streda 5. mája 2010

Wir wollen Freiheit hier und jetzt

Jááj, mala by som sa fakt učiť, ale mne sa pekelne nechce.
Už som hovorila, že nie som študijný typ? (Minimálne stokrát...)
Tak si pozerám maily (ehm, už hodinu...a som na fejsi...a píšem sem, že sa mi nechce, to je úroveň) a kuknem nenápadko hovádko na mobil a čo nevidím, SMS od lovera. Že ma chce vidieť, ak chcem, napríklad cez víkend.
Ahááá...odpísala som mu, či sa nebojí, že rasizmus je nákazlivý a či nás niekto spolu uvidí.
Neodpísal.
Určite si myslí, že sa hrám na urazenú (ale ja sa nehrám, ja SOM) a že hentaká odpoveď je hrozne detinská (šak je, a čo), ale tralala, nech sa pojebe.
Ja nebudem kvôli nikomu pretvárať svoj politický svetonázor. Okrem toho sa nepovažujem za rasistu. Skôr by som to nazvala xenofóbiou, chacha...a ešte som aj politicky nekorektná, takže sa zasmejem, keď niekto povie, že v Amerike majú teraz Čierny dom. No čo.
Ježiši sladký, idem sa už fakt venovať syntaxi, veď neni nič zaujímavejšie na svete než skladba nemeckej vety. Amen.

1 komentár:

KS povedal(a)...

Ale na vtipoch o blbych americanoch sa smeje kazdy, hlavne ze!