Chlapská ješitnosť

Včera som (nie po prvýkrát) mala šancu vidieť exemplárny príklad mužskej ješitnosti. A veru som si to v duchu užívala, jak sviňa. Keby ten dotyčný vedel, aký bol smiešny.

Dotiahla som sa domov (btw zaujíma niekoho že v Jene je originál -10°C?) o pol deviatej z roboty a v kuchyni bol ruský spolok. Teda nie úplne, ale v podstate. A okrem toho veľmi zaujímavé zloženie. Baiba, jej terajší frajer (Ukrajinec), jej bývalý frajer (alebo whatever on vlastne je/bol) (Nemec) a Kateryna (suseda zhora, tiež Ukrajinka) (btw máte pomaličky prehľad o tom kto tu so mnou vlastne býva, či mám vždy písať do zátvorky vysvetlivky? Nechcem z vás robiť debilov, chápete...). A potom došiel ešte Alex (haha, jak si ponemčil meno, ale Rusi ho aj tak zanovito volajú Saša, lebo je Rus). Môj chlap mal voľajaký program s kamarátmi, tak som sa uplácla u nás v kuchyni, že reku popijem s hentými, aj tak hučia. 

No a tak sme pili, fajčili shishu a ja som pozorovala. Keď sa Baiba s jej chlapom zdvihli a odišli spať, začali tie kúsavé poznámky od jej bývalého. Nepovedal nikdy nič konkrétne, veď viete ako to je, ale tie narážky a navyše takým tónom, no na hovado smiešny bol. A trápny. Lebo viete ako, ona ho najprv strašne chcela ale on bol nejaký chladný a nechcel vzťah a blablabla (ale aj tak tu bol dosť často a boli spolu skoro každý deň) no a potom odišiel do iného mesta kvôli štúdiu (ale nie ďaleko a to ani nebol dôvod, prečo s ňou nechcel chodiť). A teraz má ona niekoho iného a jeho zjavne sere, že je nahraditeľný. Chacha. Ale aj tak si myslím, že je to pre ňu lepšie, lebo on je dosť divný. Viete...a taký nevychovaný. Napríklad: vytiahla som svoj rum (stál 8 euro, pamätáte, ale je to ekrazit) a povedala som, že uvarím čaj, lebo to neni dobrý rum a kúpila som ho vlastne na to, že v zime rada pijem čaj s rumom (ech...stane sa zo mňa riadny alkáč týmto štýlom). A tento dobrý chlapec chlastal shoty a za každým pičoval jak chorá vrana v sáčku že aké to je hnusné a že v Nemecku tým čistia motory a podobné vtipnosti. Nakoniec som mu povedala že darovanému koňovi sa na zuby nepozerá, ale akosi to nezabralo. 

Nehovoriac o tom že sme fajčili moju shishu (a môj tabak, ktorý tiež opičoval, lebo "on neznáša kokosovú príchuť a celá krabička tým páchne a to preto mu nechutil ani ten jablkový" - no chápete tú drzosť? Ešte že som bola dosť unavená na to aby som nereagovala). Otrasné, niektorí ľudia proste nemajú sociálne kompetencie. Nakoniec ešte ondil že nemá kde prespať, lebo tá kamoška u ktorej mal zajednaný nocľah je na diskotéke a jemu sa tam nechce na ňu čakať a ondil mrte dlho a celkovo som mala pocit, že čaká na to, kým mu dovolím prenocovať u nás v kuchyni. Ale aj ja viem byť okázalo ignorantská. Tvárila som sa že sa ma to netýka (a veď sa ma to ani netýkalo). Okrem toho som pozvala Alexa na našu vianočnú party a hentoho ne, aj keď v tom momente mi to ani neprišlo blbé, až ráno ma napadlo, či sa necítil vynechaný, ale viete čo? Mne je to fuk, lebo on neni môj  kamarát (nemám ho ani na fejsi, tak uznajte!) takže sa necítim trápne. No, je to drbko.