Plakal by som, ale nemám za čím

Dnešný deň je nejaký nahovno, hoci som sa nezobudila so zlou náladou. (Lebo také dni sú definitívne nahovno, od rána do večera a mám chuť každého kopnúť do členka, kto ide okolo.)

Lenže. Zobudila som sa vedľa Propera a to je vám hneď taký ambivalentný pocit, lebo - ja sa hrozne rada vedľa neho zobúdzam, keď sa na to pozeráta klasickým spôsobom, ale pre mňa to znamená, že sa z jeho postele musím vyklopiť do studeného rána, dať si rannú zdravotnú polhodinovú prechádzku svižným krokom (cestou stretávam svojich spolubývajúcich na ceste do práce, lebo dosť ťažko sa nenápadne plíži domov medzi siedmou a deviatou ráno). Takže nie, nerada sa vedľa neho zobúdzam, radšej vedľa neho zaspávam, lebo vtedy viem že mám minimálne šesť (občas sa zadarí a aj viac, keď nemá ráno školu) hodín, kedy sa naňho môžem sápať a keď sa v noci preberiem, len sa pritisnem (lebo sme sa v spánku možno posunuli od seba na vzdialenosť tri milimetre a to je ďaleko) a spím ďalej. A viete čo? Drží ma v spánku za ruku! To je, čo? 

A aj inak je skvelý, dokonca aj jeho tajomstvá mi pripadajú skvelé, hoci nie všetky sú s kostolným poriadkom (ale ja som nikdy nebola kostolný typ) a rada ho počúvam a nikdy ma nenudí. A púšťa mi všelijakú dobrú hudbu. A okrem toho ho zaujíma, čo hovorím ja. Nechá ma púšťať mu Nicka Cavea, pozeral so mnou Easy Rider a požičal si odo mňa Clockwork Orange. A netváril sa že si to požičia len preto že som mu to navrhla. Viete, ne že by som bola vedma, ale dokonca aj ja vidím niektoré veci ľuďom na očiach. Totiž, hlavne mužom. (To mám teraz takú chvíľku, ale ktovie kedy príde záchvat neistoty, veď ma poznáte.)

Nikdy sa nepýta na čo myslím. Viete aké je ťažké nájsť niekoho, kto sa také veci nepýta? Neznášam tú otázku (v zásade väčšinou nemyslím na nič, alebo to v tej sekunde zabudnem, ale tá drzosť, že niekto potrebuje vedieť ešte aj moje myšlienky je pre mňa neznesiteľná) a nikdy na ňu neodpovedám. A ani sa nepýta na moju sexuálnu minulosť. (Osobne si myslím, že má za sebou tiež nemalú zbierku (súdiac podľa tých výkonov) a možno to nechce vyťahovať na svetlo, každopádne nech už má akékoľvek dôvody, som mu povďačná, lebo na rozdiel od každého ONS (ktorým som všetko vešala na nos, lebo mi na nich ani za mak nezáležalo, a už vôbec nie na tom, čo si o mne pomyslia) nemám potrebu mu o tom hovoriť. S Properom nemám záujem to riešiť. Keby sa spýtal priamo, asi by som dala nejaké neurčité informácie k dobru, ale rozhodne sa nepochválim tou známou vecou, že mám doma mapu sveta s vlajočkami.)

A píše mi a volá mi ale zároveň je to k veci a nejsú to stupidity typu "ahoj mojko čo robkáš, aký si mala dníček" (zrejme aj preto, že Nemci nezvyknú používať diminutíva), čo u mňa vyvoláva dáviaci reflex. A je vtipný. A poznám aj jeho kamošov (a vyzerá to tak, že aj oni nás berú ako pár, ale na také veci sa nepýta) (zároveň sa pred nimi na mňa neliepa, takže nevznikajú trápne situácie, kedy ostatní nevedia, kam sa majú pozerať). Proste celkovo, keď sa na to pozrieme z rôznych uhlov, je to dokonalý chlap pre mňa. NAVYŠE! Je kozorožec, ako môj foter. A má aj niektoré ťahy môjho fotra (medzi iným napríklad moc nemusí vianočné trhy - no uznajte). A pre mňa môj foter predstavuje vzor dokonalého chlapa, ktorého by som aj ja chcela mať doma, presne ako podľa tých príručiek, takže čo si ešte môžem viac želať? (Navyše ak bude mať aj rovnaké negatívne vlastnosti ako môj foter, nemusím si na ne nanovo zvykať, lebo ich budem poznať z domu.)

Ech...a tento príspevok mal byť o mojom blbom dni, ale nakoniec je to óda na Propera (Eliza, tešíš sa?). No ale ja vám poviem prečo je ten deň blbý (úplne blbý teda neni, ale vedzte že som zežrala tri porcie zeleninovej poliefky, dorazila zvyšok Rittersportky a zapila ju studeným mliekom a teraz tlačím ďatle). Tak najprv som musela vyliezť z teplého pelechu a nechať Propera spať (lebo ja som už musela ísť a on blicoval prednášky - na Nemca slušný výkon, u mňa bežná prax počas štúdia), bolí ma celý deň hrdlo (nechápem a hlavne nemám chuť ochorieť a zasa sa drbať k doktorke a potom riešiť aby mi poisťovňa preplatila tie nehorázne sumy) a som hrozne unavená. Hrozne hrozne hrozne unavená. V robote som celý deň nič nerobila. Teda aspoň polovicu času, proste som si čítala časopisy. Ale dnes to tam celkovo bolo nejaké pokojné, nikto nekvičal jak prasa pod kudlou, nikto sa nenaháňal a nemlátil (čo tie deti už začali s trankvilizérmi v takom mladom veku???). A hrozne ma bolí zub a z toho mám fakt strach. Včera na trhoch som si totiž kúpila pražené mandle a niektoré z nich sú strašne tvrdé (ne že by som nemala zakázané akékoľvek orechy, ale tieto boli obalené v cukre a niektoré tým pádom tvrdšie než obyčajne) a tak som nič netušiac do jednej zakusla a odvtedy ma to strašne bolí. Problém je v tom, že to už neni žiadny zub, len kopa amalgámu a ak som si to teraz posrala (lebo to mi zubárka ešte prízvukovala, nech ma ani nenapadne na tej strane kúsať dačo tvrdé) (a ani žuvačky), tak som dobre v piči.

Aha - jedna vtipná infoška. V mojej práci je zjavne nehorázna klebetáreň (ako všade). Lebo minule som si čítala nejaký článok o sexe a Krištofík (budem tak pre poriadok volať môjho šéfa, ktorý vlastne nie je môj šéf, ale tútor, ale to je vám jedno, však) (no viete, ten) išiel okolo a len tak nadvihol obočie, že čítaš si o sexe? Dobrý článok, že? A ja som nahodila len taký neurčitý výraz, že jasné. A on zo stojanu vytiahol ďalší časopis a zahlásil - som počul, že máš frajera, tak tuto si prečítaj, je tu článok že "Sme dobrý pár?".

Kým mi to docvaklo, trvalo to asi sto svetelných rokov, a len dúfam že som nezízala s otvorenou hubou. Prosím pekne, to len jedna moja kolegyňa vie (vedela) o Properovi, lebo nejak náhodou na to došla reč. Ale zjavne už to vedia všetci. Chacha, klebetáreň. A dnes som si teda vzala ten časopis, že reku prečítam si o tých párikovských záležitostiach a zasa Krištofík ide okolo a len tak veľavýznamne žmurká a dáva dačo o tom, že to si rozhodne mám prečítať. Tak som len odpovedala, že zjavne sa tu nijaké tajomstvo neudrží a on sa tváril velice svätuškársky. Ach bože, celé to je hrozne smiešne. Najsmiešnejšie je, keď si predstavím, že niekto si vypráva o mne  a chlapoch. Akože to už čo je. Hahaaa.