A už je to tu, záverečná

To si prosím pekne púšťa Chantal, ktorú chytá nostalgia jak sviňa (chytila už niekoho sviňa?) a ja si pospevujem, lebo to je moja mladosť. Ine Kafe, tě buuuh.
Viete čo je super? My sme tu taká komunita. Síce asi len o piatich členoch, ale komunita.
Ja napíšem, že mám rada Bukowskeho a všetky moje čitateľky mi odpíšu, že aj oni. To hneď človeka poteší.
A napíšem že sa ožieram v Aligáči a odpovede sú - aj ja!
No neni to popiči? A možno už sme sa aj niekedy videli. Ale ktovie.
Ale ten Aligátor je rarita, z toho idú do kolien všetci turisti a to nie všetci moji zahraniční hostia videli ako horí bar. Inak, je to ťažká popičovka páliť bar v krčme, kde sa poriadne nevetrá. Hehe.
Ešte že o tom nevie európska únia, lebo by sme mali po kokote a mohli by sme si zapáliť akurvát tak cigu, vlastne ani to nie.
Každopádne minule som tu mala Nemcov a boli sme tam, aj bar pálili, no veľkolepý zážitok, sa im páčilo. Ďalšia návšteva, ktorú očakávam v lete, bude tiež z D-landu (no kto by už iný za mnou chodil, že, keď ne Nemčúri) a je to rocker. A nemeckého rockera chceme zobrať do Aligáča, lebo má krásne dlhé vlasy (ryšavé) a je to hudobník a môžme sa tam ním pochvastať (hahaha), že akého my máme kamaráta. A on má navyše aj charizmu takú, že pozerá na vás 5 minút a hneď by ste ho opreli na najbližšom rohu, čo na tom že by okolo mohla ísť vaša bývalá triedna. (Našťastie moja triedna nevyzerala, že by sa ťahala po nočných baroch.)
No a on je ešte aj trošku starší, teda...no, proste trošku.
A je z Hamburgu. Ó jasné...no neni som ja femme fatale, keď kvôli mne dojde chlap až z Hamburgu až sem? A nehovoriac o tom, že už raz došiel za nami do Kolína, len aby sme si dali jednu pusu, chacha.
Ale nechcela som sa chvastať, teda chcela, ale no dobre...
Dneska sa od učenia nepretŕham, pozerám si staré fotky z D-landu, z minulého leta. A vybadala som akurát, že by som mala seriózne chudnúť.
Ale dneska som zežrala válov zmrzliny.
Ježišinku, spomenula som si, čo som chcela povedať.
Mám tu zverejnený mail, taký som si vytvorila, že identita nijaká, tak je to bezpečné. Meno Hortenzia Hortenziová. No a napísal mi nejaký Ind z New Delhi. Akože on sa o mňa strašne zaujíma (a čo hľadal na nete, keď našiel blog s názvom Sick Things??? Nejaké prasárny určite!) a chce vedieť že čo si sem píšem a či mu to nechcem preložiť. Hovorím, reku, nechcem a načo...mám mu preložiť svoj zážitok s Osvištím???
Nech si preloží, šak načo nám Pánboh dal google translator?
Ale on že ne, to je hlúpy preklad, o ničom. No to je mi jasné, šak už sme sa na tom všetci niekedy zasmiali.

A tak mi píše maily a píše, ako ho hrozne zaujímam a či mu poviem niečo o sebe. Tak som mu napísala, poviem ti, ale šak sa spýtaj (no nebudem snáď písať teraz beletrizovaný životopis...).
Tak sa spýtal. Dámy, mali ste vidieť tie otázky!!! Čistý skaping.
Tak poporadí.
Aké šaty nosím? Ak to mala byť narážka na nejaký cyber-sex, alebo čo (ja už som trénovaná, voľakedy som furt vysedávala na chate, vždy na cudzojazyčnom, lebo zo slovenských chatov ma ide naskutku jebnúť, okrem toho nenávidím keď chlapi používajú zdrobneliny typu "Aký si mala dník"), tak sa nechytám.
Tak moja odpoveď bola - keď idem spať, nosím pyžamo, keď idem na skúšku tak sukňu a blúzku a keď idem von, jeansy a tričko.
Považujem to za vybavené. Keď je zima, nosím kabát a keď je teplo, nosím sandále.
Ďalej, že či používam parfém alebo deo. Prosím??? Ne, ja rada smrdím ako starý robotník.
A ešte pár vecí čo si neviem spomenúť...počkajte, checknem mail.
Aha, jasné. Či pijem pivo alebo víno. Bohatstvo...na čo je zvyknutý u indických žien? Ja si ich predstavujem v sárí a minimálne 10 krokov za mužom. Oni smú piť???
Tak píšem - pijem pivo, víno, whisky (dnes napríklad som si dala kávu s whisky...chápete, taká som ja osoba. Ne nejaká upjatá Indka v sárí, ktorá je upjatá len preto, že jej tak kultúra prikazuje. Ja som chvalabohu na dobrej strane zemegule a robím si čo si zmyslím, aj pijem alkohol ráno, keď mám chuť), vodku a všetko možné...bože, keď spomínam na tie časy, ako sme hodili 5-8 marhúľ (každý podľa výdrže...) a išlo sa...alebo na tie časy, keď sme si kúpili fľašu v Tescu, vypili bohémsky v uličke a poďho na disco ako panie...jáááj. Mladosť, kde si ty zostala?

Posledná, veľmi nenápadne položená otázka znela - hádajte - či mám BF.
Po prvé, neznášam tú debilnú skratku, žijeme v slovníku skratiek, či čo??? Čo som ja...
A keby som mu mala dopodrobna vylíčiť môj stav (prevažne rovnovážny), trvalo by to aspoň hodinu. Celý ten príbeh (o starej platni) o loverovi. Ani sama neviem, ale určite to neni môj BF, je to proste lover, taký nadštandardný, upgrade. Ale to nejdem vešať na nos nejakému odkundesovi z Dilí...a okrem toho ma lover zasa pekne nasral, takže sme obaja urazení, ale ja mám právo a on ne, a to je teraz náhodou objektívne, ne že urazená žena.
Ale čo s ním, keď je chuj.
Ale o loverovi som nechcela. Takto si milý Ind zisťuje, na aké prasačiny sa ma smie pýtať... Pche...
Nehorázne, tento svet.