Fuck me I´m famous

Už som bola v luxemburských novinách a teraz (práve teraz!) som bola v nemeckom rádiu. Nič to, že to je lokálny vysielač, niekde treba začať. Mala som tri šplechy - najprv som uviedla song od Slade, Merry Xmas, potom som po slovensky zaželala všetkým veselé Vianoce a na konci som zarecitovala eins zwei Polizei, drei vier Offizier...veď viete, kto sa to v školke neučil, nech nezdvíha ruku, ja vás aj tak nevidím. (Naše Jugendzentrum má totiž raz za mesiac polhoďku v rádiu a vždy robíme vysielanie Hugo On Air, tentokrát s vianočnou tematikou a ne naposledy, takže keď v januári bude téma nadávky, verte že sa zúčastním.)

Ale teraz o tom, na čo sú už niektorí velice zvedaví a síce ako som strávila pondelkovú noc. Veru. Veru, zaujímavo.

Kto nepije v piatok, má v pondelok čo doháňať, tak by som to definovala. Takže som sa so španielskou úderkou vybrala do Flower Power, patrične nahodená (overdressed jak hovado, ale čo chcete v nemeckom bare s minisukňou, šteklami a čipkovaným tričkom, ktoré dáva vyniknúť vášmu bujnému poprsiu), až mi bolo blbé sa vyzliecť z kabáta, keď sme tam došli. Ale potom som si povedala, a čo...oppa slovak style, treba ukázať to najlepšie, čo doma máme.

Dali sme si tri pivá a presunuli sme sa do dolnej časti, kde sa fajčí a hrá stolný futbal. A tam to začalo. Boli tam chlapi. Viete ako to je. Nejaký Libanonec, Izraelčan a Brazílec. Celý večer boli všetci traja nalepení na mne, kupovali mi chlast a ja som sa za to nechala chytať za kolienko, ale to je aj všetko, aby ste si nemysleli a kde tu som utrúsila že my boyfriend hento tamto, aby si až tak nedovolovali, ale zdatne tie vyjadrenia ignorovali a hneď už som mala jednu ruku na kolienku a druhú okolo pása (každú od iného, aby bolo jasné). A neviem čo mi bolo, ale rozdávala som svoj kontakt (ne telefónne číslo, lebo ho neviem, chacha, aké dômyselné, ale e-mail a facebook) celej krčme...ale zatiaľ si ma chvalabohu nikto nepridal. Tak som s hentými troma kecala, tancovala a chlastala a hrala kicker, ale potom ma ten Arab nasral, lebo keď sme prehrali tak povedal, že veď to je chlapská hra, tak som sa už nadrbaná začala ohradzovať (a pekne nahlas) že tak to teda prrr a potom som hrala s iným a vyhrali sme, ale vypičovala som im že oni teraz hrajú zle len preto že som žena (naozaj tomu verím, lebo chlapi to zvyknú robiť) a že to neni fér a ja chcem radšej prehrať ale takto to teda nepôjde. Takže potom hrali tak agresívne a rýchlo že som nemala šancu a po každom inkasovanom góle sa pýtali či je to fér. Pfff. Arabáreň akási.

Potom Brazílec povedal že cez Vianoce je v Bratislave a ja že jasnéééé, stretnime sááááá. No. Ech. Potom tam došiel nejaký death metalista tak som sa s ním hneď aj zoznámila, lebo...lebo najprv som naňho len vypliešťala oči ako na zjavenie (lebo to v hentej krčme takých moc neni) až ma sám oslovil. Potom som sa (zrejme) (zjavne) zoznámila s nejakým Petrom. Dlhovlasým. Cca trojkilovým.

A potom došla Aitana s nejakými inými chalanmi že naši už sú preč, ale ona chce ísť do Wagner Cafe, kde je vraj nejaká iná žúrka. Tak ja že fajn. Tak sme sa vytrepali, ja, Aitana a jej noví kamoši a Peter a jebali sme si to cez polku mesta do Wagner Cafe, aby sme zistili, že už je zavreté. Tak Peter povedal, že tam blízko býva (inak asi 5 minút od Propera, na tej istej ulici) a že môžme ísť k nemu. Tak sme sa všetci dotrepali do jeho WG, sedeli sme uňho v kuchyni, pili sme pivo a Omas Glühwein (to je lacné krabicové varené víno...ehm). A on nám ešte aj upiekol pizzu ("Hm, čo ja viem, komu tá patrila...moja nebola"). Kecali sme ani neviem o čom a Aitana zaspala na kuchynskej lavici. Potom som ho pozvala na našu vianočnú party. (WTF, ale prečo ne.) Potom došiel do kuchyne jeho spolubývajúci a lašoval v chladničke a ja som si pomyslela "Doboha, teraz v noci? Šak neni žena aby mal polnočné záchvaty žrania..." Lenže potom som zistila, že už svitá a je pol ôsmej ráno. Utorok. Tak teda, Marína moja, sme sa vybrali na cestu domov, zaránky a stretali sme na ulici ľudí, čo šli do práce. V posteli som bola o ôsmej, s tým, že mám asi hodinku na výdatný zdravý spánok. Porada začínala o pol 12. Viete kedy som sa zobudila? O 11:17 s myšlienkou "Kurva dopiče, porada!!!"

Neostávalo mi nič iné, len zavolať že nestíham a potom s vypätím síl absolvovať ranné ceremónie. Nebola som však schopná rýchlych pohybov...ešte celý včerajší deň. Veď ako aj.

V robote ma najprv vysmievali, potom mi povedali že kto pije, nemá v Jugendzentre čo hľadať (také máme pravidlá, keď sa deti pripijú, majú zakázané tam dojsť) a potom ma zase vysmiali. Na môj neskorý príchod nepovedal nikto nič ale cítila som sa mega trápne. Navyše som bola celý deň prepnutá. PREPNUTÁ! Nalepila som si na čelo striebornú hviezdu a nosila som ju celý deň s odôvodnením, že som princezná. Na uši som si zavesila vianočné gule a tancovala som zaujímavé kreácie na Cascadu "Every time we touch I get this feeling". Spievala som nejakú nemeckú pesničku ale menila som slová podľa toho ako sa mi to hodilo. Mala som bezdôvodné újeby. A nakoniec som pekne nahlas (!!!) recitovala Mor ho!, tak že to počuli úplne všetci a vydesene sa otáčali, že čo to je za agresívny prejav. (Vysvetlila som im že to je protiturecká báseň.)

Potom som šla na taliančinu, kde som sa opierala o stenu aby som to prežila a popod fúz som si opakovala mierda mierda (hrali sme tombolu a prehrala som). 

A potom som sa dotiahla k Properovi (a to už som cítila svalovú slabosť, viete, keď ledva prepletáte nohami ako zajac, zároveň cítite pocit ľahkosti v hrudníku, ale máte hrozne ťažké končatiny...bože veď to je ako drogy, ale zadarmo!) a tam som sa zvalila na gauč a nevládne ležala až do jednej hodiny v noci, kedy on dokončil nejakú prácu a potom som sa len presunula do postele a spala ďalej.

Aspoň dneska som sa vyspinušinkala, lebo mám voľno a musela som sa nevoľky vyondiať z postele len kvôli zubárke. Proper spal ďalej...dnes blicuje. (Včera nahlas zauvažoval že či má alebo nemá a ja som ho ako správna partnerka plne podporila vo flákačstve a uviedla som seba ako exemplárneho Hochleistungschillera. (Ne, to nemá nič spoločné so Schillerom!)

No dzeci, zajtra je party v práci, v pátek u nás...to budem vyzerať keď dojdem domov. Ejha.