mesiac nás testujú, či vieme všetko čo máme vedieť, horšie než v škole) a mala som 89%. Tak sa všetci tešili, hlavne Teamleiter atď. Ja som mu aj včera povedala, že to neni moja téma a absolútne nerozumiem technike, takže sa síce všetko dokážem naučiť, ale potrebujem to extra vysvetliť. Inak ma pochválil za pokrok. Vraj aj Zlý Olaf povedal, že sa rýchlo učím (pfff, bodaj by ne, panebože, hádam mi ten unverzitný titul nedali len zo srandy).

Asi im aj trochu lepí, lebo dvaja ľudia na to hodili bobek, že taký projekt robiť nechcú. Tak sa nám snažia všetko do tých gebulí vtĺcť a velice ochotne vysvetľujú aj štyrikrát to isté. Inak pre moju osobnú satisfakciu - zistila som, že Olaf plno vecí nevie a poradil mi sčasti úplne zle. Cha. Nikomu sa tým nechválim, ale v duchu som si škodoradostne mädlila ruky.

Božínku, tento blog má byť o fasa živote a ne o mojej robote (ako to bolo, že radšej sa ušukať k smrti, ako v domove dôchodcov spomínať na pracovné úspechy...?)

A preto idem dnes žiť, aby sa konečne dačo udialo.