Nejak sa neviem z toho víkendu v Jene spamätať. Stále mám pocit, že je to tu niečo len dočasné a za chvíľu sa z toho sna zobudím v Properovej posteli a všetko bude dobré. Mala by som sa toho pocitu čo najrýchlejšie zbaviť, ja viem, ale nedá sa to, neviem ako a...nechcem. Som prekvapená ako krtko, ktorého vytiahnu na svetlo, že to všetko ešte stále je tak intenzívne. Myslím naňho 24 hodín denne a som smutná, lebo viem, že si zasa len staviam vzdušné zámky (a ešte aj tie sú stabilenjšie).
Okrem toho sa okolo mňa hmýria celé zástupy chlapov, ktorí prejavujú väčší, či menší záujem o moju osobu a mňa to necháva chladnou, maximálne sa zamýšľam nad tým, ako si zachovať priateľské vystupovanie bez toho, aby si robili nádeje (a to mne nikdy nešlo, ako iste viete) (a mala by som prestať flirtovať s kolegami cez e-maily). Chcem toho jediného, ktorého nemôžem mať, aké klišé. Fuj, až je mi z toho zle. Nechcem aby môj život bol klišé, radšej nech je to gýč.
Posledné týždne rozmýšľam nad tým, ako často a ako dlho sa človek môže v živote cítiť absolútne šťastný (stav, kedy v meste nasneží a nastane dopravný kolaps, takže meškáte do práce, ale vy si poviete - kurva, sniežik, dopiči, ľudia, veď sa tešte!) bez nejakého tieňa, ktorý sa vám vznáša nad hlavou a budí vás zo spánku. Tak ako minulý rok, kedy bol na chvíľu môj život dokonalý bez jedinej chyby a ja som síce vedela že to skončí, ale bola som tak unesená, že som sa na ten bod v budúcnosti nedokázala ani len sústrediť. A teraz sa zmietam v neistote a môj život sú statky-zmätky a z celého toho ma akurát bolí hlava. Poviete mi niekto čo chcem od života? (Minule ste sa nechytili, tak vám dávam druhú šancu, ak vás medzitým napadlo niečo spásonosné.) Chcem naspäť my chemical romance. Chcem chcem chcem! Inak sa hodím o zem! (Ale keďže som stará a zodpovedná, najprv tú zem poumývam.)
Sorry že nedokážem napísať niečo veselé (napriek tomu že sa každý deň nejaké veselé veci aj udejú), ale momentálne som psychicky rozhodená a neviem odhadnúť, ako dlho to potrvá.
4 komentáre:
Ty moje chudiatko! Presne viem, čo myslíš, ja sa tiež teraz cítim na piču. Hovorím si, že mala som sa na všetko vyjebať a ostať v Ázii, tam mi bolo lepšie. Kde sú tie časy, keď som sa cítila šťastná bez príčiny...mám pocit, že už som to vymíňala, ale chcela by som, aby sa to vrátilo...
podzimní deprese ovláda celý svet jak tak kukám..... ja mám privela času uvažovat a už som z toho na psychárnu :D
och, tieto casy su napicu, mrte vela ludi ma depky... ja mam inak tiez pocit, ze kedysi bolo vsetko lepsie, ze stastna som uz bola a uz len hrozne rychlo starnem, a svadba, rodina, deti, vnucence a dopici rakva :O
(Hlaska so sniezikom dopici je inak stale NEHORAZNE vtipna!!! :D)
Drz sa!!! Nemam inak kedy ist do Berlina lebo kamoska ma stale dake navstevy tieto vikendy :/// A chcem ist do toho klubu kde sa jebe na parkete!
Eliza
eliza do toho baru pojdeme ked dojdes, ale nemusis sa stresovat, ja do konca decembra aj tak nemam cas =) takze si vyckaj na novy rok, na jar, alebo jak chces, ale v zime je tu hnusne :D
Zverejnenie komentára