People are strange when you´re a stranger

Posledné dva dni si sadla na mesto hmla (čítať H-mla, teda najprv samotné H a potom mla  tak prevaliť na jazyku akoby vám to bolo úplne jedno, lebo presne taká je H-mla) (ešte jeden: "Plha se hlásí!" "Tak co...Mlho?") a schladilo sa na neúnosný mínus jeden stupeň. Mrzne mi riť, mrznú mi ruky a mrzne mi ksicht. Ešte stále nosím jesenný kabátik, asi je načase ho vymeniť za zimný (nie oveľa teplejší, ale aspoň pre pocit). Ale nechcela som o tom. Tá hmla vo mne vyvoláva spleen. 

Niekedy sa cítite ako cudzinec a nepomôže vám nič. (Teda pomôže, ale je to ilegálne.) Asi na každého emigranta občas doľahnú také pocity (už chápem, prečo ľudia nariekajú ako besní za chlebom a tatrankami, ne kvôli chlebu a tatrankám, ale kvôli pocit domova) (aspoň si to tak interpretujem, lebo prosím vás, chleba zoženiete takmer všade, je len otázkou, koľko chcete zaň zaplatiť a tatranky...no tých sa dokážem vzdať, sú ešte aj iné hriechy ako obžerstvo, ktoré občas zanedbávame) (napríklad závisť, no priznajte sa, kedy ste niekomu tak úprimne závideli, až ste zozelenali?).

Predvčerom som sa v práci rozčuľovala aká je Deutsche Bahn skurvená pojebaná a spíčená (samozrejme som nepoužila také výrazy, lebo nechcem riskovať že Nemci chovajú k svojim železniciam vrelé pocity a týmto by som ich do krvi urazila). No a keďže mám teraz tak trochu problém, ako sa dostať domov, tak som po polhodine hľadania všetkých možných spojov vyhlásila, že radšej budem stopovať a nechám sa znásilniť, než aby som sa nechala jebať do riti nemeckými dráhami. No a to ste mali vidieť, ako zostali všetci vyvalene čumieť. (To bolo v kancli, ne pred deťmi, zas nejsom prijebaná.)

No jak sůvy z nudlí a vyorané myši, hneď som to oľutovala. A vtedy ma napadlo, že v slovenskom kancli, kde ľudia svoje počítače oslovujú "Ty kokot" by to určite nikoho nepobúrilo. Alebo som len vyrastala v skazenom prostredí? (Rodinnom i pracovnom?) 

Proper mi neskôr povedal že Nemci na reči o znásilnení reagujú veľmi citlivo, lebo občas sa stane nejaká aféra, že niekoho znásilnia (kokos, no ako keby u nás ne...ale keď toto vám je taký politicky korektný národ, niekedy je to s nimi fakt ťažké) a že o tom sa nesranduje. A že navyše to bolo veľmi brutálne a drsné vyhlásenie a že to snáď nemyslím vážne (mne keď niekto povie že "to snáď nemyslíš vážne", mám tendenciu začať sa brániť a tvrdiť opak a podporovať to pubertálnymi argumentami typu "ja sa môžem na všetkých vyjebať" ... no...ehm, stará som, ale zrelá ešte asi ne). No povedzte, čo by ste vy spravili? Ja dúfam že vy by ste sa zasmiali, lebo mne to prišlo ako celkom dobrá hláška, ale trochu sa bojím, že život v Nemecku obrúsi môj neotesaný humor a budem už dávať iba vtipy o blondínkach a aj to so stíšeným hlasom. Mala by som sa zoznámiť s nejakými severanmi. Ich humoru niekedy ani ja nestačím. Ale povedzte mi, čo taký Švéd v Nemecku, šak ho musí jebnúť, ako aj mňa.