Moje EVS

Mám chuť bilancovať, asi to súvisí s koncom sveta roka, ktorý o chvíľu nastane. (Inak niekde som na fejsi videla, že bude tri dni black out, potvrdila NASA, vyzeralo to na seriózny článok, takže som si prečítala len nadpis, ale viete...ako môže NASA už teraz vedieť, že budem mať tri dni black out? Och bože, to že trpím stihomamom, ešte neznamená že po mne nejdú!)

 Chcela by som tu pouvažovať nad štyrmi mesiacmi môjho samostatného života v inej krajine. (Heh, to znie dobre, tá veta, či?)

Keď si vyberáte projekt na dobrovoľnícku službu, máte tam popis kadečoho, ale to najpodstatnejšie sa slovami obsiahnuť nedá a to sú práve tie drobnosti ktoré tvoria život (och aký pekný gýčový klišé sa mi podarilo...prečo hovorím ako Maďar?)

Čo sa všetko naučíte, keď žijete sám. Hospodáriť s peniazmi? Pičovina. Kto to nevedel predtým, nevie to ani teraz, preto ja mám na účte ešte aj v polke mesiaca viac než polovicu výplaty a moje spolubývajúce už prechádzajú na šetrný režim a žerú len lacný toastový chleba a sáčkové polievky (alebo tak nejak obdobne). 

Ale naučíte sa oveľa užitočnejšie veci. Napríklad asertivite. Keď tretíkrát upozorníte spolubývajúcu, že by mohla svoju hudbu počúvať tichšie, prestanete si pripadať hlúpo, že niekoho obmedzujete (lebo cez dvoje zavreté dvere a svoju vlastnú muziku počuť útržky Shine bright like a diamond 50-ty krát za sebou nie je lahoda, to vám hovorím) (no vy si možno nepripadáte hlúpo nikdy, ale ja som od prirodzenia zdvorilý človek, keď sa to tak vezme, to len tu mám vždy také silácke reči, v skutočnosti som taký baránok). 

Naučíte sa ovládať svoj hnev. A to nie bezdôvodný! Keď tristopäťdesiatkrát poviete svojej (mimojazdom tej istej) spolubývajúcej, že výlevka v kuchyni nie je drtič odpadkov a že by mohla tú ryžu najprv vyhodiť do koša (mega veľa ryže, ktorá sa jej VŽDY pripáli, nechápem ako je to možné) a na druhý deň ráno nájdete hrniec s ryžou jebnutý tam kde vždy - vo výlevke. Vtedy preukážete, že ste dospelý, lebo nevyletíte, nerozrazíte jej dvere a nejebnete jej tým hrncom o hlavu.

Naučíte sa ignorovať špinavé riady po cudzích. Ale zatiaľ to dokážem robiť len tri dni. Potom nastane čas, že možno chcem dačo z toho použiť a musím si to sama vydrhnúť (ale najprv vykydať ryžu, samozrejme).

Naučíte sa čistiť upchaté odpadové rúry, čo je fakt mega odporná práca. Síce neverím že si tie dve naozaj nevšimli, že je upchatý odtok (lebo na moju poznámku "Máme upchatý odtok" sa mi dostane vždy iba odpovede "Faaakt? Nevšimla som si..."), podľa mňa takticky vyčkávajú, kým ma to nasere natoľko, že ten humus vyberiem. Ale teraz som si z roboty dotiahla taký špeci dlhý drátik, dokonca s háčikom dole (aj hore - jeden veľký a jeden malý háčik, výborná vec, neviem na čo to malo slúžiť, ale ukradla som to v kreatívnej dielni), ktorým môžem všetky vlasy aj so zvyškami mydla a celého toho hnusu vytiahnuť. A nechceli by ste vidieť, čo som vyhrabala včera z umývadla. Odpornejšia bola už len skúška z vývinovej biológie. Hnusná guča vlasov a iného svinstva veľká asi ako pingpongová loptička. A že prečo neodteká voda. Smrdelo to ako tchor. Takže som s pôžitkom zavolala obe spolubývajúce, nech sa prídu pokochať (kvíkali ako prasa pod kudlou, že aké to je odporné a ja som to drátikom posúvala a rozmazávala po umývadle, aby si trochu užili a v duchu som sa sadisticky tešila, aké im to príde hnusné). Ale potom vybehli z kúpeľne, vraj im prišlo zle. Hm. Veď aj mne prišlo dnes zle, keď som zasa v koši našla hodenú použitú nezabalenú vložku.