Tuto troška hudobná lahôdka. Napadá mi ešte aj že večierková dobrôtka, ale to bolo čosi celkom iné a bol to jeden z najväčších koníčkov pána Ľudovíta z Maďar...pána Ľudovíta zo Štúrova, ktorý okrem iného mal rád aj fajčenie kokotov. Ale dosť bolo pičovín. Dneska som sa tu už síce vykecala, ale chcem sa s vami podeliť o malú príhodu z doučovania. Nuž, cestujem si tak za rieku, šecko ok, len moje tenisky sú deravé jak sito, takže jednu nohu mám mokrú a v duchu si hovorím "Zas vlhnu, nějak...". Blbosť, v duchu si hovorím, "dopiče, musím si kúpiť nové tenisky". A čakám na Osviští a idú šetkie busy, len ne tá pojebaná 99-ina. Nakoniec sa dotrepe a ja sa odvezem do diaľav, vystúpim v útrobách Pétržky (zrejme sa to tak vyslovuje), prebehnem cez pár kaluží a v duchu pičujem jak chorá vrana v sáčku. (Vrán som už videla kopu, ale nijaká nebola v sáčku, asi by fakt pičovali, ešte k tomu choré...)
Zazvoním u chlapca (ježiš, keď ja neviem ako ho mám volať, má inak 24, len tak pre porádek, ale možno som to už hovorila, ale keď ten Alchajmer...to neni AlCHajmer, to sa číta Alc-hajmer, chápeme sa?) a on že ide dole, ale veď viete jaké sú paneláky, kým sa dotrepe zo siedmeho, trvá mu to jak lačnému sranie. A mám taký pocit, že sa zasa až tak neponáhľa, neviem čo toľko robí, že mu to trvá sto rokov.
Tak som tam čakala a mrzla a potom išla nejaká milá rodinka a vpustila ma dnu. Každopádne si to srali druhým smerom (toto je vec, ktorú v tých zasraných panelákoch nepochopím, že akými všetkými smermi sa tam dá liezť hore), tak som stála pred ďalšími dverami, na ktoré treba kľúč. Akože, byť zlodejom, už ma to prestane baviť. Ale aspoň som nemrzla. Potom zrazu išiel voláky fešák okolo (mal kapucu a vyzeral trochu tajomne, viete, hneď ho to robilo krajším, haha) a že či idem hore a ja že veď hej, ale čakám, ale idem. Tak sme nastúpili do výťahu, nechal ma vojsť prvú a stlačiť svoj gombík. tak som stlačila sedmičku a dúfala som, že si to pamätám správne, lebo inak sa stratím v paneláku a už ma nikto nenájde.
A fešák pozerá na mňa (och, ten výťah bol proklatě úzky...) že "Vy idete ku mne?" A usmieva sa.
Tak ja sa tiež zasmejem a strašne cool odpoviem "Keď ma pozývate..."
A potom sme ticho až kým sme hore, lebo neviem veru, čo iné by sa ešte hodilo a nechcem sa strápniť a keď aj on je ticho... Hlavne sa nepozerám, lebo neviem, ako by som zareagovala. Teda, né žeby som bola stečená po kolená (je to hrozne nechutné, ja viem, ale už som len čakala kedy to budem môcť niekde použiť, lebo nechutnosti, to je moje, napríklad minule som na pokeci - hej, to vtedy - videla slovo fajkať. No neni to hnus?), ale tak idete si s chlapom v maličkom výťahu...
No dobre, koniec predstáv, späť na zem. Keď sme vystúpili, stál tam chlapec a pozerá na nás a hovorí: "Jééj, tak už sa teda poznáš aj s mojím bratom!"
A fešák na to: "Ja som hovoril, že ideš ku mne..."
Juj. Ja sa len pekne usmievam a podám si s fešákom ruku.
A keď sme šecia vnútri, tak fešák hovorí - "Brat mi aj hovoril, že ho chodieva doučovať nemčinu nejaká slečna..."
(Myslím si - panebože, čo mu všetko hovoril? Len že má doučovateľku, alebo padlo aj slovko o výzore, lebo keď si predstavím komplexné hodnotenia, ktoré o ľuďoch podávam ja svojim kamoškám, neverím, že chlapi by si medzi sebou nepovedali kadečo. navyše ja sa neserem a väčšinou nosím výstrihy, ale to preto, že ja mám len málo tričiek bez výstrihov.)
Som velice zvedavá, či sa ešte objaví na scéne, lebo doteraz nikdy nebol doma. Hm, hm, hm.
Po dlhej dobe (nový) chlap. Úúúúha.
2 komentáre:
moc moc najs, fajkať, hej? grcám von oknom - fakt dík, a nový chlap na obzore a jemne vtipný zdá sa :) najs najs moc moc najs :)
Skoro som zdechla, že stečená po kolená, juch, to idem hneď aj používať. Ulala, znie to zajímavo. No ešte že si sklapla tom výťahu, no...a vóbec, čo že si sa nechválila, ty?
Zverejnenie komentára