S loverom je nadobro koniec. Drahé dámy, neverili by ste, čo našu úchvatnú dvojku rozdelilo. Ó nie, nebola to jeho ješitnosť (aj keď čisto teoreticky...).
Nerozdelilo nás to, že sme každý inej národnosti, ani to, že je odo mňa o polovicu starší. Dokonca ani celé historky, čo sme prežívali takmer pol roka okolo jeho bývalej a jeho dieťaťa a podobné holywoodske záležitosti. Celý čas mi všetci radili, aby som sa na toho chlapa vyjebala, lebo je starý a chuj a využíva ma.
Na druhej strane (tak to raz zhrnula jedna kamoška) - "aspoň som si zašukala bola som v Madride".
Teraz si sadnite (no jasné, asi sedíte, predpokladám, že nečítate po stojačky - aj keď - ja niekedy hej, keď idem viac-menej náhodne okolo compu a len sa tak pristavím (aspoň na pol hoďku) pozreť čo je nové), teraz to príde. (Haha, ako na hokeji, ale nechajme to.)
Aby som povedala všetko, začnem po poriadku.
Mám ešte jeden blog, po nemecky. Raz v záchvate zbavených zmyslov (a po dvoch pivách) som mu dala adresu, napriek tomu, že už som raz prisahala, že nijakému svojmu chlapovi nedám čítať svoj blog. (Viete, pozvánka do hlavy...no je to blbosť, nerobte to.)
A tak to celé začalo. Dovtedy boli problémy len na poli s jeho bývalou, s ktorou mal počas našej aférky niekoľko neúspešných pokusov dať sa znova dokopy (kvôli tomu dieťaťu...nemá ešte ani rok, podotýkam, jeho bývalá je tiež Slovenka). Preplakala som noci. A niekedy dni. Takmer som sa pohádala s kamoškami. Vlastne raz tuším aj fakt pohádala, no to je jedno teraz.
A odkedy čítal môj blog, bolo furt na programe, že ako veľa píšem o svojom súkromí, aké je to nebezpečné a blablabla, proste neviem kto to všetko môže čítať a kto z môjho okolia hlavne. On je jasný paranoik (bože ako sa toto zasrané slovo vlastne píše?). Písala som samozrejme aj o ňom.
Tak buď bolo na pretrase toto, alebo potom raz sa urazil, lebo som napísala, že naňho myslím. No prepáčte, ale neni to čistý kokotizmus?
A vtedy (bolo to približne pred mesiacom) mi oznámil (mimochodom do telefónu) že už tie pičoviny (nepoužil tieto slová...vlastne povedal niečo ako slabomyseľnosti...ale má slovenčina taký výraz? Aha, asi má, keď ho nepodčiarklo...) čítať nebude. Bola som vtedy nasratá jak trpaslík a napísala som strašne nasratý článok na blog, ktorý ale nečítal, to som videla aj na jeho chovaní. Tak som si hovorila, chvalabohu bude pokoj, náš "vzťah" aj tak nemal bohviejakú budúcnosť, celý čas to bolo jak na hojdačke, niekoľko rozchodov (vždy on, asi som fakt chudera) a vždy uzmierovacia trtkačka (z iniciatívy oboch...chacha, občianska iniciatíva ma pri tomto napadla...). No jak z Holywoodu.
(Pozor, dostávame sa k jadru veci.)
Cez víkend som sa nudila (viete, štácky...), tak som surfovala po blogoch a našla som také otázky. Vždy som to videla len u Nemcov, teda u cudzincov, na slovenských blogoch nikdy...prste nejaký dotazník s rôznymi otázkami typu "od koho a kde bol tvoj prvý bozk" alebo "si žiarlivý" alebo "kamarátiš sa ešte stále s tvojimi ex".
A ja rada vypĺňam chujády, tak som si veselo vyplňovala.
Kameň úrazu bola otázka, čoho sa najviac bojím.
Moja odpoveď - že Európa nedrží spolu a za chvíľu nás Arabi a Šikmáči prevalcujú a naša kultúra zanikne.
Vidíte? Tak. To si myslím. Nemám teraz chuť na filozofovanie o teroristoch, ide jednoducho o to, že Arabi a Číňania majú vysokú natalitu a my takmer žiadnu, čiže logicky ich bude za pár rokov viac, lenže ja nechcem žiť v moslimskom svete, nechcem a hotovo. Mne sa páči európska kultúra, západný svet, konzumný spôsob života, atď.
No a toto ho načisto dorazilo. Ten chlap je nechutne politicky korektný (takže už len slovo šikmáč v ňom vyvoláva všelijaké pocity) a navyše absolútne nenormálny. Označil ma za rasistu (ó jasné...vlastne aj celé Slovensko je dosť rasistické, lebo tu má kopa ľudí taký názor a to ho desí) a povedal mi, že on také názory (teda že nemám rada Arabov - povedal to tu niekto? Jasné, nemám ich rada, ale čo znamená nemať ich rád? Nemám rada ani spôsoby katolíckej cirkvi, prečo by som sa mala radovať, keby tu bola moslimská...no fuj, šatky na hlave a desať krokov za chlapom???) nestrpí vo svojej blízkosti. Že on sa nemôže stretávať s rasistami. Že som ako Slota (aha) a že by som pravdepodobne išla v pohode na tankoch zrovnať Istanbul.
(Ešte že mi to pripomenul, musím si to zapísať do diára, hneď po štátniciach).
Že mi chýba už len nálepka na Slovensku po slovensky. Mimochodom, to považujem za pičovinu a to on dobre vie.
Takže včera sme mali takú zúrivú výmenu mailov, kde on bol stále viac sklamaný z môjho spôsobu myslenia ("očividne som vyrástla v prostredí, kde nemáme radi Obamu" - dopiče, musím mať rada Obamu, aby sa so mnou ľudia bavili? Obamu považujem za socialistu a ja nemám rada nijakých socanov, s Ficom na čele. Povedala som, že Obama je ľavicový, na čo sa mi dostalo odpovede, že nie je ľavicový, ale niekomu, koho názory sú tak vpravo, sa všetko zdá ľavicové).
Ja som bola stále viac a viac nasratá. Pri jeho obrovskej tolerancii nie je ochotný a schopný pochopiť môj názor, ani ho akceptovať. Odsúdiť Cigánov za to, že nepracujú (a hádzali po mne šutre), je rasizmus. Odsúdiť teroristov, ktorí sú Arabi (čo môžem ja za to, že sú všetci Arabi? Povedzte mi aspoň jednu nearabskú teroristickú organizáciu, ktorá si
Ale robiť si srandu z katolíckej cirkvi nie je zlé. On ich nemusí, smiali sme sa na tom viackrát (ja ako bohorúhač a rasista už môžem všetko). Zato keď sa mi nepáči islam (lebo zavraždia režiséra za nejaký blbý film...jasné, to je ok), to je rasizmus.
Posledné dni som bola do vývrtky. Už dlho ma nedokázal niekto takto nasrať. Že on sa so mnou nebude vídať??? KKT.
Takže tak. Tvrdiť, že nacisti a komouši robili to isté, sa tiež nepatrí. Nie nie, nebudeme nadávať na osloboditeľov, božeuchovaj.
Teraz ma ospravedlňte, idem vyvraždiť pár Arabov.
1 komentár:
Máš moju podporu, sestra v zbrani :-D Počkaj, idem dole, dáme si obedík.
Zverejnenie komentára