Tento týždeň je veľmi ereignisreich. Furt sa dačo deje a už si začínam myslieť, že to ani nie je pravda. Tak napríklad v piatok mi najdrzejšia ochechula z roboty (v skratke: má 12 rokov, fajčí - teda pardon, už prestala, machlí sa, nadáva jak dlaždič a má pocit, že celý svet je nespravodlivý, keď od nej niekto niečo chce) povedala, že ma má rada. Neviem ako som si to zaslúžila, lebo viete - ja ju vlastne moc rada nemám (pre vyššie uvedené dôvody). Okrem toho, odkedy som tu, viac-menej ma ignorovala, teda okrem pozdravu mi nevenovala pozornosť a ja som sa tiež extra nesnažila s ňou skamarátiť, lebo viete...pre vyššie uvedené dôvody. No a potom si to príde a chce s vami vyrábať lampy v kreatívnej dielni. Pri tej informácii, že ma má rada, som sa skoro zjebala zo stoličky a hneď nato prišla ďalšia vec - tú lampu čo vyrobila, darovala mne. Chápete? Tieto deti, človek sa nestačí čudovať. Stále rozmýšľam, čím som si ju získala a môj tajný tip je, že som jediná, kto jej za nič nepičuje. Lebo ostatní ju večne napomínajú (ne že by bezdôvodne), len ja sa zväčša nezmohnem na nejaké výchovné ponaučenia a tak len mlčím a žasnem. No tak, myslíte že by to mohol byť dôvod? Každopádne si myslím, že získať si také komplikované decko je veľký úspech, asi mám predsa len nejaké pedagogické nadanie (hoc aj keby spočívalo v tom, že som celý čas ticho) a teraz môžem vyskúšať, ako sa mi ju podarí motivovať na nejaké rozumné činnosti!
No dobre, končím pedagogické okienko a prechádzam plynule do ďalšej témy, ako keby sa nechumelilo a tou je pokazené WG. Už sme raz mali pokazené WG, keď naši boli na dovolenke a slepačí výbor hosťoval v našom dome a v ten týždeň sa pokazilo všetko, čo sa mohlo (začalo to kuraťom a skončilo batériou vo vani). Strašne sme sa smiali, že keď fotri prídu, budeme sedieť na hromade suti s drinkom v ruke (drink musí byť, aj keby na chleba nebolo) a škeriť sa na svet.
No ale teraz žijem v naozajstnom WG a naozaj sa tu všetko kazí a nechápem, prečo vždy len u nás, ale počúvajte. Najprv, asi pred mesiacom a pol, nám pokazená lampa vyrazila poistky (totiž, už sa nedali nahodiť, až také zlé to bolo) a preto sme dva týždne nemali svetlo na chodbe a v kúpeľni (sprchovať sa pri sviečkach je romantika, ale ne deň čo deň) (a naše jediné šťastie bolo, že práčka má zvlášť prípojku, preto v tej jednej zástrčke elektrika bola a aspoň prať sme mohli). Dva týždne preto, že nikto nebol ochotný zavolať domovníkovi, až som to nakoniec spravila ja a on došiel ešte v ten deň. Ehm, také jednoduché to bolo.
Skrinka v kuchyni visí na vlásku a ja čakám, že už-už jebne dole a keďže je nad umývadlom, je pravdepodobné že cestou rozjebe nejaké riady a to by som veru upratovať nechcela. Neviem ako by sa to dalo opraviť (ja som staromódny človek a verím, že na také práce je v domácnosti muž, ale my tu v dome máme len jedného muža a to je 30-kilový ruský gotik, ktorého neodfúkne len vďaka tým mega topánkam a on rozhodne nevyzerá, že vie opraviť kuchynskú linku, ale možno sa mýlim) a tak sa na to len ustarostene dívam, vždy keď vojdem do kuchyne.
Naša chladnička poriadne nechladí, aspoň si myslím, lebo dole je večne voda a doteraz sa mi nepodarilo zistiť, odkiaľ sa tam berie, ale asi sa tam proste vyzráža a hádajte kto to čas od času vyutiera handrou a vyžmýka do drezu.
Naša trúba nefunguje už odkedy som došla, ale odpoveďou mi bolo - "veď preto máte vo vašom byte mikrovlnku s pečiacou funkciou!". No diky čau. Mikrovlnka. FUJ. (Používam len na rozmrazovanie pečiva, ktoré mi potom aj tak nechutí.)
Ale teraz prichádza zlatý klinec do rakvy programu - včera sa pokazila práčka. Najprv vydávala dosť čudné zvuky (Proper sa smial, keď som došla s informáciou, že naša práčka robí zvuky a tvrdil že "práčka predsa musí vydávať zvuky keď je zapnutá" no haha, ale ja som vedela, že ne v štýle ako keď vŕtate do steny) a potom zastala. Potom sa nám ju podarilo znova zapnúť a keď som znova došla do kúpeľne, zistila som, že to neni Bad, ale Schwimmbad. Mali sme plávajúcu podlahu (kobereček na hladine) (naschvál hovorím koberEček, lebo sa mi to páči, ja len aby ste vedeli že to neni preklep) a práčka nejavila známky života. Iba špinavá voda vytekala von. Poviem vám, dosť nechutné. No a teraz tipujte, kto to nakoniec celé upratal. Správne. Moje spolubývajúce majú zázračnú vlastnosť vypariť sa a tváriť sa, že sa ich nič netýka. A jediný človek, ktorého sere, že v kúpeľni potrebujete nafukovačku, aby ste sa dostali od dverí k vani, som ja. Takže som nakoniec všetko poutierala a povedala som si, že takéto zážitky ma zoceľujú. Potom bolo treba zavolať Hausmeisterovi a to by som tiež od nich nečakala, ale keďže som mala včera doma Propera, strčila som mu mobil do ruky, aby to vybavil. Ale vybavil len to, že v pondelok máme zavolať znova, lebo cez víkend sa vám každý na vaše problémy vyjebe.
No a tak. Čiže pokazené WG. Čakám, kedy sa pokazí hajzel, alebo kúrenie, alebo dačo akútne, najlepšie v piatok večer, však.
Tretia vec, s ktorou sa vám chcem zveriť je, že to decko ma ešte stále balí. Totiž ten 20 ročný chlapec. Na fejsbuku. A dneska máme extra nudnú tému (pre mňa) a to šport a on sa ma snaží presvedčiť, že behanie je málo a treba robiť aj kliky a brušáky. Chápete, nemá to štipku chochmesu. Kedy som ja bola športový typ? Správne, nikdy. Pfff. Ale každopádne je miestami zábavný, jak sa snaží. Chudák. O Properovi samozrejme nevie. Nooo, deti, idem ja, lebo dneska je ešte behanie na programe, lebo naposledy som bola asi pred štyrmi dňami a ten bachor...ehm.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára