Mlčanie jahniat

Chystáme sa na piknik! S veľkým piknikovým košom (ktorý nemáme) a s pohármi na stopkách (a také aké mám na mysli - viete, to čo mávajú Amíci vo filmoch - tiež nemáme).

Veľká noc je (nepíše sa to vlastne Noc?) u nás pokojná, nikto z našej rodiny sa neopováži nás vyšibať, lebo so Chantal sme robili taký cirkus, že už sa tej myšlienky vzdali. Som na nás hrdá.
Tak ale u nás sa veľkonočné zlozvyky nikdy nepestovali, náš foter sviatky ostentatívne ignoruje a tak sa nám to páči.
Ani veľa nežereme, včera sa na rodinnej zlezine vyskytol baran (mlčanie jahniat je to a nič iné! Ani nekŕkol, keď sme ho naporcovali.) a konec. Zaujímalo by ma, kedy sa bude piecť tradičný veľkonočný varan, ktorého so slepačím výborom už dva roky robievame. Tradícia už. A doteraz nikto nemal čas, budeme to musieť urobiť dodatočne, bárs aj v júli, ale toho varana by sme piecť mali, rovnako ako sa chodievame ožrať na Mikeša a na Vianoce.

A tajomstvo? Vidím že aspoň Girl to zaujalo, tak to teda poviem, veď už viete že svoje tajomstvo neudržím (aspoň že udržím moč a myšlienku - väčšinou) (teda moč vždy a myšlienku väčšinou).
Skrátka, určite si pamätáte že som písala o takej akcii dejepisárov. Bola tam celá katedra, aj  profáci (presne tam sme videli pána docenta tancovať na Vyjebanú zlatokopku v štýle "svadba v 70-tych rokoch"), aj bývalí členovia. Konalo sa to v Machnáči a ja som na konci nonšalantne ošablila hajzel.
Máte? Výborné.

No a bol tam istý nemenovaný alfasamec Supermário (bože keď ma niekto vygoogli, je to môj koniec, so svojím statusom váženej osoby sa môžem rozlúčiť).
Prvú polku večera som ho ignorovala a potom...som sa opila a povedala som si že ak niekoho ignorujete, síce to vyzerá cool a nestrácate hrdosť, ale moc si neužijete. A ja som ten typ, ktorý uprednostňuje zábavu. Viete. Však. (Som v našej skupine muž - nepamätám si narodeniny a meniny, neviem utešovať, nevšímam si náznaky a šukám kade chodím.)
No. Tak som sa teda bavila s alfasamcom (toto všetko som vám inak už povedala aj predtým, len v tomto bode som skončila) a trochu sa mi zlievajú detaily, tak to celé skrátim - on samozrejme provokoval, lebo je sebaistý jak ... no, niečo sebaisté. Rozhovor vyzeral asi takto:
"Keby som ti teraz povedal, poďme na záchod, tak so mnou nejdeš."
"Ako vieš?"
Zdvihli sme sa a ani sme sa nesnažili nenápadne odplížiť (ja som bola príliš opitá a on - nepamätám si, lebo som išla prvá).
Zamkli sme sa na chlapských hajzloch a... čo myslíte? Myslíte si zle.
Ja som nerobila nič, on ... ako by som to slušne...mal v tom prsty.
So weit, so gut, vtip je na konci (ako vždy). Bola som jak činka a ak viete kam tým mierim - so stúpajúcou hladinou chlastu je medzi mojou chuťou na sex a šancou na zdarný koniec nepriama úmera. Tak tak...nie len muži majú ten problém.
Keby som si len pamätala, čo vtedy povedal, celé by to malo teraz spád, ale keďže som zabudla, musím to len približne. Jeho poznámka bola v zmysle, že to bolo super a moja (a teraz sa pripravte):
"Čo? Že si ma nespravil?"
Tak, toto je ten slávny ster, na ktorom sa slepačí výbor zabáva odkedy som s tým vyšla na svetlo božie. Neviem, kde sa v mojej ožratej hlave zrodí taký nápad, ale viete čo? I like. Fakt mi tie stery idú v poslednej dobe. Ne žeby som tento konkrétny ešte túžila niekedy použiť, ale...tá predstava makes me laugh.

Může být i tma a zima. Konečně může být i trošku smutno, jen když je veselo.

Drahouši sa z Milána vrátia zajtra a my sa pomaly snažíme vytvoriť z tejto nory to útulné obydlie, ktoré tu bolo, než odišli. Stále to tu vyzerá ako po party, aj po dvoch dňoch, Nerozumiem, ako je to možné, veď už sme upratali. Možno kvôli detailom, ako sto balíkov čipsov a vodnej fajke a v obývačke sa povaľujú CD-čká a laky na nechty...no to sa netýka priamo party, že. Ale Triss u nás zostala cez víkend, a keď máme WG (pre ne-germanistov, WG znamená Wohngemeinschaft a je to vlastne systém spoločného bývania študentov v podnájme. Voláme to tak preto, že zakaždým, keď nejakí rodičia vytiahnu päty z domu, ešte ani dvere sa nezavrú a už je zvyšok slepačieho výboru nastúpený aj s cestovnými taškami u dotyčnej a býva u nej, kým sa nevrátia jej drahí sploditelia.), všade sa povaľujú laky na nechty a pilníky. Inokedy rozhodne netrávim toľko času úpravou nechtov...ale tak na WG.
Celý víkend sme sa povaľovali, žrali ("čo budeme robiť, keď nebudeme jesť?") a pozerali telku.
Samé pičoviny, chvalabohu za káblovku.
Ako hovorí Hannah Montana (ó áno, nežartujem, aj TOTO) - život je boj, ale stojí za to. My sme bojovali s tonami žrádla, viac-menej úspešne.
A dneska sme sa museli navrátiť do hnusnej studenej reality. V podstate by to nebolo také hnusné, keby už konečne bolo teplo.
Ale včera som so Chantal bola v kine a to bolo super, na Občanský průkaz. Popiči film, oveľa lepší než som čakala, bol podľa mňa úpne skvelý a dokonca som si aj poplakala. Ja, necitlivá neromantická osoba. No ale, nedalo sa inak. Vrelo odporúčam.

A takto my so Chantal nakupujeme domáce potreby:

"Aha, tento saponát stojí 1,50."

"Ale pozri, tento je ružový!!!"

(Ale pohoda-jahoda, aj ten ružový mal rovnakú cenu...=)

What love it brings

Asi sa nebudem vedieť zaradiť do pracovného procesu, keď dokončím štúdium. Jedine že sa zamestnám v holubníku, lebo na to som zvyknutá. Ale ako vydržím niekde, kde bude dobrá organizácia a všetko začne včas? (Ja nedokážem nikam dojsť včas...povolanie učky asi nie je pre mňa stvorené.)
Každopádne, dnes som z holubníku uletela, lebo sa nič poriadne nekonalo a konať sa bude možno až o tretej ale to mňa už tam nikto neuvidí, nebudem sa na päť minút trepať niekam aby som sa zapísala na zdrap. Hej, u nás fungujú papiere a nástenky...veď viete. No ale vzhľadom na to, ako to tam funguje, nikomu nebudem chýbať a už vôbec nie prednášajúcej, takže detaily až zajtra, pánové a dneska idem s Triss na pracovný obed. Och, ako dlho sme už neboli na pracovnom obede!!! Započali sme túto tradíciu hneď v prvom ročníku výšky a odvtedy už nikto nemal čas a hlavne mal každý iný rozvrh.

Ešte ku včerajšku - to neni zlý sviatok, tento Valenta, dostala som Raffaello (od mamy, samozrejme), ktoré milujem a dokonca som dostala aj kvetinku, a to som nečakala. Od mojich manželov, jeden červený tulipán. (Náhoda, ja milujem tulipány, to sú moje obľúbené kvety...ale ja kvety moc nepijem nedostávam, takže sa poteším hocijakým.)

A ešte volačo. Na fejsi mi vyskočilo že event invitation, tak som sa šla pozreť, čo zas. Predstavte si tú drzosť, poslal mi ju chalan-hajzel. (Ide o voláky koncert neviem kde...chápete toto???)

Gabi gibt ´ne Party

Neveríííím, že vás tu včera bolo 11.
No, tak aby som vás upokojila, včera sme presnorili Avion a hovno mali, jedine niečo staropanenské, takých vecí tam bolo plno. Ale nič extravagantné, hodné NÁS, nič  do Harleya. Nič na Dušičky Reunion.
Takže predsa len mi zostane to čierne tielko. A všetko ostatné bude obligátne čierne, šak je svátek mŕtvych, tak čo chcete. Napäto očakávam plný bar svetielkujúcich rohov a niektorí budú iste mať aj vidly. Umelohmotné, hračkárske. Prisámpiču, že ak sa ma pokúsi baliť niekto z vidlami, tak ho s nimi poženiem kade-ľahšie.
Ja pôjdem pozérsky v čipkovaných veciach, ale nemám inú možnosť...tak teda trapáreň. Chlapom je to aj tak jedno. Ešte že si nikto nepamätá, čo som mala minule. Ani ja už poriadne nie, vlastne.
Aha, leopardie legíny. (A tie si teraz nemôžem dať keď chodím praxovať, lebo nedajbože by mala nejaká trinástka oblečené tie isté, čo je dosť možné lebo sú z New Yorkera.)
Aspoň že je čo piť, máme Vodku v takej fľaši, že socialistickej. Neviem čo ich to pochytilo, ale veľmi sa mi páčia tie štýlové Absolutky.
A kto by chcel aj detaily, 54 korún...a až zajtra.

Down on the corner

Ospravedlňte ma...ale musím. Mňa ovláda môj vlastný cyklus! Pekne so mnou vyjebáva, ako dnes trefne poznamenala Martina (občas z nej vypadne aj niečo rozumné, napríklad dnes sme si s Triss rozdeľovali jej veci, už neviem prečo a ona len prikyvovala že jasné, všetko si zoberte! No nemilujte takú kamošku).
Proste buď zežerem všetko čo nezežere mňa, alebo škrábem (alebo...škriabem znie lepšie. Ale musíte dať veľký dôraz na tú dvojhlásku a tak to pretiahnuť, ako mačku keď chcete zdvihnúť zo zeme, ona sa tak smiešne natiahne. Že škrIAbem.) steny. A kks, posledný mesiac som ani nevystúpila z krámového režimu a len sa cpem a zisťujem že gate sú mi nejaké tesnejšie (bože, asi sa rozplačem...a teraz už zasa predkrámový režim, takže si to žranie aspoň môžem oficiálne ospravedlniť...ale pre Kristove muky, ako budem vypadať???). A škrabanie stien...no veď nemusím vysvetľovať, to je tiež na marhu.

(Odsek, nová téma, ale len sa ďalej sťažujem tak žiadna panika.)
A ja nejsom schopná nič ušetriť! To by som musela pozastaviť to svoje kaviarenské povaľačstvo, ktoré v týchto chladných dňoch tiež nemá konca, lebo to čo je v lete zmrzlina (a teraz ma napadlo že som skoro vôbec nechodila na zmrzku tento rok...), je teraz reštika a kaviareň a krčma a bar, poprípade všetko naraz. Takže dneska som sa veľkopansky najedla u Číňanov (btw, my sme schopné vymôcť si menu aj mimo vyhradeného menu-času, hehe. A už nás poznajú...my máme Stammtisch v Číne, skaping!) a potom sme sa presunuli len asi o sto metrov ďalej na kávu (no jasné, nebudem zatloukat zatloukat zatloukat, dala som si aj koláč).
Aj v hentej kaviarni som už tento týždeň asi štvrtýkrát...no a to je ešte len streda. Za chvíľu si potykám s čašníčkou.

A plánovali sme. Naši odpáchnu na dovču, bude voľný bejvák, bude žúrka. Bude We are the 80´s party. Dáme legíny, veľké tričká, lacnú umelohmotnú  bižu, poprípade veľké ponožky, čelenky, natupírujeme vlasy...no chápete, pozrite si nejaké klipy. Na to sa už fakt teším. Plus sme plánovali dušičky, lebo duše sú naša tradícia. My vždy na duše ideme chlastať a nemohli sme si spomenúť, ako ich tento rok treba nazvať. Chápte to, prvé duše boli fenomenálne. Ja a Tris sme sa nechutne (ale fakt NECHUTNE) ožrali a strápnili pred asi milión ľuďmi. Hlavne pred Radkiným novým frajerom, ktorý je teraz právoplatný člen našeho babského spolku a snaží sa ho vyvažovať trochou testosterónu. Druhé duše (bože baby, zas som zabudla ktorý to bol rok...ejha, už hovorím ako pamätník) boli Dušičky rivajvl. Tretie sme sa so Chantal (ktorá si, mrcha, práve užíva v Kodani s loverom...ale néé, ja jej to prajem) namaľovali ako Alice Cooper (či druhé?) a boli to Dušičky kambek. Štvrté boli teda minulý rok (tak sa mi zdá) a boli to Dušičky Víderhólunk. A tento rok, pre veľký úspech znova, to budú Duše reunion. Zároveň sme spísali trojročnicu, teda ako nazveme tie ďalšie. Nepamätám si. Chacha. Tak budúci rok to budú Duše aprepande (pôvodne sa to píše neviem ako, ale je to po švédsky...mám takého švédskeho kamoša...no to je jedno). Tie potom som zabudla a tie tretie musia byť už konečne po slovensky - Dušičky repete.

Iná slávna tradícia (okrem zapíjania ústavy, to si prečítajte nižšie) je zapíjanie sedembolestnej panny Márie. Ľudovo tiež zvané "chlastanie na Máriu". Ehm. To je budúci týždeň a chystáme sa Máriu zapiť u nás, ak Boh dá (íha, aké ironické) a naši vysmahnú do preč.
A ja mám nemecký diár, takže som tam našla aj iné svátky, čo my nemáme, napríklad 3. novembra je Tag der deutschen Einheit. Nemali by sme to zapiť? Ja určite, šak som voláka germanistka.

Zajtra je zápis. Juchachá. Strávim niekoľko hodín na študijnom. Trikrát hurá organizácii na Pdf UK (neznie to trochu ako pedofili UK?)
Ozaj, mám jeden učiteľský vtip. Aký je rozdiel medzi učiteľom a pedofilom? Pedofil má deti rád!

Ježiši. práve som si všimla, že som v poslednom príspevku mala celkom hustý preklep. Namiesto "zbalili sme jebača" som napísala "zabili". No každopádne, nezabili. :D