Zaznel verdikt utratiť, bilancujme ja i ty. Dieter Bohlen je od kólen a Bába Jága bez riti.

Vy ste teda dobre nestáli, v periodickej tabuľke (inak aj ja takú mám, ale volám to menštruačný kalendár, ale možno keď budem chcieť znieť vzdelane, nazvem ju erudovane periodická tabuľka) (k tomuto zisteniu ma vedú rovnaké druhy asociovania ako k poznaniu že kokot sa do angličtiny dá voľne preložiť ako joystick....ale povedzte mi, čo iného to je?) - kde sme boli? Aha, že v periodickej tabuľke by som vás zaradila...ehm, niekam kde sú nestále prvky, ja si už nepamätám kde to bolo, ale tuším dole...či? (A kde bolo kurčatovium? Také dačo nikdy nezabudnem, chémiu sme mávali v piatok šiestu hodinu a musela som myslieť na obed.)

Včera som sa ešte tešila, že už vás tu je 44 (pri tom čísle myslím na SNP, nie na ten most, ale na tú historickú udalosť) a dnes sem mrknem a jeden hneď aj odpadol od viery. Keby som tak mala prehľad, vedela by som kto, ale takto mi to zostane navždy záhadou a ten človek si tu už ani neprečíta, že NÁM (našej komunite, teda aj vám, lebo vy ju so mnou tvoríte a keby sme mali nejakú blog party - haha, skoro ako bloc party -, tak by sem vás určite pozvala, ale len keby ste mi sľúbili, že by ste sa so mnou zliali) (nie je reč o Veľkej Noci, aj keď tá noc by určite bola VEĽKÁ) už chýbať nebude!!!

Dám vám jednu radu - ak vám niekto ponúkne čapované víno, ktoré stojí 1,10 eur za liter, PREBOHA nepite to! Je mi zle už dva dni a teraz som zistila, že to nebude ani z prežierania (z neho mám ten pupčisko), ani zo žalúdočných vredov, ale asi z toho ekrazitu, ktorým sme sa hojne častovali v piatok u Radany. Lebo zle je všetkým. (Lenže rovnako by to aj oni mohli mať z prežierania, lebo sme spojenie "sviatky hojnosti" vzali doslova a štopovali sa ako husi.)

Ale inak to určite bude z toho vína, jedine že by ne. Vlastne sme po poslednej kvapke (bolo ho liter na hlavu) ešte stále neboli v želanom stave a tak pani domáca vytiahla bedničku minifľaštičiek rôzneho šnapsu, ktorý jej tam nechala nájomníčka. Už vieme prečo ho tam nechala. Boli to hnusné fejkové alkoholy, ktoré som pila so zavretými očami, ale po dvoch som už bola jak rintintin. Škoda že sme potom šli spať. Určite by som ešte vydržala minimálne polhodinu opito hulákať z balkóna oplzlosti, alebo v obývačke servírovať životné pravdy a potom zakopnúť o prah cestou na záchod. 

Okrem incidentu s pančovaným vínom a pochybným šnapsom to bola veľmi vydarená vianočná oslava - môžete tomu hovoriť aj kuchynský teplákový opijáš (s fajčpauzami na balkóne, lebo nebola k dispozícii shisha a všetci sme sa nejako zopsuli).

Lenže ja som vôbec nechcela hovoriť o tom, chcela som sa tu rozplývať a chvastať, že aký bol pre mňa rok 2012 veleúspešný, napriek pojebanému januáru, ktorý som začala hnisavou angínou (nezabúdam), februáru, kedy mi hrozilo psychické zrútenie zo stavu mojej diplomovky (bola v takom stave že som tuším ešte v compe nemala ani založený dokument s názvom diplomová práca, len aby ste boli v obraze) a marcu, kedy som mala chuť kopať svojho školiteľa do členka a do hlavy a do ľadvín (v tejto postupnosti).

Lebo nakoniec sa všetko na dobré obrátilo (ejha, skoro som v tom výpočte zabudla na to, že ma preklial istý murín, chacha, ale o tom napíšem v inom článku, s názvom "Ako som sa stala rasistom", totiž, rasistkou...musím byť genderovo spravodlivá, či tak nejak), v apríli som naposledy vystupovala v divadle s našou skvelou hrou (a odvtedy mi to hrozne chýba!), v máji som robila neviem čo a v júni štátnice. V júli som sa sťala na Mastri (všímate si tie moje priority, čo na tom že hudobný  festival, že kultúra, chacha, každý kto bol niekedy na fesťáku, vie, aká  kultúra sa tam pestuje) a v auguste som sa vypekala na Kuchajde (to je more pre chudobných, jebať na nejaké sinice a vôbec, nebuďte predsa také fajnovky). A v septembri som odpáchla na západ (je to síce východné Nemecko, ale čo si budeme navrávať) a môj život sa stal dokonalým. Hahááá. (Nie, neverím na život po EVS.)

(Občas sa ma na to ľudia pýtajú, ale prosím vás, ja som nikdy nič neplánovala, v mojom živote sa veci proste dejú, ja len vyčkávam a nakoniec sa už niečo namanie.) (Tým chcem povedať, nie neviem, čo budem robiť potom, a ani sa tým momentálne nezaoberám, lebo mojím najväčším problémom je teraz moja nadváha, prípadne že nemám peňáze na chlast, lenže tie sa vždy nejaké nájdu, takže ostáva tá nadváha.)

A zasa som stratila niť a neviem kam som tým mierila, ale neni vám to jedno? Celý tento blog je predsa ukážkou toho, ako forma zvíťazila nad obsahom a to ani nemusela byť nejak vo forme. Drístať dve na tri a tri na štyri a ostošesto a pritom nepovedať nič podstatné, to je presne ten môj štýl (naivný štýl) (inak kto pozbiera všetky narážky a skryté citácie, je frajer).

Nakoniec mám pre vás jeden tip (Tip, chacha...lacošská značka z hypermarketu Real, keď otvoríte môj kredenc, polka vecí je Tip) (a minule som kúpila aj Tip tekuté mydlo a smrdí tak strašne, že regulérne zvažujem vykydať ho do hajzlu a kúpiť druhé, lebo je to fakt tyčka) (a to ani nebolo lacnejšie než Balea, lenže som bola leňochoda a nechcelo sa mi ísť do DM-ka). Keď viete po nemecky a chcete sa ušťať od smiechu, zožente si audioknihu Die Känguru-Chroniken, autorom je Marc Uwe Kling. Je to popiči smiešne.