Bujará oslava tretinového titulu

No ty kokos. (Ježiš, ja fakt neviem normálne rozprávať, toto trápne kokos ma sprevádza asi od 16-ich a nechcem neviem sa toho zbaviť, ale nechajme to, ty kokos).
Človek trošku štátnicuje (mimojazdom, samozrejme som to dala, haha, teda až také samozrejmé to nebolo, lebo som sa potrápila s jazykovou časťou...tupaňa som, lebo aj dobrú otázku som si vytiahla, ale šak okno to istí, ale splietala som dve na tri, až som rozosmiala porotu, to asi tým mojím skúškovým úsmevom. Viete, mám taký, väčšinou zaberá, taký semi-nervózny ospravedlňujúci, že jéééžiš, teraz mi to vypadlo, neviem, ale niečo iné by som vám povedala - zaberá aj na ženy) a hen na dreamworld girl, tá sa tu bavká a mení si layout a hneď aj sto článkov pribudlo, človek sa poteší, keď sa po dlhej dobe vráti. Hihi. Pekné, pekné...teda, ako by povedala naša klebetná zvedavá zaujímajúca sa o okolie suseda (keď ma videla v nestydatých sieťovaných pančuchách k ultrakrátkej sukni, iné ani nemám, teda né pančuchy, tých mám asi tisíc a skoro šetkie sú hanbaté, žiada sa mi napísať haMbaté, len tak zo špásu, ale nechcem pôsobiť nevzdelane, keď už som tretinový bakalár, ale sukne) - patričné, patričné.
Nuž.
Včera sme riadne zapili tie slávne štácky a to tak riadne, že už dlho som sa tak nekonzervovala alkoholickými nápojmi.
Akože, nechcem sa chvastať (a vlastne to neni moc vec, ktorou by sa jemná dáma -chacha - mohla chváliť, za to by som sa mala hanbiť v kúte a plakať za dverami), ale osem boriek to istí (hej...no lebo pila som normálne a ne malé, rozumej - normálne sú dvojité a malé sú jednojité, obyč poldecáky, trápne detské porcie...), jasné že so sprááájtom, lebo shotovať nemôžem (no...hej, bad experiences, too much).
A teda, aby som to upresnila (tu by sa hodilo to dreamworld girline - panebože, to sa asi neskloňuje... ale, s tými pauzami, tam si choďte prečítať, ako sa má hovoriť ale, ja to schvaľujem, lebo je to cool), doma som mala jeden pohár vína, ešte kým som odišla a začala som jedným pivom (akože normálnym a ne malým...veď viete, tie detské porcie, no né, ja už som veľkáčka) a skončila som tiež pivom, ale ne jedným, ale jedným a časťou cudzieho (k tomu sa ešte dostaneme, že koho to bolo) a preto mi je dnes celý deň patrične zle.
Baby boli hrozne unavené, lebo sa pred skúškami učili celú noc, ja som sa vyspala, neučievam sa v noci, lebo to nejde, ale mne to nejde ani vodne, tak neviem...každopádne som šla spať o 11, takže som včera nebola taká rozbitá a mala som chuť sa na chudáka strieskať, ako už dlho nie.
Žiaľ, také spíjanie ma stojí asi dvacku, to je hrozné, lebo keď pijem s rozumom, zrazím to na 15, ale tieto excesy...ale tak za štácky sa oplatí prepiť nejakú tú dvacku, všakže.
A keďže baby boli unavené, šli domov skoro a ja, kamoška (členka slepačieho výboru) a jedna pozostatková spolužiačka, ktorá to nevzdala, sme sa dovalili do Aligáča.
Hral tam Grexa (bože móóój, je taký blahosklonný, fuj) ale už bolo 12 takže bola nádej že čoskoro skončí (šak aj skončil). Tak my tri sme tam popíjali, ja som vyvalila viac než štyri euráše za normálnu borku so spritom a zistila som, že ak chcem ísť domov taxíkom, tak tú poslednú päťku musím ušetriť a že skrátka, dopila som. (Dofandil´s...tak veru, ak nechápete, pozrite si Horem Pádem).
Tak sme tam stáli a kecali a neviem ako a kedy, ale dovalili sa tam Vangláni, vole. To je podstatná čať večera, anglické stag do´s sú proste naj...už mám s tým svoje skúsenosti.
A keďže lover ma škaredo ojebal a nasral a už je konec (tak pochop že je konec, chacha Rytmus...nespieval náhodou on raz že "mám tlsté brucho, keré je sexi" ? Ja mám tiež tlsté brucho, ale neviem či je sexi), tak som zase sinner, teda, chcem povedať single. Akože naozajsky single, lebo ani predtým to nebolo že full-time vzťah ale aspoň sme sa tvárili, že keď spolu trtkáme tak nebudem baliť iných, ani sa mi nežiadalo. Ok, konec úvahy.
No a tam bolo tak veľa tých Anglánov, viete kam tým mierim?
Spolužiačka odišla na intráky (dôvod neznámy, kto si to má po ôsmich borkách pamätať...verili by ste že editor pozná slovo borka? Chacha...alkáč jeden) a zostali sme dve, bože a my sme tá slávna dvojka, čo zbalila jedného chlapa v Nemecku a je to fakt sranda keď máte ruku pod chlapovým tričkom a narazíte tam na kamoškinu ruku...ha.
A tí Angláni boli hrozne cool, boli to pankáči (alebo rockeri?) a mali šecia jeansové vesty, vybíjané a s odznakmi a s nášivkami a boli takí vtipní. Keď už sme sa s nimi vykecávali ("I´m studying german so my english is fucking poor so speak fucking slowly...takto sa ja prezentujem cudzineckej verejnosti, teda cudzineckým légiám), tak nám aj pivo kúpili, najprv mi ženích dal odpiť zo svojho, ale keď videl že tudy cesta nevede, lebo sme mu ho celé vypili (bože práve som originál napísala vipili. Fujha. Btw, toto originál, to je tiež také moje slovo, natrepem to originál do každej vety, ty kokos), tak nám, teda mne kúpili aj celé vlastné. Cha.
No a potom sa tam dovalil ešte jeden (bol ich inak plný Aligáč, bola to fakt légia), taký s dlhšími vlasmi a presne kamoškin typ. Začali sa spolu baviť a keď som sa asi za 30 sekúnd na ňu otočila, už sa vášnivo, ehm...rozprávali. A potom zrazu zmizli a už tam neboli. Tak som sa otočila na zvyšok Anglánov a hovorím "well and what about me guys?" (no zas až tak cool som to nepovedala, tuším som zastala po well - krátka pauza a what about me som tam tiež doplnila, ale teda...artikulácia jáááj)
Toto som originál nikdy nezažila, že všetci chlapi stáli okolo mňa jak v rade a proste čakali ktorého si vyberiem!!! No neni to krása? No je.
Som si velice užívala toto postavenie, že stačí prstom ukázať že "teba chcem" a on pójde.
Nooo, velice sa mi páči tento brave new world, chacha.
Tak som s nimi kecala a oni sa tam štelovali a boli hrozne úslužní a šecko, a ja som stokrát povedala ženíchovi že poor you, že sa ide ženiť, lebo toto...vlastne neviem, pýtal sa prečo a ja som splietala voľačo o slobode, ale tak...chápete. Mal 29, inak, keď vás to zaujíma.
A mal na veste nášivku Clash a ja mám rada Clash a tak som k nemu podišla a tak som sa tam ošívala, veď viete ako, a prstom som prešla po tej nášivke a že "you like Clash?" A on že yes a blablabla...proste chlapi sú hrozne toto...to je také priehľadné, tieto moje triky, ale oni sa nechajú tak jednoducho namotať! Navyše lajkovali moje tričko (s anglickou vlajkou, strašne boli nadšení), ale to sem teraz nepatrí.
Takže - máte? Stojíme pri stĺpiku pri bare (kto pozná Aligáč, vie), blokujeme uličku (tam kde je inak program vyvesený...už máte?) a ja sa usmievam a trieskam o pankáčoch a tetovaniach (ženích bol namrte skérovaný a ja som mu hladkala ruky - óoohohohóóó...tie svalnaté ruky, kks a rozprávala som mu že aké pekné kérky) a keď tu zrazu avšak sme sa začali bozkávať. Bola som chrbtom k publiku (teda jeho kamoškom), ale počula som hlasné ovácie a vnímala som blesky fotoaparátov. No sú oni normálni?
Oni ujúkali jak toto a fotili strašne veľa a všetci (majú toľko kompromitujúceho materiálu že keď ich raz nasere, tak jeho chudera manželka...).
No, dobre sa bozkával, tento ženích. A sexi bol, vysoký a tie svaly, vlastne najprv sa mi až tak nepáčil, teda bol pekný, ale ne môj typ, ale viete...bola som aj tak na sračky...aj keď né až tak, aby som si začala s jeho kamošom, čo bol nižší odo mňa, zato sa tváril, že by velice chcel so mnou robiť to, čo jeho kamarát s mojou kamarátkou. Haha, to je veta.
Ale páčili sa mi jeho kérky a že bol taký vysoký a svalnatý a dobre sa bozkával...jóóój, zas mám chuť škrabať steny.
A potom niekam zmizli, už bola aj záverečná a tak, tak som sa šla mrknúť na zlatíčko, že ako je na tom s tým svojím. On bol tiež na sračky. Chacha...a to sedel, ale aj tak ledva sedel.
Oznámila som im, že kamoši ho tu nechali a že je záverečná a čo teda, tak že ideme domov.
Ten chudák nevedel kde býva! Bolo to hrozne smiešne (pre nás), lebo on fakt nevedel kde majú hostel a oni ho tam nechali. A on bol strašne opitý a zúfalý a mal aj taký náramok s menom hostelu ale nemal tam adresu (mali by dostávať známky ako psy, keď sa stratia, aby ich vedeli vrátiť hostelu...). Tak sme šli, my traja, on držal môj dáždnik (strašne smiešne, veď hovorím) a ona mi básnila jak on sa dobre bozkáva a ja že nech sa podelí (za dobrotu na žobrotu, už som to hovorila dnes...nechcela sa deliť) a potom sa to nejako zomlelo že aj ja som teda zistila že sa dobre bozkáva...a bol verdammt vášnivý, takmer až predpotentný a možno chvíľu dúfal v trojku, niečo také tuším povedal.
Nakoniec sme mu zavolali taxík a posadili dnu, snáď niekam došiel. Bolo mi ho na konci trochu ľúto, lebo sa tváril tak smutne a zúfalo.
Ale aj tak, bolo to smiešne. Hlavne keď držal ten dáždnik a my nalepené na ňom aby sme nezmokli.
Dneska sa mi smiali, že aký volltreffer, že som zbalila ženícha. Hehe, je to jackpot, to je jasné. Zapisujem si to niekam...lebo to sú také tie vzácne trofeje. Neviem čo všetci majú proti tým stag do´s...