Everybody must get stoned

Upokojila som sa, lebo som dnes zistila, že youtube downloader predsa len funguje (aj v D-lande, kde je všechno zakázaný), len si treba stiahnuť novšiu verziu. Napĺňa ma nekonečným šťastím, že môžem niekoho trošku okrádať cez internet o duševné vlastníctvo...ale predsa kvôli jednej klobáse nebudem chovať celú sviňu. (No dobre, kvôli dvom klobásam, dnes som si stiahla dve pesničky, ale viete kedy som to urobila naposledy? Pred vyše dvoma rokmi...čiže mám nárok. Inak horujem za originály, veď vy viete.)

A zasa som zabudla, čo veledôležité som vám chcela povedať. Zistila som, že je hovadsky ťažké blogovať, keď váš život prebieha podľa vašich predstáv. Viete ako, ja nie som ten šťastný-prešťastný typ, čo má neustále pozitívny emocionálny pretlak a potrebuje tie šťastné pocity niekam vypustiť, najlepšie na internete. Ja sa radšej štylizujem do polohy trpiteľa-tragéda, ktorý sa vypičuje na blogu a potom sa síce necíti lepšie, ale aspoň si usporiadal myšlienky (a popri tom zožral kilo čokolády, takže mu je aj zle). Lenže teraz normálne neni o čom písať! Keď som šťastná, ani sa mi až tak nechce. (Síce to tu tak nevyzerá, že.) 

Jena je provinčné mesto (vám to môžem povedať bez obáv), hoci nie je to Buranov. V Buranove som bola párkrát a tam by som mala značné problémy vydržať, Triss je hovadsky statočné dievča! (Ešte že som tak ďaleko od vás, lebo hneď ako niekto zistí, čo ten Buranov je, dostane chuť dať mi na piču.)

Čiže v provinčnom meste sa toho veľa nedeje a každý každého pozná (ten pocit som mala aj v Bratislave, lenže tam som žila 25 rokov, ale tu som tri mesiace a už tiež každého poznám a noví ľudia ktorých stretnem majú so mnou spoločných známych, wtf). 

Nezáväzný sex už nemám, o istých veciach sa nebloguje a ani už tak veľa nechlastám (no dobre, chlastám, ale mám blackouty, takže aj tak neviem čo sa dialo, možno je to niekedy aj lepšie, ale vždy sa nájde dobrá duša, ktorá vám s ironickým úškrnom všetko do detailov porozpráva) (ale je to zábavné počúvať, lebo tým že si to nepamätáte, je to ako historky niekoho iného a na tých sa môžete schuti zasmiať).

Inak máte aj vy také to oné, že keď vám váš chlap (alebo žena, lebo zjavne to tu číta aj nejaký ten muž) pustí pesničku a povie vám, že to je jeho obľúbená, tak hneď ako dorazíte domov, zapnete comp, vygooglite a počúvate ju do omrzenia? A môže byť že ani hudobný štýl nie je úplne ten váš, ale postupne sa vám to začne páčiť? Chápete kam tým mierim? Preto som si potrebovala upgradenúť ten downloader. Hm, inak, keďže to je vlastne ilegálna činnosť (ííííha), tiež by sa o tom malo mlčať, rovnako ako o drogách? (Každý ich berie ale nikto sa vám neprizná, ale so sťahovaním hudby sa ľudia chvastajú kade chodia...) 

A ééééh...už som zabudla. Aby som vo vás nezanechala ten pocit neukojeného revízora, tu máte, že čo práve počúvam.