Kecy

Sama sa čudujem že vôbec pociťujem hlad (poznáte ten vtip, že aj muži majú pocity, hlad napríklad? Chacha.), po tom čo som dneska spratala. Obed jak pre drevorubača, ak ne pre dvoch. Lebo normálna porcia mi pripadá malá. A keď nevládzem, tak to nechám a dotlačím sa hneď ako mi prestane byť zle. Môže niekto s takouto stravovacou morálkou schudnúť? Ani neodpovedajte, radšej. Znova ma chytila povestná depresia, lebo som si pozrela fotky, teda stále si pozerám fotky z Eurocampu, lebo každý nejaké pridáva a ja len čumím kto všetko stihol odfotiť moje obrovské brucho...ale zas, ťažko ho minúť, keď je tak veľké, že áno.

Inak sa pekelne nudím, vlastne ne až tak pekelne, ale neni čo napísať a ja napriek tomu píšem a potom mám pocit že sa nudím, lebo neni čo napísať (toto znie ako tá pesnička že "pes jitrničku sežral, v kuchyni maličkú", tiež sa to móže opakovať do aleluja). A tak a inak a všelijak podobne.

V pondelok sme si urobili so slepačím výborom rodinný výlet (my si občas také robíme, aby sme utužovali vzťahy aj inde než v krčme za pološera, prípadne u niekoho v kuchyni ale rovnako s fľašou a šišou a inými zdraviu prospešnými utenzíliami...tak niekedy nás je možno stretnúť na slniečku aj) do ZOO, aby sme pokukali zvery, napríklad surikaty (ako sme už poznamenali, sú STRAŠNE zlaté) a aby si niektorí osvojili základné znalosti o veľkosti zvierat (pozdravujem Triss, ktorá číta veľa, ale zrejme obchádza encyklopédie o zvieratkách oblúkom! Chacha.). (Znervózňuje ma, že sú tu dve bodky za sebou, teda oddelené zátvorkou prirodzene, ale aj tak, ale nejde to inak.)

No a potom sme spali u Martiny, pozreli si romantickú pičovinu a my s Maťou sme ešte boli chvíľu nostalgické (chytá nás to čoraz častejšie, vlastne sa mi zdá, že to už ani neprestáva, len vždy pokračujeme kde sme prestali...ojojoj.)
A viete čo? Idem si čítať ten Posledný kabriolet. Je to fakt dobré, aj keď je to o vojne.

Domáce kurvy

Domáce kurvy je bežne používaný pojem. Aspoň v našich kruhoch. V kruhoch slepačieho výboru. Neviem ako to vzniklo, ale ide o to, že - sme gazdinky jak kurva. Proste, aby som to nekomplikovala a aby ste to pochopili, poviem to jazykom ľudu - my sme totiž mrte popiči.

A preto sme vhodné do každej domácnosti, lebo vieme super navariť a napiecť a máme aj šišu a ešte po sebe aj pekne upraceme a vôbec, ja som Miazga otec. Dneska to je ruka hore, noha v torte (strašne sa mi to páči Girl, začnem to používať!), vymysleli sme vlastnú čerešnovo-tvarohovú tortu, lebo sme mali tvaroh a máme čerešňu. Akože strom. Ale o tom nie tu...lebo teraz prichádza niečo super. Keďže ja nemám čo od dobroty robiť (ale ale...prd...som vážny človek a riešim vážne veci), tak mi Triss navrhla, že nech robím blog o varení. Tematické blogy sú in a frčia a proste keď taký máte, ste to vychytali. A možno aj zabili. (Všeobecne si myslím, že je lepšie to robiť v tomto poradí - teda vychytať najprv a zabiť potom, lebo naopak...no neviem.)

Takže sme včera (keď som mala riešiť vážne veci a dorábať práce na edukačnú psychológiu, lebo som celý semester čo? No, neviem čo...ale nemala som ich hotové) vymýšľali layout (teda lejaut) a header (teda heder) a názov (názov bude naďalej názov, či?) a šecko. Baby mi posielali svoje návrhy a ja som komentovala ("eeeh a nie je to moc...zelené?" alebo "eeeh a nie je to moc....žlté?") a potom ma poslali do prdele a Triss našla celkom pekný lejaut, lenže na ňom boli perly a Martina pučovala, že perly sa do kuchyne nehodia, ale Triss tvrdila, že do kuchyne, kde varí Wicked áno. Neviem, ale nakoniec sme vybrali iný. Zelený. Ale ne moc, iba tak príjemne zelený, veď uvidíte.

Medzitým ma posielali variť, nech mám o čom blogovať. Plus sme nahovárali Martinu, nech tiež bloguje a aby si založila fešn blog, lebo taký ešte v našej komunite nikto nemá a my týmto ovládneme blogosféru (a ja so svojím počtom blogov tri - jeden po nemecky - sa teda rozširujem hodne). Martina sa bráni, hoci my sme jej predložili pádne argumenty. Napríklad - že majú v dome výťah so zrkadlom, kde by každé ráno mohla urobiť mini fotoshooting mobilom. My s Triss bývame v rodinných domoch a výťahy nemáme a ani na schodoch nemáme žiadne zrkadlá. Proste to MUSÍ robiť Martina. Tak jej povedzte vy, nech vie, že to si nerobíme srandu!

A teraz k tomu blogu o varení. Bude super, lebo ja viem super variť. Niekto by mohol namietnuť, že možno by som radšej mala robiť blog o chudnutí (ale zase...to by tiež mohla aj Martina, hehehe, Mati, voľná téma, sa teraz rozhodni!)
A hneď prvý príspevok je home made koláč domácich kuriev, ktorý sme dnes vymysleli s Triss. Naša obchodná značka je Tricked.

Nech sa páči, klikajte, slintajte, sledujte, varte!

http://delicious-wicked.blogspot.com/

Eh, btw...mali ste vidieť ako sme s Triss dneska trhali čerešne. Že slepačí výbor stavia rebrík. lepšie než Pat a Mat. Haha.

Dala baba hala-bala cukor na koláč a presladilo ho

Viete čo? Všetko sa na dobré obrátilo. Erasmus vyšiel. V lete pôjdem do D-landu okopávať (už som spomínala že v Bratislave by som ani prstom nepohla, aby toto mesto bolo čistejšie? Stále si myslím že stačí keď ja svoje odpadky hádžem do koša. Väčšinou teda. Lebo napríklad ohryzok môžem hodiť do kríkov, to je príroda. To ma naučila mama. Dokonca aj palička od nanuku je príroda - povedala mama a mamy majú vždy pravdu. A keď mám nejaký plast, a neni po ruke kôš, vždy je po ruke kanál - tak ma naučila mama. Takže - JA toto mesto neznečisťujem.) Ale k veci.

Slnko svieti a ja mám za sebou 4 skúšky, z toho tri na A. Oveľa lepšie ako zimné skúškové, kde som hneď z prvej skúšky vyletela jak mokrá handra.
A Triss znova bloguje!!! A dneska sa ideme na šrot opiť k Martine. Teda hehe...vypustiť Džina z fľaše. Už sme tak dlho nepili džin. Viete čo je zaujímavé? Keď sme u nás, počúvame napríklad Kiss (tá žúrka sa zapísala do análov) a u Mati vždy Petra Nagyho, proste to je tak. Aj keď dneska by sme mohli taký youtube-playlist zostaviť, kde by bol aj ten Grigorov, lebo "doživotne dám zbohom zásadám" som si pridelila ako osobné heslo. A hodí sa to na žúr.

Zajtra má byť vraj koniec sveta, preto je dobré si dnes užiť, opiť sa a zahulákať si. Tú seminárku, čo mám do nedele poslať, hádam ani začínať nebudem. (Či?)
A inak...nejaký ten recept sem ešte určite dám, lebo ja v poslednej dobe rada pečiem (šak to na mne vidno...kks včera som sa vážila a mám asi o sto kíl viac než minulý týždeň, tak dobre o 4...no keď mám byť úplne úprimná tak o 3, ale aj tak!) a sú to samé hovadské veci. Napríklad určite sa s vami podelím o červené pesto, to budeme robiť dnes a je to famózne. Vyžrala by som to aj samotné, bez ničoho.

A článok o statusoch...no, začnem zbierať materiál. Na druhej strane, to stačí len celý fejs skopírovať a materiálu je až dosť, lebo ja mám nejakým spôsobom švihnutý zoznam friendov. Skôr rozmýšľam nad tým, analyzovať niektoré indivíduá postupne a venovať im vlastné posty, lebo niektorí toho nadrístajú aj na dva články za deň. (Napríklad ja.) Aby ste nepovedali že len ohováram, môžem sem hodiť aj vlastné statusy. (Chacha, ale keďže je v moje moci vynechať všetko trápne a nevtipné, môžem zmanipulovať vašu mienku!)

Chicks

Ja ♥ slepačí výbor.
Výborne sme sa včera pobavili. Haha...to bola jedna pekná klišovitá veta na úvod, a teraz už v bežnom tóne - bola kurevská sranda.
Aby som nezdržovala nudnými opismi (opismy?) - sedeli sme v Milleniu, chlastali clubové drinky a žrali a rehotali sa NAHLAS a viedli reči o sexe. Samozrejme.
Dám niečo konkrétne, tak trochu fragmenty 1,5.

• My si musíme písať taký životný itinerár.
• Martina je násoska.
• Násoska. Tetrov Násoska. Long Island clubový. Pretrepať, nemiešať. Jednu slamku.
• Wicked L. nevidí zaostriť. (Osobne neviem, čo je na tom zle...veď to vám už logika navráva!)
• Vy dve first a ty dve second.
• Ona na mňa pluje, prská, strieka!
• "En ten tyčky, kokoty a pičky." - "To nepoznám! To je super!" - "To neexistuje!"
• U nás taká obyčaj, kokota mi požičaj. Po troch nociach už mi daj.
• Vy ste to vypili, vy kurvy!
• Ty si pre mňa taký orgazmický guru.
• "Kde mal kokot?" - "No u seba!"
• Sesterstvo dvojprstia

No a potom to začalo mať naozaj grády, lebo sme sa hrali jednu psychologickú hru, alebo čo to je. Vlastne ide o to, že za určitý čas máte vymyslieť čo najviac viet na písmená M... V... O... P...
Robili sme to nedávno na edukačnej psychológii a teraz sme to vylepšili...no a nehrali sme na čas.
Pokračujeme doteraz, na FB.

Musím vyslovene ošukať P. (To je meno...v záujme všetkých radšej cenzurujem.)
Maťa vyslovene ošukať potrebuje.
Mám veľmi otvorenú piču.
Moja vagína ozýva prázdnotou. (Trochu maďarské.)
Musím vracať oveľa pravidelnejšie.
Mať výtok obvykle prekáža. (Pod tým je napísané I like!)
Môcť vyšukať ostatných posilňuje.
Musím vyfajčiť odporného pičusa.
Moje vajcá odpadnú prirýchlo.
My vieme odolať penisu. (Neviem veru...)
My výborne olizujeme penis.
Musím vyzerať ohromne popiči.
Mám výborne ohnutý penis.
Mám vypitých osem panákov.

Aby nebola nuda, pridám pár dnešných, facebookových.

moja vecne ostane prazdna

Myslíš vskutku ohromne pesimisticky.

Môžem večne ostať panna?
Mať výstrih obrovský pomáha.Myslím, veď očarím prsiami.

Môj výklad ohúri pánov - moja vagína okúsi penis.

Martina!Vyjadrenia otrasné používaš. Milovanie vieš opísať poeticky. Máš veľký orgazmický potenciál.

Martina vkuse otrasne picuje.

Moje vyjadrenia ostatných poburujú? Musíte vlastný ostych prekonať!

Musime velkodusne okamzite pookriat. Mozno vobec ostychanie prezit?

Mnohí vskutku ostych preceňujú. My však ostaneme pripravené! Mužov vieme okamžite prijať! Máme váže obrovské predpoklady.

Muzi vedia ocenit prsia. Moje vnady ocaria polahky.

Martina vzdy okusi piest.

Martina veru oceni piest.

Milujem vrazanie obrieho penisu.

My vieme okamzite pridat.

 Musi vrazat okazalo pevne.

Mna vylizal ocarujuci pan. Mrdanie vylepsi otrasny pribeh.

Milujem vtipne oprskle priatelky!

Mozem vetrit okolo pici? Mat vysukany otvor pali. Mizerne - vyjebavat osratu prdel.

Mám výborný obed...pôjdem.

Who am I and if yes how many?

Už týždeň jem iba do piatej. Nepokladala by som za také podstatné vás o tom informovať (veď koho už zaujíma môj 1452789451. pokus schudnúť), keby...no presne. Keby som to dnes kolosálne neporušila.
Po normálnom obede som spásla jablko a tvarohový koláčik. Zatiaľ pohoda, to bolo ešte o pol druhej (aj tak je to prežieranie, ale kým je pred piatou...). No a domov som došla presne o piatej tak si hovorím, že dám si ešte rýchlo niečo malé, aby som večer nemala hladové kŕče. (Potom sa cítim ako v hladovej doline.)

Viete ako vyzerá niečo malé? Takto: kyslá ryba s hriankou. Fidorka. Kura s ryžou (omg, napísané to vyzerá ešte horšie než v skutočnosti, ale...detská porcia!). Miňonky. Tým končím, je sedem hodín a mne je solídne zle. (Kto by sa čudoval.) Nie je to tehotenstvo, je to predkrámie.
Teraz mám výčitky svedomia. A aké. Chcela som to najprv zatajiť (Chantal to vie, ale ona by ma nebonzla, lebo my držíme spolu, sme nechutné sestry - to s tým síce teraz priamo nesúvisí...ale, možno. Nech. Obe sa vieme nechutne nažrať.)

Potom som si ale povedala že to nemá význam, aj tak by som to zajtra Martine priznala (máme spolu tento deal, že nežrať po piatej a večer sa nalievame čajom aby sme ojebali žalúdok).
Neviem totiž udržať tajomstvo, ani nemám pevnú vôľu a nechám sa presvedčiť na každý nápad (či blbý, alebo skvelý, je jedno). Tieto veci tiež priamo nesúvisia s mojím chudnutím, ale nepriamo spolu súvisí všetko. (Každý každého pozná a všetko so všetkým súvisí...poznáte to.)

To že neviem udržať tajomstvo (nazvať moje obžerské hody tajomstvom je prehnané, ale chápete ako to myslím) - teda nie vlastné, to sa prejavilo v nedeľu. Teda už v pátek, ale v nedeľu tak úplne (lebo v pátek som bola len s Martinou a stačilo mi jedno pivo, aby som to zo seba vyklopila a v nedeľu sme skypovali - slepačí výbor teda - a Martina sa spýtala učiteľským tónom "Nechceš nám niečo povedať, Wicked?")

Tajomstvo som teda tajila (chacha, to je mi štylistika) asi mesiac - neviem presne kedy bola naša slávna katedrálka (tá na ktorej som sa sťala pod obraz boží a ohodila celý hajzel v Machnáči štýlom, za aký by sa ani kdejaký motorkár tlstý nemusel hanbiť), tak odvtedy až do piatku.

To že sa nechám presvedčiť na všetko (a vážne netreba byť dobrý v argumentácii), súvisí s týmto katedrálkovým tajomstvom. (Ešte chápete, či už sa mi podarilo vás dokonale dopliesť?)
A že nemám pevnú vôľu? To zahŕňam tiež do bodu dva - teda nechám sa presvedčiť. Hocikým na hocičo. No, to zase nie, ale viete, niektorým proste neodoláte.
Chcete to vedieť, čo sa tam vlastne stalo? Podľa mňa je to už premlčané. Navyše...čo ak niekto z PdF číta môj blog? Mal by sa priznať, keď ma stretne.
(Ja sa budem chichotať a pýriť a mlžiť a zahovárať, to je taký môj štýl.)

A inak - moje deti ma včera vytočili tak, že ani sami nechápali. Jedného z nich som vyrazila z triedy, že už ho nechcem ani vidieť a to ich tak zneistilo, že ostatní už do konca hodiny ani nekŕkli. Tak im treba, len nech sa boja.
Ale chcela som o inom. Ich najlepšia hláška je: "Pani učiteľka, on robí tú neslušnú ved od 18!!! Čo sa začína na E. A pokračuje R - O - T - I - K - A. V preklade robenie detí."
Dobre že mi to takto vysvetlil.
Ten obvinený vlastne (aspoň podľa svojich slov) napodobňoval opicu. Mne sa zase zdalo že má nejaký autistický záchvat. Ale koľko ľudí, toľko názorov.

Fragmenty

Rôzny čas, rôzne miesto, rôzni aktéri. Niektoré mená som zmenila, len tak z rozmaru.

V reštaurácii:
"Mňa vlastne Jack chráni pred promiskuitou..."
"Hej?"
"No... podľa mňa, keby sme spolu nechodili, ja by som bola dobré kurvisko!"

V centre:
"Myslíš že sme im vbehli do záberu?"
"Neviem, prečo?"
"Tak...budú mať krajšiu fotku."

U Triss:
"Na zvieratkách sú najkrajšie tie papuľky. Aj keby to celé telo nemalo."
"Si kúp hada."
"Ale to je samé telo a žiadna papuľka!"

"V hre koho si vyberieš si medzi Paulom a tým čo sa dosral a dogrcal na intráku vyberáme panenstvo."

Slová zadaného chlapa:
"If you can´t be with the one you love, love the one you´re with."

U Martiny:
"Nikdy nejsi dosť najedená na lokše."

V bare:
"Nejsom namyslená, ja som realistická."

Doma:
"Mužena je biblický výraz pre hermafrodita."

Pri učení:
"Keby som mala sex, nepotrebovala by som drogy."

"Najprv by som chlapa namaľovala ako Alicea a potom by sme šli na vec."
"Na WC?"

"Vyjebme sa na školu a pome na vandrovku."
"S vajcom? Už ťa nejaké vajco pozvalo na vandrovku?"

"Treba riešiť existenciálne otázky kým je čas!"

"Ja budem veľký reformátor školstva. Budú sa o mne učiť na výške, že Komenský a ja, na rovnakej úrovni samozrejme."
"Napíšeš voláky Disertatio Edukativ (Edukatívno-moralistická štruktúra školstva slovenského)."
"Orbis Pictus. Napíšem Orbis Pičus, Svet v pičusoch."
"Svet v piči."

"Kks jak mohla nejaká matka pomenovať svoje dieťa Chamurapi??!! Ako naňho volala keď sa flákalo po poli??"
"Chami, Chami, Chami, Chami, chamideš?"

"Smilstvo plnohodnotne nahradí všetky ostatné hriechy. Ale aj tak sa ich nechcem vzdať."

"Čo sa stalo v roku 800?"
"Nič."
"Bol búrlivý Silvester!"

"Jediné čo treba urobiť aby si videla jednorožca je zjesť halucinogénne huby. To sa oplatí!"
"Tak to musíme urobiť rýchlo, kým som panna, aby som si ho mohla pohladkať."
"To ja už si nemóžem?"
"Ne, to len čistá osoba. Ale ver tomu, že by som to hneď vymenila!"

O jednej stratenej náušnici:
"To budeš nosiť keď budeš mať jedno ucho, ako Van Gogh."

O známom vtipe Honolulu-Karakas:
"Pri fajčení môžeš hovoriť všetky hlavné mestá sveta a keď sa dovtedy neurobí, tak nejsi dobrá v zemepise."

Pri učení:
"Pápež má ráno svätú stolicu."

"Mám sa teda vrátiť k Heinrichovi?"
"Neviem. Teraz riešim, ako to sem narvať, lebo sa mi to tu ohlo. Ja som vážny človek a riešim vážne veci!"

"V podstate išlo o to, že autor bol kokot."

"Kokot je joystick!"

"Blowjob na prírodno je strčiť kkt do vetra."

"James Joyce bol obyčajný babrák a sráč."

Tam kde byl, všude zahrál, po něm zbyl jenom randál

Keď som  v Randali vždy sa začnem cítiť nejako staro, lebo tam chodia hlavne mladšie ročníky a ja už som predsa len dosiahla požehnaný vek... haha.
Ale zase raz nevšedný večer v tradičnej zostave. 
Ešte kým som čakala na zastávke na baby, šiel okolo nejaký čudný chlap (ale ne dosť čudný na to aby ste boli hneď obozretné!) a pokúsil sa ma chytiť za stehno. (Mala som minisukňu.) Ja som ho rukou zastavila, takže sa nám akurát zrazili predlaktia, pozreli sme si do očí (on tak divne, ja som zazrela jak boh vojny) a šiel ďalej. Celé sa to odohralo bez slov, lebo on nič nehovoril a ja som si nebola istá či mám kričať. Dosť divné a dosť hnusné.

Išli sme podporovať mladú nádejnú kapelu, gitarista nám kúpil poldeco a ešte sme aj dostali rockové kondómy. Po obvyklom počte marhúl mi zasa nič nebolo (bože, nejsom taká bohatá, aby som si mohla dovoliť opiť sa v bare...safra kde sú tie časy, keď mi stačili dve-tri vodky aby som bola dizzy??) ale sranda bola. Teda nič...akože niektoré veci som si spomenula až po rozhovore s babami, ale to sa neráta! No dobre, trocha mi bolo, ale ne tak ako by malo, keby sa svet točil správnym smerom. Domov som šla pešo, po Račianskej popri tom strašidelnom koľajisku, kde sa furt potulujú houmlesáci a socky a ani ma nenapadlo sa báť. Alcohol is my friend!

Uvediem vás do obrazu. Zavreli nám Aligáč, štamgasti sa teda rozpŕchli a ako sme videli, rozpŕchli sa aj do Randalu. Menovite Kato s Polišom (na skapanie a ešte viac na skapanie je, že sme im rozprávali že sú Kato a Poliš) a aj Tarabas (spomínala som ho vôbec minule?). Veľmi sa s nami bavil. Veľmi, veľmi. Martina je s ním už veľká kamoška na fejsi. Ja som veľká kamoška s frajerom sestry Chantalinej kamošky. Inak tiež člen populárnej skupiny (ale ne tej na ktorú sme došli my). On si myslel že Chantal je staršia sestra. To je mi kompliment. Haha. Chantal, vyzeráš staro!
A náš big deal. NOVAROCK!!! My potrebujeme ísť na Novarock. Áno, áno, áno. Lebo pozrite:

Vtedy do mňa zapičoval chalan od susedov

Bola som Chantal vyzvaná, aby som aj ja zapičovala na blogu. Som si myslela, že vás nechám trochu vydýchnuť a pozrime sa...je tu istý dopyt. Lenže, drahí moji (a drahuše...nezabudnem pripomenúť, že je to MOJA hláška), neni toho moc čo povedať. Som chorá, včera moje telo hrdinsky bojovalo s vysokými teplotami a zmietala som sa v horúčkach (no dobre, asi 37 stupňov, ale preto som nemohla robiť práce do školy). Dnes už mám len plné dutiny (asi všetky čo v hlave mám a dobre vidím vás škodoradostníkov, ktorí sa teraz uškŕňate, že jasné, tých dutín máš v hlave veľa...pcha, len sa smejte, ja budem mlčať a len poznamenám "múdrejší ustúpi, krava sa utopí") a nemožem dýchať a mám zaľahnuté v ušiach... zaujíma vás to, však?
A inak - zajtra si idem pre ten bycigel a odveziem sa na ňom domov, neviem sa dočkať. Kedy presne sa bude konať akcia "Stříkej!" ešte nie je známe, lebo slepačí výbor je zamestatnaný a má nabitý program.

Vo štvrtok sme oslavovali dvoje narodky - my germanisti z pedagogickej fakulty (už viem, trochu mi to pripomína "my deti zo stanice ZOO" - no to je dosť blbé).
Na konci nás už zostalo len šesť a prisadli si k nám dvaja zúfalci. Ale nebolo to zlé... Boli totiž natoľko zúfalí, že nám zaplatili účet (viac než 100 euro), lebo dúfali, že s nimi ešte niekam pôjdeme, prípadne že si zašukajú.
No povedzte. Myslím, že tieto dva exempláre sa budú skvelo vynímať v jazykovedno-kritickej rozprave o mužoch, ktorú sa chystám napísať. Len neviem kedy, lebo teraz sa mi nechce, musím totiž pozerať Twin Peaks.

Zápisnica

Teda ja sa síce vždy nechám poľutovať, ale na ten posledný príspevok som veru nečakala "Ty moje chudiatko". Šak oné...sa vedomte, to nedáva zmysel. To ne ja, to vy ste moje chudiatka, lebo ja idem a vy ne, chápete, však. (Dúfam že sa nikto neurazil.)

No a tak. Včera zasadal slepačí výbor a ja som ukážkovo vytuhla už o trištvrte na 11 a šli sme spať. A nepríjemné zistenie večera bolo, že nemáme koho ohovárať. Chantal tvrdí, že to znamená nedostatok sociálnych kontaktov. Asi hej. Ako je možné, že nám nikto nejde toliko na nervy, aby sme sa ním zaoberali aspoň pár hodín? Nerozumiem. (Kolegovia a ľudia ktorých doučujeme sa nerátajú...na tých môžete pičovať, ale to neni pravé ohováranie. Len výdatné ohováranie vás duševne uspokojí na takej úrovni aká vyhovuje kritériám slepačích výborov po celom svete.)

Veď viete na čo narážam. To nie je myslené zle, to nie je zlomyseľné ohováranie, ktoré by niekomu škodilo. To je ohováranie z čistého plezíru. Vlastne by som to radšej nazvala ujasňovanie faktov a vymenúvanie nedostatkov. Okrem toho som si istá, že som predmetom ujasňovania faktov minimálne u niekoľkých známych. Je to dobre, kým vás ohovárajú, ste v kurze a vlastne - o čom inom by sa mali ľudia vybavovať? O práci? Čo sme nejakí workoholici?

Může být i tma a zima. Konečně může být i trošku smutno, jen když je veselo.

Drahouši sa z Milána vrátia zajtra a my sa pomaly snažíme vytvoriť z tejto nory to útulné obydlie, ktoré tu bolo, než odišli. Stále to tu vyzerá ako po party, aj po dvoch dňoch, Nerozumiem, ako je to možné, veď už sme upratali. Možno kvôli detailom, ako sto balíkov čipsov a vodnej fajke a v obývačke sa povaľujú CD-čká a laky na nechty...no to sa netýka priamo party, že. Ale Triss u nás zostala cez víkend, a keď máme WG (pre ne-germanistov, WG znamená Wohngemeinschaft a je to vlastne systém spoločného bývania študentov v podnájme. Voláme to tak preto, že zakaždým, keď nejakí rodičia vytiahnu päty z domu, ešte ani dvere sa nezavrú a už je zvyšok slepačieho výboru nastúpený aj s cestovnými taškami u dotyčnej a býva u nej, kým sa nevrátia jej drahí sploditelia.), všade sa povaľujú laky na nechty a pilníky. Inokedy rozhodne netrávim toľko času úpravou nechtov...ale tak na WG.
Celý víkend sme sa povaľovali, žrali ("čo budeme robiť, keď nebudeme jesť?") a pozerali telku.
Samé pičoviny, chvalabohu za káblovku.
Ako hovorí Hannah Montana (ó áno, nežartujem, aj TOTO) - život je boj, ale stojí za to. My sme bojovali s tonami žrádla, viac-menej úspešne.
A dneska sme sa museli navrátiť do hnusnej studenej reality. V podstate by to nebolo také hnusné, keby už konečne bolo teplo.
Ale včera som so Chantal bola v kine a to bolo super, na Občanský průkaz. Popiči film, oveľa lepší než som čakala, bol podľa mňa úpne skvelý a dokonca som si aj poplakala. Ja, necitlivá neromantická osoba. No ale, nedalo sa inak. Vrelo odporúčam.

A takto my so Chantal nakupujeme domáce potreby:

"Aha, tento saponát stojí 1,50."

"Ale pozri, tento je ružový!!!"

(Ale pohoda-jahoda, aj ten ružový mal rovnakú cenu...=)

Nezmar s kondičkou skacká na jednej nohe

Je to výborné, raz za čas zorganizovať zasadnutie slepačieho výboru. Chlastať v kuchyni víno a fajčiť šišu, foter opodiaľ...chudák. Ten si dnes vypočul viac než asi chcel. Ale my sme sa nasmiali.
Úroveň humoru suterénna, ba až mierne nižšia.
Prebralo sa všetko. (Táto veta znie tak odhodlane, ako keď píše autorka bestsellerov Urbaníková. Ííííha.)
Každá členka výboru musela pretriasť muža, pretože každý potrebuje druhých zhovadiť. Každý muž dostane hneď prezývku a vymyslí sa k nemu nejaký debilný príbeh. Aby sme sa mali na čom smiať.

Revízia srákov hokejového tímu!

Chorí ľudia smrdia

Akurát hovorím, že aj by sa mi chcelo písať blog, ale nič sa nedeje keď som furt doma a chorá (!!! piči piči piči, slepačí výbor ide dnes nakupovať a ja musím drepeiť doma, lebo ak chcem byť do silvestra zdravá, rozum mi nahovára že sa nemám tralalákať po nákupných centrách, tak sedím tu a vynudzujem sa a mohla by som robiť aspoň niečo do školy...a to sa mi nechce). Jedine by som sa mohla sťažovať, ale veď komu sa to furt chce čítať, že. Lebo to sú také prvotriedne sťažnosti, na celý život, a okrem toho už o tom písala Chantal, tak si môžete prečítať, čo nás trápi.
A keď nemôžem ísť dnes nakupovať, nebudem si mať čo obliecť na silva a to je tragédia. TRAGÉDIA. Pôjdem holá a hotovo. Pfffffffffffff. (To som akože zlostne zafučala.)
Dobre, dobre aspoň som chorá teraz a ne na silvestra, čo by bolo ešte horšie, lebo keby som mala v ten večer sedieť sama doma (lebo aj naši idú žiť, veru tak), asi by ma jeblo a revala by som ako zmyslov zbavená a potom by som žrala a žrala, lebo keď som chorá, nemám chuť na chlast a pozerala by som chujoviny v telke a to by ste potom ešte videli, čo za depresívne chujády by som sem vyplodila. No ne? No áno. Dobre že som chorá dnes. Zajtra už nebudem, lebo už som bola chorá aj včera a viac ako dva dni to neznesiem, fakticky. Nemám chuť ani čas. Jaj, keby ma niekto teraz donútil (s hlavňou na mojom spánku asi len) porobiť tie školské veci. OMFJ.
A ešte k nadpisu. Chorí ľudia smrdia, lebo sa z nich vyparujú lieky, ale našťastie majú zapchatý nos, takže to necítia. No každopádne, ja som posadnutá vetraním aj keď som zdravá, ale keď som chorá, tak to je čistý konec. Nemôžem to béčko vyparujúce sa mi z kože ani cítiť.
Zbohom idem od vás, neublížil som, nikomu z vás...mama varí a ja cítim človečinu napriek upchatému nosu...

Vianočná besiedka

Chcela by som začať takou jednoduchou úvodnou informáciou - zatiaľ sa veľmi nehýbem a nerobím prudké pohyby a vlastne radšej vôbec nič, hlavne sa nepredkláňam. Zato rozmýšľam, ako som sa mohla tak opiť, z takého malého množstva alkoholu.
Teda šesť ginov. No, veď to JE málo, či? (Alebo mám aj tie dva rumy rátať?)
Opila som sa elegantne, až som skoro zaspala v Rockoku na stole (to bude určite tým že posledné dva dni som vstávala nehorázne skoro, o siedmej a o ôsmej a už som na to neni zvyknutá). Tak mi Triss zavolala taxík (ten chuj si vyúčtoval 6,40 za cestu ktorá vždy stojí 2,90!!!) a v posteli som už bola okolo druhej. Tuším.
Ráno som si skontrolovala make-up (tiene Yves Rocher môžem len odporúčať, rozmazali sa iba nepatrne, no fakt), odlíčila sa (a teraz vyzerám otrasne...ako keď idete spať opité a namaľované...tie days after by som zrušila, veď sa musím vyhýbať zrkadlu) a kým som vliezla do vane, celkom vážne som prehodnocovala možnosť vytyčkovať sa. Nestalo sa, vďakabohu (a foter bol doma a nemala som chuť takto trapošiť) a dokonca som už zvládla aj raňajky, to je výkon, čo.
Teraz sedím uprostred toho bordelu a píšem si blog, ale mala by som aspoň riady umyť...asi.
Na fejsi všetci šalejú s tými vianočnými fotkami a pozdravmi, či jak sa tomu nadáva (najhoršie sú hromadné správy, kde tristo ľudí, ktorých vôbec nepoznáte odpíše že ďakujem...no, ja ďakujem, že mi furt svieti tá červená pičovina tam hore na lište...oh dear) a vianočnými statusmi. (Bože, mne je zle.)
(Teda ne z tých statusov, aj keď možno trochu.)
Som doma sama, je tu bordel ako v tanku, nemáme nakúpený ani holý kokot a nikto sa netváril, že by sa voľačo chystalo. Ne že vianočná hojnosť, či čo, ledva som našla v chladničke voláke raňajočky...nehovorím o obede (našťastie mi je grcno, aspoň nebudem hladná).
Nemáme ani kapustu, ani vlastne nič (myslím že rybu máme, no aspoň dačo), koláče sa u nás nevedú (akože trošku sme piekli a ešte treba nejaký krém dorobiť, ale ja nejsom v stave, Chantal letí z Kodane až o ôsmej večer a mama je nevím kde). To je, čo?
A vianočné upratovanie sa u nás nepraktizuje, celkom mi uniká jeho zmysel. My upratujeme každý týždeň, nevidím dôvod to nejako meniť a pred Vianocami upratovať viac. (No, tie riady vidno až odtiaľto...uf.)
Z toho vyplýva, že jedinou mojou povinnosťou je učiť sa (chacha), ale ako som už povedala, nejsom v stave. Písať reflexie na jednu stranu o ničom. Nechápem ako som napísala bakalárku, keď sa neviem donútiť ani jednu úvahu (vlastne tri) vyplodiť. Božínku.
Ale inak včera bolo super (až kým som nezaspala, chacha) a tak vám týmto želám veselý Vánoc, vám, aj slepačiemu výboru.

Cause I´m just the teenage dirtbag baby

To vám bola hitovica onehdy keď som ja bola adolescent pubertálny. Jujha.
Dneska sme sedeli so slepačím výborom u Shtoora a mrte sme sa kosili (inak už aj moja mama má takýto slovník, minule dala že sa mrte kosila a ja že to odkiaľ poznáš také výrazy a ona že od teba...no haha). Lebo sme hovadsky vtipné, fasa baby. Do pohody babenky, či ako sa to...no to je jedno.
Haha práve ma napadlo že Radka dnes opisovala volákeho soba či čeho a dala že to je taký jeleňko. No ppč slovo, že jeleňko, skoro som zemrela, ešte teraz sa smejem.
Sedeli sme tam a plánovali sme Silvestra. Triss idze volade na chatu a my s Martinou tu zestaneme na ocot. Navrhla som že pome do Vegas. Ale najprv do Milána nakupovať, lebo musíme byť na úrovni keď pojdeme do kasína.
Plus sme naplánovali Mini WG na sladký čas kedy naši poletia do Milána vo februári a ešte aj žúrku predvianočného charakteru na budúci týždeň. Teším sa, teším, ako taký jeleňko.

Something in the way

Názov nič nevyjadruje, práve to spieval Kurt Cobain a už mu sklaplo, musím vstať a pustiť niečo nové. Ok, Nazareth, ktorý som tento rok nevidela, lebo...neviem, asi som nemala prachy a nejak som si nekúpila lístok, dopč. Ale teraz o inom. Btw, Chantal, surikaty sú fakt strašne zlaté...a je to strašne smiešne keď to napíšeš. Včera som pizúkala mame, že nech mi kúpi plyšového potkana v Ikey alebo živú surikatu. Nekúpila mi nič. Totiž, kúpila mi čižmy a potom si spomenula že už mi na ne dala prachy a že čo to má vlastne byť, ale ja som sa tvárila ako kocúr zo Shreka, lebo to ja viem a nakoniec to nechala tak. Inak moje oči sú veľká zbraň, mám niekoľko druhov pohľadov, podľa toho čo potrebujem a od koho. Aj muži mi to hovoria že mám úžasný pohľad a ja sa tvárim záhadne (nepoviem "ja viem") (no dobre, občas hej...). Lebo viete, hocikedy sa vám to zíde. Napríklad aj na fotra mám svoj pohľad a on mi raz povedal, že si týmto asi fakt u každého chlapa dosiahnem svoje a potom ma začal napodobňovať ale to bolo hrozne smiešne.
Tým by sme mali túto časť.

Ďalej by som chcela niečo povedať o kategóriách a zadeleniach, či čo to začala rozvíjať Dreamgirl. Lebo to bolo super a spomenula som si na naše kategorizácie penisov. No hej, my moc iné veci neriešime.
Ide o veľkosti, samozrejme, lebo...ó áno, na veľkosti záleží. Teda chápete, s malým Gašparkom veľké divadlo som síce zažila, ale povedzme si úprimne, keď chlap vytiahne z treniek voľačo neprehliadnuteľné, hneď je to iný pocit. (Olala...pocit...presne. Tu neplatí, že ser na pocit, ide o zážitok...teda nie celkom).

No, kde som to? Aha. Vzhľadom na to, že v momente očarenia veľkosťou väčšinou nemáte pri sebe pravítko, aby ste tú jeho pýchu zmerali a navyše by to možno bolo nevhodné (neviem...možno),musíme si tie dĺžky a hrúbky zreferovať inak. Problém je v tom, že človek rýchlo zabúda a toto sa ťažko pamätá, hlavne pri nepresných údajoch. A niektorí preháňajú. Možno.
Ja viem že už raz som to tu riešila, ale dnes sa chcem tejto problematike venovať obšírnejšie a plánujem aplikovať terminologický aparát. A hlavne asap. (Chacha.)

Takže už sme tu mali dva a pol Anticolu, lenže to bol odjedený Anticol a už nikto presne nezistí pravú veľkosť a Martina si vždy len pridáva a pridáva. Napríklad minule mi rozprávala Triss, že sedeli v bare a Martina jej tam na podpivníkoch chcela skonkretizovať predstavy, takže položila dva podpivníky na stôl a vraj dosť ďaleko od seba. Triss na to pozerala a hovorí - to neni možné a posunula ich bližšie. A Martina pokrútila hlavou a posunula ich naspäť do tých obludných vzdialeností. Keď mi hovorili túto historku, skoro som sa pošťala od smiechu, keď som si ich v tom bare predstavila.
Ja tvrdím, neverte Martine. Ne celkom. (Ona ma zdrbe keď si toto prečíta. Ajáj.)

Ona má totiž veľmi malé ruky. Také malé nežné ženské pästičky. Je to roztomilé, nepopieram, ale potom má pocit, že to čo drží v rukách je oveľa väčšie. Už som jej to aj povedala, keď som bola u nej a videla som ju umývať džbán, do ktorého ja som ruku nevopchala, ale ona hej. Tak hovorím - jasné že sa ti každý kokot zdá veľký, keď máš také malé ruky! A ona niečo v zmysle - ty teľa. Chacha. Úsmevné, dozaista. Príhoda zo života.
Ale dámy,pravda je inde. Moje ruky sú väčšie. Takže ťažko povedať. A Martina je ešte aj krátkozraká a ktovie čo vôbec videla. (Ejha, ona ma fakt zabije. Matiii, neboj sa, v pátek si pripijeme z tej veľkoobchodnej vodky na kokoty, ako to zvykneme...)
Ja meriam kokoty väčšinou na päste. (Preto taký úvod, aby ste to celé pochopili...ja mám  totiž väčšie ruky, víme, však.)

Napríklad lover mal dve päste a kúsok a Hamburger mal dve päste a pol kúsku. Druhá varianta je plné ústa a jedna päsť, ale tiež sa ťažko určuje, že čo znamená plné ústa. Niektorí nemajú dáviaci reflex a potom to tak aj vyzerá...ale aby sme boli aspoň trochu exaktní, robíme so Chantal často rôzne merania. Napríklad onehdy tuším ešte na strednej...né, to už som bola v prvom ročníku na výške a učila som sa dejiny pedagogiky na skúšku (boha to boli časy...) a moja sestra sa učila voľačo do školy a vtedy som mala spásonosnú myšlienku, odmerajme si koľko dáme do papuľky. Nemohla som nájsť nijaké rozumné pravítko, len zelené trojuholníkové a verte že sa to meralo dosť na piču, ale výsledok bol 7cm. Hneď som to aj písala Martine a myslím že sa smiala. Chacha.

Ale napríklad takej soletky dám do huby viac, ale zasa, kokot v tvare soletky...no ďakujem pekne.
Každopádne...neviem koľko meria moja päsť. Mala by som spraviť nejaké merania a zapísať do protokolu, ako sme sa to učili na labákoch z fyziky...a minimálne desať meraní a potom to spriemerovať. Ale mňa nebavilo robiť desať meraní toho istého, takže som si vždy vymýšľala čísla do tabuľky, aby sme boli rýchlejšie hotoví.
Podľa mňa bude prelomovou udalosťou, keď niekto príde s výsledkom plné ústa a dve päste...ale zasa, to už by bolo trochu preexponované. (Čo si myslíte vy?)

Čo vás ešte zaujíma? Novinky z môjho sexuálneho života? Za novú informáciu ma Martina skoro prizabila v stredu na vianočných trhoch a ešte aj za to, že som s tým nevyliezla sama, ale dozvedela sa to náhodou. Keď si to slepačí výbor prečíta tu, zabije ma aj zvyšok... Ale teraz máme všetci tak málo času a veci sa dejú tak rýchlo...a ja som sa, priznávam, netrhala, aby som niekomu niečo oznamovala, takže prakticky to nevie skoro nikto.

V piatok som bola vo Viedni, zo školy. Išli sme na výstavu do Albertiny, blablabla...to vás nezaujíma, ja viem. Medzičasom mi napísal taký Viedenčan cez Chouchsurfing (ejha...toto nie je pre mňa bezpečná stránka, chacha) a tak nejak sme si začali písať a no viete ako to chodí...ehm.
Tak sme sa dohodli že sa v piatok stretneme. Nezabil ma ani ma nezamkol do pivnice, aj keď som chvíľu rozmýšľala, či je bezpečné stretnúť sa s ním vo voľákej riti Viedne, kam som z centra cestovala pol hodinu metrom (ono to ani nebola až taká riť...) a či ma zabije a znásilní, alebo znásilní a zabije.
Nespravil ani jedno.

A Faunovo popoludnie bolo ojóóój, čo si budeme rozprávať.
Potom mal ísť volakam na nejakú akciu a volal ma so sebou, ja som sa priečila ale nakoniec som išla (lebo viete, vlaky z Viedne nechodia tak ako vám to vyhovuje a nakoniec som si povedala a no a čo...). Išli sme k nejakému jeho kamoškovi (vraj moderátor rádia Viedeň...no nech sa páči - čítať tvrdo) a tam bolo ešte pár ľudí a on začal volajaký biznis s nejakým vitamínovým nápojom či čo a to tam nejak predstavoval, nepýtajte sa...chápete, Rakušania. My sme sedeli na schodoch a žrali sme jednohubky (fakt dobré) a Viedenčan mi vyprával o všelijakých žúroch čo sa tam konávali. A veru vám poviem, že to boli onakvejšie žúrky. Sex, drugs and rock´n´roll originál a nevymýšľam si. Možno nie až toľko drog. Potom došiel ten jeho kamoš za nami, že čo a ako, zoznámil sa so mnou a hned zisťoval či nemám nejakú kamošku (tvárila som sa indiferentne a milo som sa usmievala...) ale inak akože velice vtipný chlapík je to. Najvtipnejšie na tom bolo, že sa hneď ponúkli do trojky (akože oni dvaja a ja, samozrejme som odmietla), teda ne hneď tam na mieste, ale chápete. Btw, rozhovor jak z nejakého filmu.

A potom sme sa ponáhľali, lebo mi išiel vlak a keď sme došli na stanicu, zistili sme že vlak išiel už pred hodinou, lebo on si myslel že je o hodinu menej a ja že vlak ide o hodinu neskôr. Tú hodinu čo nám zostávala do posledného vlaku sme plne využili a tým pádom som mala svoj prvý sex v aute.
Do pohody, ani to nebolo veľké auto, zaujímavé ako málo miesta stačí.
Myslím, že sa ešte stretneme. Druhá vec je, že on sa tak nejak pýtal že čo bude s nami dvoma a neviem celkom ako to myslel. Ja som mu vysvetlila svoju momentálnu filozofiu, ktorú nemienim meniť minimálne do konca štúdia a to že hľadám len nezáväzný sex. Dúfam, že nebude mať nejaké ťahy. Aj keď to neočakávam...vzhľadom na jeho vek. Eheheheeeee...
(A teraz ma dajte na pranier, ohovárajte ma...alebo sa smejte. Ale nič mi nevyčítajte, aj pranierovať sa dá potíšku, či?)

Vinobranie

Taký nudný názov, až je mi z neho zle, lebo ja si dávam záležať na tom, aby boli názvy z pesničiek, ale dnes sa mi fakt nechce. A ešte sa aj často snažím, aby názov vôbec nesúvisel s textom, ne že by som mala špeciálnu záľubu v surrealistických výkyvoch mysle (hm, znie to celkom dobre, asi to je pičovina že? Vôbec neviem čo robili surrealisti...chacha) (ne, naozaj nie je nič na smiech, že už som zabudla všetko čo sa mi tety učky snažili na strednej natrepať do gebule, ale čo sa dá robiť?).
A okrem toho, chcem písať o vinobraní. Včera som bola v Pezinku a bolo to moje prvé vinobranie. (Íha, piatacky sloh originál, asi budem v tomto štýle pokračovať.)
Bolo tam veľmi pekne. Hrala hudba. Všade bol plno (nie je to nespisovné?) stánkov. Ulice boli uzavreté pre autá a hemžili sa tam ľudia. (Žiada sa mi povedať "ako šváby" ale to sa nehodí do piatackeho štýlu, tak to nepoviem.)
Všade bolo veľa stánkov. (To už bolo, či?) (Nebolo.) V stánkoch sa dal kúpiť burčiak a cigánska pečienka (žiada si mi povedať že sa týmto zrejme vyriešil problém rómskej otázky v Pezinku a okolí, lebo tej cigánskej mali všade strašne veľa, ale tiež sa to nehodí do piatackeho štýlu a okrem toho je to hrozne rasistické, až haMba. Tak som ticho.) (Smejem sa.)
Dali sa kúpiť aj iné veci, napríklad svietiace rohy, parochne a zajačie playboy uši. Svietiace. Tie som si kúpila, lebo také ja potrebujem. Boháča, alebo radšej, Oh My Fucking Jehova, už ma ten piatacky sloh nebaví. Tie uši sú super a keď som došla domov, všetci si ich skúšali, vrátane fotra, ktorý ešte aj pózoval (kto by to bol povedal, že.)
Jedna pravda: z burčáku sa nedá ožrať, lebo skôr sa cítite ťažko a prestanete piť a je tam asi málo alkoholu. Plus, nažrala som sa jak pania, lebo veď počas takých akcií neplatia nejaké diéty a zdravá strava, takže som zežrala jedného cigoša, kukuricu a ešte som si uždibovala z Trissinej zemiakovej placky (nebolo mi dosť). A míňala som prachy, ako keby som bola Rockefelerova (neviem ako sa píše) dcéra. Nie som. A boli sme na autodróme! Chápete, bolo nás mrte a robili sme bordel a ja som jačala a jebla som si koleno, ešte teraz ma bolí a to len preto, že sa som mala nohu na plyne a Triss karovala (super slovo ešte zo školky) a nedarilo sa nám zladiť, až potom som si uvedomila, že nemusím mať pedál zošlapnutý až na podlahu, lebo potom stále do niekoho vrážame a hrozí nám že vyletíme z celej dráhy. Ale bolo to popiči.
A domov sme sa odviezli zadarmiko, lebo vlak bol plný a teta konduktorka (btw, celé to tu píšem len kvôli tomu, aby som mohla konečne použiť slovo konduktor, lebo sa mi páči) sa k nám neprepracovala.
A neviem čo by som sem ešte napísala, lebo sa nič prevratné nestalo, okrem toho, že máme zasa novú tradíciu, lebo my stále nejaké zakladáme a táto je úplne nová a vlastne nechápem, prečo sme nikdy predtým na vinobranie nechodili. Nuž.
A dnes som si dala akurvát tak opulentné raňajky o troch chodoch (nezačínajte ovocím, keď viete, aký ste pažroš, nemá to cenu a ušetríte si miesto na koláč a omeletu).
A moja sestra si dala inzerát do novín, že predá ošípaniu (to ako mňa) a ja som ten inzerát našla a ona že už aj niekto volala a že ma predá. Tsss.

A keďže ma foter dnes ráno vyhnal od PC, nedopísala som, jak to bolo s tou ošípaniou. Totiž, zas som podala zavádzajúce informácie. Lebo včera ráno som čítala noviny a našla som inzerát, že niekto predá ošípané, iný že veští v Dunajskej Strede a podobne, no veď normálne inzeráty, chápete. A Chantal na to, že ten s tou ošípanou si podala ona, takže sme sa ujebávali hodnú chvíľu pri raňajkách, aj s drahoušami.
A ja na to, že davaj pozor, lebo ti chudnem! A ona, že musí ma furt strážiť, lebo si začnem len tak chudnúť a že ma musí predať rýchlo a preto nemôže chodiť veštiť do Dunajskej Stredy.

Dáva to zmysel? Veď ani nemusí.
OMFJ, sme ale vtipné!

Down on the corner

Ospravedlňte ma...ale musím. Mňa ovláda môj vlastný cyklus! Pekne so mnou vyjebáva, ako dnes trefne poznamenala Martina (občas z nej vypadne aj niečo rozumné, napríklad dnes sme si s Triss rozdeľovali jej veci, už neviem prečo a ona len prikyvovala že jasné, všetko si zoberte! No nemilujte takú kamošku).
Proste buď zežerem všetko čo nezežere mňa, alebo škrábem (alebo...škriabem znie lepšie. Ale musíte dať veľký dôraz na tú dvojhlásku a tak to pretiahnuť, ako mačku keď chcete zdvihnúť zo zeme, ona sa tak smiešne natiahne. Že škrIAbem.) steny. A kks, posledný mesiac som ani nevystúpila z krámového režimu a len sa cpem a zisťujem že gate sú mi nejaké tesnejšie (bože, asi sa rozplačem...a teraz už zasa predkrámový režim, takže si to žranie aspoň môžem oficiálne ospravedlniť...ale pre Kristove muky, ako budem vypadať???). A škrabanie stien...no veď nemusím vysvetľovať, to je tiež na marhu.

(Odsek, nová téma, ale len sa ďalej sťažujem tak žiadna panika.)
A ja nejsom schopná nič ušetriť! To by som musela pozastaviť to svoje kaviarenské povaľačstvo, ktoré v týchto chladných dňoch tiež nemá konca, lebo to čo je v lete zmrzlina (a teraz ma napadlo že som skoro vôbec nechodila na zmrzku tento rok...), je teraz reštika a kaviareň a krčma a bar, poprípade všetko naraz. Takže dneska som sa veľkopansky najedla u Číňanov (btw, my sme schopné vymôcť si menu aj mimo vyhradeného menu-času, hehe. A už nás poznajú...my máme Stammtisch v Číne, skaping!) a potom sme sa presunuli len asi o sto metrov ďalej na kávu (no jasné, nebudem zatloukat zatloukat zatloukat, dala som si aj koláč).
Aj v hentej kaviarni som už tento týždeň asi štvrtýkrát...no a to je ešte len streda. Za chvíľu si potykám s čašníčkou.

A plánovali sme. Naši odpáchnu na dovču, bude voľný bejvák, bude žúrka. Bude We are the 80´s party. Dáme legíny, veľké tričká, lacnú umelohmotnú  bižu, poprípade veľké ponožky, čelenky, natupírujeme vlasy...no chápete, pozrite si nejaké klipy. Na to sa už fakt teším. Plus sme plánovali dušičky, lebo duše sú naša tradícia. My vždy na duše ideme chlastať a nemohli sme si spomenúť, ako ich tento rok treba nazvať. Chápte to, prvé duše boli fenomenálne. Ja a Tris sme sa nechutne (ale fakt NECHUTNE) ožrali a strápnili pred asi milión ľuďmi. Hlavne pred Radkiným novým frajerom, ktorý je teraz právoplatný člen našeho babského spolku a snaží sa ho vyvažovať trochou testosterónu. Druhé duše (bože baby, zas som zabudla ktorý to bol rok...ejha, už hovorím ako pamätník) boli Dušičky rivajvl. Tretie sme sa so Chantal (ktorá si, mrcha, práve užíva v Kodani s loverom...ale néé, ja jej to prajem) namaľovali ako Alice Cooper (či druhé?) a boli to Dušičky kambek. Štvrté boli teda minulý rok (tak sa mi zdá) a boli to Dušičky Víderhólunk. A tento rok, pre veľký úspech znova, to budú Duše reunion. Zároveň sme spísali trojročnicu, teda ako nazveme tie ďalšie. Nepamätám si. Chacha. Tak budúci rok to budú Duše aprepande (pôvodne sa to píše neviem ako, ale je to po švédsky...mám takého švédskeho kamoša...no to je jedno). Tie potom som zabudla a tie tretie musia byť už konečne po slovensky - Dušičky repete.

Iná slávna tradícia (okrem zapíjania ústavy, to si prečítajte nižšie) je zapíjanie sedembolestnej panny Márie. Ľudovo tiež zvané "chlastanie na Máriu". Ehm. To je budúci týždeň a chystáme sa Máriu zapiť u nás, ak Boh dá (íha, aké ironické) a naši vysmahnú do preč.
A ja mám nemecký diár, takže som tam našla aj iné svátky, čo my nemáme, napríklad 3. novembra je Tag der deutschen Einheit. Nemali by sme to zapiť? Ja určite, šak som voláka germanistka.

Zajtra je zápis. Juchachá. Strávim niekoľko hodín na študijnom. Trikrát hurá organizácii na Pdf UK (neznie to trochu ako pedofili UK?)
Ozaj, mám jeden učiteľský vtip. Aký je rozdiel medzi učiteľom a pedofilom? Pedofil má deti rád!

Ježiši. práve som si všimla, že som v poslednom príspevku mala celkom hustý preklep. Namiesto "zbalili sme jebača" som napísala "zabili". No každopádne, nezabili. :D

Přišel ke mně Jack, Jack Daniel´s

Upodozrievam blogger že ojebáva. Lebo každý deň tu mám že päť návštev na blogu, ale ja neverím, že sem každý deň dojde len (hahaha, no dobre, až) päť ľudí. Podľa mňa sa ma snaží hrubo odrbať. Či?
Joooj, sedím v sobotu večer sama doma, drasticky dramatické a smutne tragické. Ale mne je to jedno, na líci mám kráter cez pol xichtu (volajte to ako chcete, ale to už je aj na post-akné trochu pritvrdé)...čo som ja, nejaký adolescent pubertálny, aby som mala takúto pleť??? Boha, šak biologické hodiny tikajú (zo spánku ma budia, preto tak pijem, lebo potom zaspím lepšie, chacha) a je mi treba hľadať si budúceho otca mojich detí, ale to sa nedá s takýmito predispozíciami. Akože tlsté brucho keré je sexi (ako blahej pamäti zahlásil Riťmus) ešte schovám, vekom sa človek naučí, v čom vyzerá o pár kíl chudšie (jasné, pravda aj tak vyjde na povrch, ale vo fáze, keď chlapi zo mňa strhávajú tričko už väčšinou myslia kokotom) (zdá sa vám to príliš tvrdé? - Chacha...jasné, tvrdé by to každopádne malo byť. - tak nečítajte. Ja som cynik bola a cynikom zostanem.) (Založím si aj takú skupinu na fejsi?).
Ale tvár zakryjete jedine papierovým vreckom, a to je asi ešte nápadnejšie než ten kráter. Ehm. Ale ktovie, lebo ešte som to neskúšala. Máme návštevu, ale ja dole nejdem, ja a môj kráter sa cítime lepšie v potemnelej miestnosti. (Chantal na to: Chápem teba aj tvoj kráter. Rozumiem vašej otázke.)
K tomu ma napadá, že včera sme zapíjali doma ústavu, trošku neskoro, ale predsa. My totiž zapíjame všetky sviatky, štátne aj cirkevné (a štátnych je asi len osem, alebo tak, ale máme tie cirkevné, vďakabohu. Chacha.), hlavne že je dôvod piť. A včera bol u nás slepačí výbor a pili sme whiskey on the guitars (máme také formičky na ľad v tvare gitár) s naším tatom. A my že boha, treba si na ústavu pripiť, lebo sme ju nejak opomenuli a tak sme vstali a štrngali na ústavu a potom ešte padol taký nemiestny vtip (ale vtipný, lebo my sme cynici, to už viete a navyše politicky nekorektní) - že na úspechy na východe. Že kto také povedal, to si dohľadajte, alebo domyslite, každopádne (smejem sa, ale už ne tak šialene ako vtedy n D-lande) je to nechutný humor, aký u nás doma pestujeme. Kto nechápe, jeho sračky. Koniec-koncov nie je mojou povinnosťou všetko tu vysvetľovať, však, ale myslím, že mojich päť čitateľkov (mojich päť peňazí, ako vás volá Chantal, lebo len sedíte a čučíte na monitor jak päť peňazí...no dobre, koniec zátvorky) to pochopí. Tak keby tu redukoval niekto neprihlásený, náhodný hľadajúci, čo sa preklikne na môj velevtipný blog (ani sa mi nezdá, že by som bola taká namyslená, čo poviete?), tak zrejme zostane zhrozený. Ako všetci tí ľudia ktorým rozprávam ironické kydy s vážnou tvárou a oni sa na mňa zhrozene dívajú že "to naozaj???" No ale je to moja chyba, že väčšina ľudí sú blbci? Neni. A naozaj sú... No, ale...kokoti sú na celom svete, a bohužiaľ sa im nedá vyhnúť, ale aspoň je na koho pičovať a taký zdravý pičung nikdy neni nepríjemný, len sa človeku uľaví. A všetci tí dobrí a nezištní ľudia mi môžu...hehe, presne. Fúkať práškový cukor do zadku. (Keď som bola malá, strašne sa mi to slovné spojenie páčilo a len som striehla na príležitosť, kedy to budem môcť použiť. Ale keď máte desať, nemáte to veľmi komu povedať, lebo práve vy ste v tej pozícii, keď môžete niekomu fúkať práškový cukor do čokoládového oka.) Ehm. (Chacha, práve ma napadol nechutný vtip, čo mi raz povedala moja teta - že na gaťkách býva jantárové oko a kakaový pásik. Fuj. Fakt je to odporné.)
A ešte niečo vás zaujíma, okrem toho že doma chlastáme s fotrom whisky? Ale zaujíma, len horíte zvedavosťou na super zážitky z môjho napínavého života.
Chceme ísť so slepačím výborom do Edinburgu,  takže už nacvičujeme anglický prízvuk na všetkom čo hovoríme. Ale trochu sa nám to mieša s českým, takže sa občas oslovujeme uole. Tak anglicky. No, to by hádam aj stačilo, zvyšok nabudúce. A trošku by ste mohli aj vy písať, lebo nuda nudúca je tu na tomto internete, keď ste doma len vy a váš kráter. (Boháča, šak sa musím dať odfotiť na index, tak nech sa to urýchlene vylieči!)
(Nezdá sa vám, že je v tom texte priveľa zátvoriek?)

Oh my gosh!

Začnem poporiadku, ale už sa mi to v hlave začína splietať. Amsterdam. Ťažká popičovka. Videli a skúsili sme všetko, čo sa dá v Amsterdame skúsiť. Drogy. (S mamou. No...to vám povím, lahúdka. Ja viem, že sa to píše s tou pičúskou guličkou nad U ale nechce sa mi ju hľadať na klávesnici.). Bycigle. (Sme predvčerom uzákonili so slepačím výborom, že takto sa odteraz bycigle píšu.) Plavbu loďkou po grachtoch. Múzeum van Gogha. Dungeon. Madame Tussaud´s. (Johnny!!!) Nákupy. (Boha, tam sa úúúžasne nakupuje. Všade mali zľavy. Mám svoje prvé šaty z desigual, kam som doteraz vždy len chodila pozerať jak chudobný príbuzný, čo aj som, ale za 34 evri?!) A tak. No, aj počasie nám vyšlo, náš domáci bol síce pračudesný, ale celý týždeň sme sa mu úspešne vyhýbali. Takže toto mesto vrelo odporúčam. Aha, jasné, aj kurvy vo výkladoch sme videli. Pôvodne som mala v úmysle opísať túto dovolenku nejak obšírnejšie, ale keď od štvrtka som spala u Martiny a teraz mám plnú hlavu len víkendu so SV (skratka pre slepačí výbor).

Takže, žrali sme, chlastali sme a pozerali pičoviny v telke. A na youtube. Staré hity od Grigorova a jemu podobných a zavŕšili sme to súťažou, kto nájde väčšiu pičovinu. Akože E-Rotic vedie a potom také hity ako Dr. Jones, koľká nostalgia. V pátek sme sa vychystali žiť, lebo sme oslávili Starej narodky (už má 23...ako ja. Ako spieva večne mladá Vondráčková, čas nikoho příliš nešetří.)
Chceli sme sa nachňápať už doma, ale nejak nám to nevyšlo, lebo sme natoľko prepité, že po piatich gin tonicoch je nám len trošku veselšie. Každopádne, susedia si toho Grigorova užili v plnej sile. Vytrepali sme sa v tej kurevskej zime do Aligáča, kde sme si ppč zatancovali a balil nás východňár vo fialovej mikine, že "vy ste úplne rock´n´rollové dievčatá?". Velice som tam inak ušetrila, lebo už sa mi nechcelo ďalej opíjať (teda, hlavne sa mi nechcelo dávať také prachy za gin a nechcela som miešať s pivom. takže som exla jednu vodku. Logika, né? Ja nikdy neexujem, teda - UŽ ne, už som pristará na také špásy, ale nejak sa mi to páči, asi to znovu zavediem do praxe). Ježiši, teraz ma napadlo, čo ešte natrepal ten východňár. teda nič proti nim, ale fakt ich nemusím. Zapotil že: "Ja som Oesterreich. Teda, ich bin aus Oesterreich." Akože, čo mu máte na toto povedať???
No. Inak sme celý víkend nehorázne žrali a ležali pred telkou jak knedle. Bolo to skvelé. A pozerali sme MTV. MTV!!!! My!!! My, rockerky telom i dušou. Sme vzdychali, aký je Justin sexi. No, ja neviem čo sa stalo. len sme sa postupne priznávali, že čo sa nám páči. Každopádne poučné.

Aha. V sobotu sme pozerali jeden zábavný film.  Volalo sa to Pán božský a bolo to u puči teenagerskej, ktorá úspešne nivočila život svojmu okoliu, ale myslela to dobre. Najlepšie na tom bolo, že sme to mohli nahlas komentovať a ten nechutný, hostilný a politicky nekorektný (bohatstvo, to už bolo ne že nekorektné, to bolo priam politicky závadné!) humor... To ani len citovať nejde, lebo by sme urazili iné rasy, národnosti, náboženstvá a miešancov. A všetkých vlastne. Ale straaašne sme sa nasmiali. Najviac na tom, ako by sa lover dobre posral a skapal, keby nás počul. Originál, kamoškovia, solídne by skapal a bol by pohoršený.

Ešte sme aj založili monarchiu, ale o tom sa mi teraz nechce...

And my name is Bobby Brown

Sedím tu a hlásim sa, že ešte som nezemrela a žijem si celkom faaajn.
Včera išli inak Holky z porcelánu a ja som ten komunistický skvost nestihla, len konec. Škoda.
Akože, normálne má Slovensko rockové rádio??? Neverííím, ja žasnem, ja mám otvorenú hubu a sánka mi padá až na zem!
človeka (teda mňa aspoň) to poteší oveľa viac, keď svoju hudbu počuje v rádiu, než keď si ju pustí sám. lebo potom má pocit, že hej, myslia aj na MŇA, aj JA som zahrnutá do poslucháčskej základne! Oh yeah!
Inak sa mi nejak nechce písať tieto dni, neni moc o čom, len si váľam šune a páči sa mi to. Pozerám telkáč, počúvam Rádio Aligator alebo chodím učiť a včera som sa stala fosílom, mám úctyhodných 23 rokov, kamošky mi želali málo vrások, pevné zdravie a neovisnuté prsia...chápete to? život ide rýchlo, čas nikoho příliš nesetří, ako spieva tá, ktorú čas fakt nešetril. Ale nebudem hnusná, lebo dáma má lepšiu kondičku než ja, poľutovaniahodné, keď vezmeme do úvahy ten vekový rozdiel.
Teda ľutovať treba mňa, hej?
Plány na leto veľkolepo prekračujú možnosti mojej peňaženky a časového plánu, lebo som tupaňa a štácky som nespravila, tak doma mi treba v auguste kvasiť, ale aj tak si snívam.
Bulharsko je isté, teda ešte ne oficoš, ale last minute to istí. Sa teším ohromne, jak sa budem týždeň nadrbávať a na pláži bronz chytať a večer na diskoške (chichi, teda vlastne xixi...) skotačiť.
A dneska som si písala so Svenom, mojím osobným Švédom, je to kamoško, žiadny exmilenec, aby bolo jasné, lebo ľudia pomaly chápu, hlavne v tomto teple...tak radšej to sem hneď napíšem, lebo čo sa mňa týka, večne zápasím s nedorozumením. No.
Tak Sven je hrozne vtipný, vie zaspievať skoro celú Reklamu na ticho (lebo už zabúda, vedel to celé) a vie povedať Ahoj a kurva. Z toho už sa dajú aj tvoriť vety, dnes som mu povedala.
Vedel ešte aj preboha, ale to už zabudol, ale dneska som mu to pripomenula. Samé užitočnosti sme ho naučili, so Slepačím Výborom, keď tu bol.
Aj my sme sa naučili po švédsky, ale ja som si zapamätala len niečo neslušné o myšičke.
A o tom inokedy.
A ešte si občas píšem so starými známymi, proste život celkovo naberá nejaké smery, veľmi sa teším, keď nájdem na fejsi starých kamarátov, teda ne starých v zmysle ako bol lover (chacha) ale dávnych.
No a väčšinou sú to Nemci (to už tak nejak prirodzene u mňa býva) a nejakí Nemci chcú prísť na Slovensko, zo školskej výmeny teda, tak to dúfam že vyjde, lebo tých by som veru rada videla a jeden Nemec mi písal, či nemám chuť ho navštíviť, tak tuho rozmýšľam čo na to moja peňaženka, lebo ešte aj čas vyhradený na učenie dokážem obetovať (ako inak), ale prachy sú prachy (a peňaženka taká prázdna...teda ešte ne, ale to Bulharsko a ja som vlastne chcela notebook, ale už vidím že na notebook sa vyjebem zvysoka, aj tak teraz žiadny nemám a žijem, ja uprednostňujem zábavu).
A tak ak sa niečo vyvrbí, ja obetujem zas aj posledné úspory, alebo budem škemrať u fotra, no moja hrdosť to unesie každopádne...
Ale keď ja by som do toho D-Landu šla tak rááááda. Haha. A teda hlavne za tamtým, myslím že by to mohlo byť vtipné.
Idem sa richtovať, lebo za chvíľu mi bude treba ísť (rušať sa, ako hovoria v Biblii...inak na fejsi som lajkla Bibliu a bolo to hrozne smiešne, podľa mňa, že wicked lady likes Bible and Radio Aligator. Chacha.) na tú anglinu. Vlastne moje plány sú vytiahnuť mámu na zmrzku. hej, ja chodím na anglinu s mámou. Nuž, spolu vyrušujeme a učka nás furt napomínala, že či sa celý týždeň nemáme kde porozprávať, ale ono je to tak, že nemáme, lebo poriadne sme sa videli len na angline a to je priestor na pokec jak vyšitý.
Páááápááá.