I want it all, I want it now

That awkward moment when - ste tri dni hľadali svoj najobľúbenejší balzam na pery (mám ich sto, ale chcela som ten obyčajný a niekam zmizol) a keď sa rozhodnete že sa asi stratil, kúpite si nový a za päť minút nájdete ten stratený. Kokotina. Tak mám stojeden balzamov na pery teraz. Hurá. Ešte že si večne mažem pery ako taký mastičkár a teraz v zime to neni na škodu, mať v každej kabelke zo dva, že. 

Deti, galiba! Vypálila sa mi žiarovka! To značí, že už mám len jednu, smutné svetielko nádeje ktoré blikoce nad mojím biednym životom. Och ako dobre to znie, ale nie je to pravda. Teda je pravda že už mám len jednu (v kuchyni máme tiež len jednu) ale môj život nie je biedny. Som zvedavá, či sa nám podarí kúpiť náhradné skôr, než sa tieto posledné vypália, alebo či znova budeme dva týždne bez svetla (ako v októbri, keď sme presne 14 dní boli hnilé zavolať domovníkovi, že máme posrané poistky a sprchovali sme sa pri sviečkach) (kto si nepamätá, ako príbeh skončil - nakoniec som mu zavolala ja a došiel ešte v ten istý deň a poistky opravil).

Oné. Ale to som nechcela až tak rozmazávať, moje problémy so svetlom. Chcela som sa chvastať, aký mám perfektný život, že si až sama závidím, až zelenám závisťou (je to tiež smrteľný hriech, závidieť sám sebe?).

Dnes bol veľmi dobrý deň, lebo som bola v práci len dve hodiny a to len na poradu (spojenú s vianočnými raňajkami, čo v praxi znamenalo, že to boli moje druhé raňajky, lebo som o tom nevedela, ale nebránilo mi to napchať sa ako keby som ešte od rána nič nemala v papuli) (bol aj koláč!). A potom som šla do planetária, čo sa tiež rátalo za moje pracovné hodiny, lebo to bol nejaký Dingsbums čo organizoval ako vianočné poďakovanie náš zastrešovateľ. Takže sme do práce dostali jednu vstupenku a nikto nechcel ísť (pritom oficiálna časť - teda príhovor - trvala len 15 minút), takže poslali mňa. Bolo to popiči, lebo tam bola svetelná a laserová show a hudba od Queen hodinu a pol a medzi ich videami strihali všelijaké hviezdy a planéty a kokotiny, velice zajímavé a navyše ja mám Queen rada, takže som si to užila. No a okrem toho som sa už nemusela vracať naspäť do práce, takže som mala voľno už od pol 4 a mohla som nerušene nakupovať vianočné dary a poviem vám že velice úspešne, mám VŠETKY (slovom všetky) a nestálo ma to dokopy viac než asi 40 euro, čo je pre dobrovoľníka ale aj tak značná suma (to je len odhad, možno aj hej, ale určite ne viac než 50), čo ale neznamená, že to nie sú dary hodnotné!!! A dary sú to navyše veľmi pekné, najradšej by som si všetky nechala. Hm hm hm. Škoda. Každoročne zažívam toto vianočné peklo - najprv sa neviem rozhodnúť, čo by kto chcel, alebo mal dostať a potom keď už konečne s námahou nájdem vhodné podarúnky, nechcem sa ich vzdať, lebo som ich najprv s láskou hladkala v obchode a zvažovala pomer ceny a eh...no, proste či to neni predražená somarina. Tento rok sa mi ale dokonca podarilo nakúpiť veci, ktoré by som ani nenazvala somarinami, lebo sú to veci konc užitočné, ale zato krásne. Tešte sa. A navyše (posledné slovo) sú všetky z obchodov, ktoré na Slovensku nemáme, takže aspoň troška originality sa v tom nájde, gell??

Čo som to chcela ešte. Aha. Som taká hrozne spokojná, že dokonca mi nevadia ani rôzne druhy počasia, ktoré ma celý život vytáčali. Napríklad teraz sneží už pár dní vkuse, všade biele hovná (ako by povedala moja exmanželka, luxemburská spoluerazmáčka Katka) a ja sa teším. Veď sniežik, dopiči! Čo nevidíte, aký je krásny? (Len tá pojebaná soľ mi rozožerie moje ukrutne drahé francúzske čižmy, ale dnes som presnorila drogériu a vybavila sa olejom na topánky a impregnačným sprejom, nejdem do detailov, čo ma to stálo síl v trojposchodovej drogérii so zahraničnou predavačkou, ktorá nerozumie dobre po nemecky.)

A keď mi napríklad ujde električka (pravidelne meškám do práce, ale ešte mi nikto nič nepovedal) tak si len poviem - pohyb je zdravý! a bežkám na ďalšiu zastávku pešom peškom pešotom, skokom, skočkom, s - ...

(Električka sa neráta za počasie, ale viete ako to je.)

A keď prší...no, tu až tak často neprší, našťastie, lebo dážď nelúbim (čítať tvrdo to NE, sme nejakí blaváci), ale aj tak to neni tak zlé, jak voľakedy. (Na druhej strane, ja som žila pol roka v Luxembursku, krajine večného dažďa a tam pršalo jeden celý mesiac vkuse a skoro ma z toho jeblo, zvažovala som dokonca nákup gumákov!) (Radšej by som sa nechala zatknúť - ale nie módnou políciou.)

Druhá mega správa je, že z poisťovne mi láskavo dali na známosť, že môj úbohý predražený zub uhradia. VĎAKABOHU! Na svete ešte stále je nejaká spravodlivosť. Len dúfam, že som to pochopila správne. Alebo že oni pochopili správne, čo od nich chcem, lebo ak ne, tak som ozaj v riadnej piči. Ale to teraz nebudeme riešiť a spoločne oslávime tento úspech. Dúfam že máte po ruke nejaký drink, aby ste si mohli symbolicky štrngnúť o obrazovku.

Jaj. Nemci ma vysmiali že načo oslavujeme meniny ale sklapli keď som im povedala, že chcem upiecť koláčiky a hneď sa im to zdalo ako dosť dobrý sviatok.

Íha! A v sobotu nám prídu opraviť kuchynskú linku, ktorá sa nebezpečne nakláňa smerom dole a je len otázkou času, kedy jebne do drezu (pravdepodobne na horu neumytého riadu). Všetko je tak ako má byť a nič nie je tak ako nemá byť. Čo sa týka slepačieho výboru, teším sa na kuchynský teplákový opijáš v medzisviatočnom čase a šťastne vám mávam z Jeny. (Inak teraz by ma mohli fotiť na nejaké komunistické propagandistické letáky ako príklad naplneného života, a to napriek jedinej fungujúcej žiarovke!)