Guláš

Započala som nákupy vianočných darov, tradične ako každý rok - sebou. Kúpila som si Lichterkette (to som naozaj potrebovala!) (chcem si to nacápať na stenu okolo zrkadla a vytvoriť dojem pornoklubu), mikinku (pohodlnučká je, juj) (ja viem že pomaly a nenápadko hovádko prechádzam na nemecký štýl, ale zas do roboty potrebujem dačo pohodlné a ne sa tam presúšať v pulóvrikoch) (pravda je taká, že na zimu tlstnem a v mikine sa dobre schová bachor a okrem toho keď idem k Properovi tak sa aj tak len večne povaľujeme a v mikine sa to robí lepšie než v svetri) a DVD s Tilom Schweigerom, lebo on je JEBAČ. To stačí ako dôvod.

Okrem toho som kúpila aj dačo pre iných, ale viete ako...sebe najvác. Jak každý rok. Už si ani nemyslím, že je to egoistické. Nakoniec vždy niečo splaším aj pre ostatných (aj keď tie veci pre mňa sú nejaké lepšejšie, ale tak každý vie najlepšie sám, čo chce, že áno). Kvôli tomuto nákupu som sa trepala do Erfurtu, aby som nakoniec nakúpila v rovnakých obchodoch, aké máme v Jene, ale aspoň som bola na výlete. A vlastne to nebol môj nápad, ale Baiba tam chcela ísť. No, tak sme preriešili jej bývalého a našich súčasných a ešte všelijaké iné životné záležitosti. Zima jak v piči materinej (spájam si to so psou materou, tak nejak) ale chodili sme z obchodu do obchodu takže nakoniec som bola aj tak spotená a elektrizovali mi vlasy z toho jak som si večne dávala hore-dolu čapicu a už som mala ten neodkladný pocit že ma jebne lebo všade bolo trilión ľudí, ako som mohla zabudnúť, že v sobotu, tri týždne pred Vianocami, býva všetko narvaté??? Inak pohoda-jahoda. 

Aha - našli sme jednoeurový obchod a tam som sa vyřádila. Vedzte, že na Slovensku by som do dačoho takého zásadne nevliezla, ešte by som sa hanbila že ma niekto uvidí odtiaľ vychádzať. (Som tak trochu snob.) Ale tento obchod je fasa, lebo okrem chujovín tam majú kopu praktických domácich potrieb (to je pre mňa ako hračkárstvo, takže mám teraz nejaké poháre s uzáverom na moje oriešky a sezam a podobné záležitosti a nejaké kuchynské náčinie) (veď doboha za euro a vyzerá to relatívne luxusne!)

A čo ešte? Zmeníme tému, aby sme sa nenudili.

Ešte trošku budem ospevovať chlapa. Ja som stretla toľko exotov, že môj zoznam neprípustných vecí je dlhší než týždeň pred výplatou (klišé, klišé!) a už som si myslela, že sa nikdy v živote nezamilujem, lebo každý druhý bol buď kokot, alebo proste divný. Často sa mi stalo že som s niekým dačo riešila (no dobre, buďme úprimní, bola som s nimi v posteli) a v duchu som si hovorila že What the fuck am I doing here? Nestalo sa vám to? Máte šťastie. A zjavne ste neošukali polku sveta. Ale triediť plevel je ťažká robota. No a nezáleží na objektivite, však. Záleží na mojom pocite a ja si teraz pociťujem, že Proper je najdokonalejší chlap v tejto galaxii (a čo je za ňou ma pramálo trápi, E.T. už zavolal domov, takže čo to tu budeme teraz prepierať...). 

A hlavne preto že je v mnohom ako môj foter. To už som tu nadškrtla. Patrím k tým blaženým, ktorí sú presvedčení, že majú najlepších rodičov vo vesmíre (íha, to čo mám dnes s tými vesmírnymi prirovnaniami...ale ja som vždy mala rada vesmír, a Chantal a Vrana ma už za to vysmiali tuším) (sú necitlivé, ľudia všeobecne nechápu moje lesné a vesmírne sklony a je im to na smiech) (ale šak počkajte). Tak ale späť - skrátka si myslím, že moji fotri sú najlepší drahouši (aby ste vedeli, mám ich fotku ako background v compe), akých možno vyfasovať a teda je jasné, že celý život som dúfala, že môj muž bude mať vlastnosti môjho drahého otca. Teda tak. Ale ťažko sa taký v dnešnom svete zháňa, ako mama občas škodoradostne nadhodila, že lepší už nebude, lebo najlepšieho si ulovila ona a že teda sa musím uspokojiť s druhým najlepším, ak ho teda vôbec nájdem. Chápete. A teraz ho mám. Viete ako sa teším, keď vidím niektoré reakcie a viem, že to je celý foter? No hovadsky. A občas mi niečo vysvetľuje, tak fotrovsky a mne je to hrozne smiešne (ale ja sa vždy ujebávam aj keď mi dačo foter vysvetľuje) a on sa vždy pýta, či si z neho robím srandu a to ja už v kŕči krútim hlavou že to by som si v žiadnom prípade nedovolila (presne jak doma).

A proste to tak má byť. Napríklad minule po večeri (po tom jahňati na smotane čo mi tak závidíte) umýval riady a ja som ležala na gauči, lebo som bola sjetá a hovorím - aj by som ti pomohla, ale nechce sa mi. Bol plný pochopenia. Len som sa z tých jeho komentov skoro zadusila od smiechu.

Našli ste už niekto chlapa, ktorý je dokonalý? Alebo je ako váš foter? (Totiž, za predpokladu že máte dokonalého fotra samozrejme.) Ja viem že ne, ale tak nejak musím zakončiť ten článok a obyčajné "čaute" sa mi sem nejak nehodí.