O tom, že zostať v práci v piatok v noci nemusí byť otrava

Neviem čo sa mi deje, ale včera som dala prednosť pracovnému piatku pred žúrkou. Ale aby ste vedeli - mala to byť balkánska party a ja vlastne balkánsku hudbu nemusím. Okrem toho som nemala party náladu (nudniem???) a v robote sme mali nočnú akciu. Takže napriek tomu, že som pôvodne neplánovala, zostala som v robote až do pol jednej. A boli to asi moje najlepšie nadčasy aké som kedy mala. Je to super, keď vám práca pripadá ako zábava, že. Lenže mne sa zdá, že zábava je mojou prácou. Vlastne. Nemecké mládežnícke centrá sú popiči, to sme už vedeli. Ale oni robia ešte aj čosi navyše. Napríklad my sme včera mali Casino-Nacht. Takže kto sa prihlásil, mohol prenocovať a mali sme kasíno se vším všudy. Najprv sme všetko nachystali a ja som namaľovala naše teenagerské hviezdy (neverili by ste, najprv nikto nechcel! Potom videli moju prvú dobrovoľníčku a postavili sa do radu, lebo mi uverili, že napriek tomu, že normálne do práce make-up nenosím, naozaj viem zaobchádzať so šminkami) (a potom sa pýtali či som robila nejaký kozmetický kurz, alebo školu...ako koniec koncov vždy, keď niečo urobím, napríklad keď som minule piekla talianske koláčiky, pýtali sa či som Talianka, a keď sme niečo kreslili - a ja vám hovorím, že naozaj NEVIEM kresliť - tak čumeli a pýtali sa či som študovala výtvarnú) (Maľovala som dokonca aj dospelých, viete ako...Nemky to so šminkami moc nevedia, ale hlavne preto, že nijaké nenosia. A to ste ešte nevideli ich nechty. Vyzerám oproti nim ako nejaká Barbie a to len preto, že viem používať pilník). 

Potom bola večera (nehorázne som sa nažrala, ešte teraz mi je trochu zle, čo vám poviem) a potom sme hrali. Každý vyfasoval Hugo-peňáze a mohol ich ľubovoľne prešustrovať v rulete (ešte včera Krištofík - môj tútor, pamätáme si všetci - len tak mimochodom utrúsil, že môžu hrať aj ruskú, s automatom - "Hups..."), black jacku a pokri. Moji kolegovia boli zodpovední za jednotlivé stanovištia a ja som mohla hrať (no neni to popiči?), takže najprv som prehrala black jack, potom ruletu a nakoniec som nahrabala imanie v pokri (ale pri poslednej hre som všetko prehrala, heh). Medzitým sa podávali nealkoholické drinky. No a deti sa strašne tešili že môžu žúrovať a byť dlho hore (zjavne to s dnešnými rodičmi ešte neni taká bieda, lebo sa mi tak zdá, že väčšina z nich má doma relatívne prísny režim, t.j. normálny, nemôžu si robiť čo chcú). 

 O 12 sme urobili šlus a sadli sme si do kuchyne a rátali prachy a k tomu pivo - výnimočný stav, keď bolo dovolené piť v práci. Občas tam zablúdila nejaká mládež a hneď mali poznámky k tomu pivu, ale kolega ich vykázal so slovami že tu je KFZ. (Kinderfreie Zone. Haha.)

Medzitým niekedy v priebehu v priebehu večera nastala menšia senzácia, keď sa naša praktikantka u mňa informovala, či "ten chalan, čo tu bol včera" je môj frajer. (Nastalo všeobecné veselie s kvíkaním a skákaním a nešťastným kvílením tretej, že ona ho prepásla.)

No a to je všetko. V mojom živote sa od minula neudiali nijaké prevratné zmeny, za týždeň idem domov, ožierať sa na slovenský spôsob budem najbližšie niekedy medzi Vianocami a Silvestrom.