Krátke správy dňa (vlastne dlhé)

Drahé dámy...ako by som začala.
Hej hej, ten nasratý post od minula, nuž, tak s loverom sme ešte stále pohádaní...teda, čo znamená pohádaní, on je zo mňa sklamaný a ja som nasratá jak sto trpaslíkov. A chce sa so mnou stretnúť a ja som mu odpisovala dosť odporne (ale jasné, že nakoniec sa s ním stretnem, lebo som čo? Chudera. Teda ne, mám jeho veci. To je to, treba ich vrátiť, keď ho mám nadobro vymazať zo svojho úbohého kuracieho života, potom sa môžem aj naďalej slobodne báť Arabov a nikto mi nepovie že som rasista a slotovec. Koniec úvahy.) takže pochopil, že som naštvaná. Povedal, že tak sa teda nestretnime, ja som sa len slušne spýtal. (Pcha!)
A ja že - ale stretnime (no, nehovorím?), ale veď ty si vyhlasoval že už ma nemôžeš ani vidieť. A blablabla, typické kecy. Som zvedavá, čo mi chce ešte povedať.

Ďalej, čo sa týka štátnic, moje vedomosti sú mizerné a užl en dúfam, že budem ma šťastie, keď už mám najhoršiu možnú komisiu akú si viem predstaviť. Ehm. Plus, dnes som dostala posudky k práci, celkom dobré, keď sa to tak vezme. A otázka na diskusiu, že porovnanie slovenského a nemeckého chatu. Ohahahaaaa, ja ale o slovenskom chate neviem ani holý kokot, naposledy som po slovensky chatovala na základke, keď bol chat novinka a ja som mala nejaký sweet nick (no dobre, priznávam sa...bolo to biela.cica, nechajte si tie poznámky, moja kamoška bola totiž cierna.cica...chápete...ale dobre. Každý sme mali raz 15, je to trápne, ľuďom by sa to nemalo stávať, ale čo sa dá robiť.) a tešila som sa keď mi písali týpci. Teraz mám stodvadsať rokov (približne tak sa cítim, keď idem v dopravnom prostriedku s nejakou mládežou, ale zase sa teším, že nemusím chlastať na Gotku, lebo mňa veru z baru nevyhodia, keďže už som plnoletá) a týpkov nemôžem vystáť, ani babenky.
Ale babenky mi nikdy nepísali. No a predstava že sa mám seriózne nechať dve hodiny namotávať niekým na pokeci (dr.love alebo mambo-nr-5...nuž) sa mi teda nepozdáva. Teda, keď už sa nechávam namotávať, tak zásadne cudzincami, jasné?

To preto, že v cudzom jazyku vám tie internetové jazykové prostriedky neprídu tak nekonečne trápne, totiž, po čase hej, ale nie až tak ako otázky typu "aký si mala dníček" (aaarrgggghh...vraždím, toto by muži nikdy nemali vysloviť, ani napísať, ani si to myslieť), alebo nejaké zdrobneliny a "ajoj, pleco ma nEmAs LaD" (lebo si piča, čo nevie písať...). No, tak ale pred porotou asi nemôžem naozaj povedať čo si o tom myslím, takže budem kaliť vodu a rozprávať hmlisto a obšírne o tom, ako slovenčina postráda inflektívy, a že anglicizmy sa u nás nepresadzujú až do takej miery (ale to je len môj osobný odhad, možno presadzujú)...fúúú...inak minule som čítala v SME taký oný, tentoček, že slovenčina skľavela (panebože, editor fakt pozná toto slovo? Asi skapem...ale piču ani kokot nepozná a podčiarkuje, no teda) pod vplyvom hnusných anglicizmov a puristi navrhujú nasledovné ekvivalenty. Akurvát, že si už nijaké nepamätám, okrem toho, že egreš sa nemá hovoriť egreš, ale nádrbeľka. No, tak teda nádrbeľka, dala by som si nejakú.

Zabudla som, o čom som vám chcela poreferovať. Aha no a ja teraz sedím na maminom notebooku (haha, teda ne na ňom, to už by bol na kašu, ja nie som nijaká mušia váha, hahaha) a píšem chujády a mama pred chvíľou povedala (to bola historická chvíľa, aj som jej to povedala, že "mami, toto je historická chvíľa"...
klamem, nepovedala, ale znie to tu tak dobre a je to smiešne a neviem kto to tak písal, lebo ja síce veľa čítam ale zas nie až tak veľa a hlavne si nič nepamätám) že radšej by som mala chatovať. Chápete toto? Túto iróniu najväčšiu na svete? Že mňa vlastný rodič posiela na pokec, takpovediac. Hahaha. Vlastne, chacha.
Inak, ešte toto. Nám pred asi hodinou vyrazilo poistky, teda sestra vyrazila, lebo mala plné ruky, tak zapínala svetlo hlavou a nejak to proste nezvládlo to oné a vyondialo sa to. (Úúúúha, jazykovú kultúru mám jak riť).
A vypadli poistky, vypadol prúd a všade tma a temnota (keby sme boli metláci, možno by sme sa tešili, ale môj otec je zeppeliňák a tak sa strašne naježil, lebo práve voľačo sťahoval z netu). No, všetko teda stíchlo, okrem tohto notebooku a môjho otca, ktorý semtexoval a behal tu jak naspeedovaná veverička a zúril. A že či nevieme zapínať svetlo a že či vieme čo sa deje vnútri vypínača. A moja sestra maturuje z fyziky, tak začala splietať niečo o napätí a elektrónoch a vodičoch a otec aj tak nerváčil, lebo o elektrónoch nevie nič. (Si skromne myslím.)

Potom sme všetky tri (aj ja a mama) museli nastúpiť a pozrieť si názornú ukážku toho, ako sa zapína svetlo (jedenkrát zapol a vypol a pýtal sa, či sme pochopili a že vraj nemáme ten vypínač škrabkať jak kocúra. Hej, nesmejte sa, on to myslel vážne, my vždy musíme pozorne počúvať a on vždy prednáša...). Potom nám urobil názornú prehliadku ističov a poistných skríň (volá sa to tak vôbec???) a ukazoval nám, čo treba robiť keď vypadnú poistky. (A to sa ani ten drbnutý kolotočár nenapojil na našu rozvodovú skriňu, chacha...to je citát z Horkýže, poznáte?)
Tak on chodil po dome a my za ním, ako husí sprievod. Na konci, keď vysvetľoval, stál v obývačke, mama so sestrou na chodbe a ja na schodoch. Takže on nás nevidel poriadne, teda mamu nevidel, lebo sa opierala o stenu. A strašne sa smiala a držala si ústa a otáčala sa k stene aby ju nebolo počuť. A ja už som aj tak mala na mále, ale keď som ju videla tak som vyprskla a potom aj Chantal a vtedy foter - čo sa tam chechtáš??

Proste komédia, tak to u nás chodí. Hahaha, bože, také vtipnosti o takejto hodine. A už je pol 11 a ja by som sa mala pratať kade ľahšie, poza pec aj dvermi ako sova na tanec (inak, aj mne sa velice páči slovo demikát, keď už sme pri tom). Bolí ma kurevsky chrbát. Ale o tom inokedy.
Dneska som ani na Osviští nezablúdila a na hodinu som došla o dvadsať minút skorej a chlapec hovorí, že keby si došla pred piatimi minútami, bol by som bol ešte vo vani. Ďakujem pekne za info, nepotrebujem vedieť všetko, nie je to môj typ, zostane len pri nemčine...okrem toho, teba si drať kožu prácou a nie jebaním na stole, ako mi minule vysvetlila Chantal. A jebaniu na stole zrejme odzvonilo, keďže lover je presvedčený že som hnusný rasista a s takými sa netreba ani za ruku držať a tobôž ne im niečo niekam strkať, či ako sa to vlastne robí.

Jaj, sorry, nechala som sa uniesť, ale viete, to len preto (hach, medzi nami dievčatami), že už zase na mňa ide to obdobie škrabania stien a nemám si kde vybiť energiu a ja neobľubujem šport nejako extra, najradšej sex a chápete, zasa sme tam kde sme boli, rasisti si nezaslúžia sex (haha jedine keď chcú plodiť bielych synov čo budú na futbale vyhukovať na černochov že huhuhu či čo).
A kde som to? Jaj, aha jasné (boháča, ja stále musím hovoriť veci ako jasné, v podstate a vlastne a ešte sa mi to aj páči a moja najlepšia veta vôbec je "alebo vlastne proste čo ja viem". Aspoň myslím, že to tak bolo.), ide o to, že chlapec, przniteľ nemčiny (a on ju vlastne až tak neprzní, zasa mu krivdím) bol vyvoňaný (celkom dobrá vôňa, uznávam, ale aj tak ma dostáva najviac Hugo Boss...no hej hej, toho má lover) a vyfešákovaný, tak som si hovorila, snáď sa mu nepáčim. No, ja som strašne namyslená, čo sa tohto týka, lebo ja mám hocikedy pocit že ma niekto balí a nakoniec vysvitne, že nebalí (aj keď možno niekedy aj balí, ale potom sa rozhodne inak a prestane s tým, takže nakoniec nijaké riziko nehrozí).

A jasné (už je to tu zas) že si myslím, že sa mu páčim, ale teda dúfam že ne až natoľko, aby v tejto veci niečo podnikol. Eh, navyše, ja sa tiež obliekam sexi a chodím ho učiť v minisukni (poprípade dnes ešte aj v leopardích legínach) ale to len preto, že teraz cez skúškové, či čo to vlastne mám, nikam nechodím a nemám sa kam obliecť, tak sa chňápem každej príležitosti. A ja vlastne vždy vyzerám dobre (no haha, okrem toho, keď vyzerám zle...), teda vždy sa nahodím a občas aj namaľujem (ale zas rozhodne ne len kvôli jednému doučku, to nikdy) a to už stojí za to.
A potom sa lover na mňa kuká a pýta sa, že to čo mám na sebe keď idem doučovať (aha, tie kurvovské podkolienky, hm dlho som ich nevidela, ktovie kde skončili, niekde v praní asi) a že sa ofenzívne obliekam. Lebo kým som ho len doučovala a nespávali sme spolu tak mu vôbec nevadilo, že stále nosím len krátke sukne (ale bolo to v lete a trvalo to asi len týždeň, lebo my sme dosť rýchlo preskočili všetky fázy a zo žiaka sa stal lover a ja som...no, pani učteľka), ale teraz keď aj inokedy som oháknutá, než len s ním, tak už sa vypytuje jak eštebák. Ale zrejme už nebude, lebo som rasista. Ehm. Takže mu bude jedno, kde budem štetkovať a v čom.
Chlap jeden zasraný.

Koniec. Koniec hentej časti, už neni čo dodať. Ale ešte chcem niečo iné. Keď som šla späť na správnu stranu rieky (hihihi, pardoooon), v buse oproti mne stál mladý pankáč. Stáli sme v kolotoči (dúfam že viete čo je kolotoč) a on mal asi tak 16 a bol to pankáč a strašne bol proti systému (si myslím) lebo pil Corgoňa z plechovky priamo v buse (a tohle je u nás zakázaný...víme, pitie na verejnosti. Inak, Nemci to majú povolené, ale o tom inokedy.) a to je už jaká rebélia.
A stál rozkročený, jak správny chlap a mal strašne dobromyseľnú tvár. (Prosím, to musíte tak mäkko vysloviť, že dobromyseĽnú, lebo to je strašne smiešne slovo, len si to povedzte nahlas!)
Ale stál, drsný postoj, taký hrozne uvoľnený, proste frikulín (free cool in, víme) a držal tú plechovku. A pozeral sa na mňa (lebo ja som cool a mala som krátku sukňu a bundu s odznakmi a vôbec, ja som Miazga otec). A pozeral na mňa vždy dlhšie než je normálne, tak sa nám občas stretli pohľady a on sa tváril tak sebavedomo ako muž, ktorý vie, že je alfasamec a proste neni nad neho a všetky ženy ho chcú. Len mal asi 16, všakže.
Haha, bolo mi to hrozne smiešne, tak som sa usmievala popod fúz, aj keď nijaký fúz nemám.
No a to je konec přátelé.