Uvítacia cereália

Tak ja som vám sľúbila že vás špeciálne uvítam (ako ešte nikoho) a vy ste sa začali hneď hlásiť, srdce mi plesá, keď vidím tie komenty, lebo viete, ja to všetko robím len kvôli vám! Kvôli vám sa tu hrbím a upieram si pohybu na čerstvom vzduchu (napríklad teraz by som mohla pendlovať medzi pivnicou a zbernými kontajnermi na sklo a papier, ale to budem robiť až keď sa ochladí aspoň na 28 stupňov), lebo vždy keď si pomyslím, že by ste sa nudili lebo nemám nový článok, príde mi vás tak ľúto, že nejaký hneď napíšem. Aj keď nemám čo povedať (zriedka). Tak mám pre vás girlandy, ako som sľúbila, dva druhy, aby ste si mohli vybrať ktoré sa vám viac páčia. Vítam teda osobitne Prípadnú Penu, Mishellu a ešte aj Sezku, ktorá sa sťažovala že nemala privítanie. Och, neviem ako sa to mohlo stať. Ale niekedy to na mňa tak príde. Okrem toho vítam všetkých, ktorí ešte neboli uvítaní a keď veľmi chcete aby som vás tagla, tak sa mi ozvite. Napríklad som včera náhodne klikala na svojich obdivovateľov čitateľov (akože VÁS) a zistila som, že Míša ma raz tagla v súvislosti s chorou vranou v sáčku! No neni to popiči? Ha, byť s chorou vranou v jednej vete, to sa počíta. Mimochodom, bloggeru by som najradšej jednu prijebala, lebo robí zásadne všetko opačne než ako chcem ja a ponajnovšom mi začal miešať dva účty dokopy a robí zmätok. Nasrať. Ale nechcela som tento krásny pozitívny článok na záver pokaziť, tak pozrite, girlandy!!!!

Úvodník

Milí čitateľkovia, idem pracovať, ale keď sa vrátim, spravím vám náležité privítanie (lepšie než nejaká otváracia cereália na olympiáde). Spravím privítanie každému, kto ho nemal, dobre? (A komentujte, komentujte, já to mám ráááád!)

Ešte jeden na stredu

Inak streda, zajebať si treba a ja som sa akurát skoro zgrcala na tréningu. Dopiče aj s tým. Oné! Vás je už 31! Vy sa množíte? Bunkovým delením? Priznajte sa vy dvaja noví, nech vás jako móžem adekvátne privítať, s ováciami a girlandami a tak. Keď sa nepriznáte, nebude nič (nic nebudeee!), ani girlandy, ani oslavné chorály. Tak si to dobre rozmyslite. Inak teraz už mi je dobre, zas by som žrala. Boha, musím zistiť či mám predkrámie, lebo toto už neni normálne. Ozaj, a dikíčko za komenty, ja (ako dobre viete) som samožer a z každého sa osobitne teším! A rozplývam sa. Prípadne sa smejem/rehociem/usmievam popod fúz (obrazne, nemám fúz!!!) alebo sa zamyslím (ale to nie moc často).

Ehm

 

Nemôžem to dať na fejs, lebo nejsom trapoška. Ale je to toto: "Lenže Dubček ako druhoradý funkcionár nemohol zmeniť vládu a povedal i urobil v tomto smere iba málo."

Neviem o čom to svedčí.

Oslava

Mám 30 čitateľkov! Och. Lepšie než mať 30 rokov, každopádne. Ale aj tak dôvod na oslavu. Takže len čo sa vytrepem na študijné dať si opečátkovať jeden papierik (neznášam byrokraciu a teraz vidím že naozaj prekvitá a to som nezamestnaná...alebo práve preto? Stále odo mňa každý chce kadejaké lajstrá, a čo som ja, aby som večne niekam lietala???), vrátim sa domov, vyložím nohy a otvorím Staropramen. U nás napríklad niekedy neni chleba ani maslo, ale nejaký ten Staropramen sa v chladničke vždy nájde. Nuž...

Okrem toho som sa dnes aj obdarila (a to som ani nevedela že nájdem 30. čitateľa u seba v compe...inak neviem zistiť, ktorý to je, nechcete sa mi priznať?) lebo od jedu, že lekárka má dovolenku (šli sme so Chantal spolu, taký výjazd), som napochodovala do Polusu a v Tally Weijl (boha, to kto vymslel to meno) som si kúpila tri tričká a legíny, všetko po 2 eurá. Viete, ja si uvedomujem že sú to handry a práve preto mám ten pocit zadosťučinenia a výhodného nákupu, že som za ne teraz zaplatila približne trikrát toľko ako je ich výrobná cena, takže ja som spokojná a aj výrobca ešte stále zarobil a nemohlo by to tak byť stále? Napríklad jedna z tých handier stála pôvodne 13 euro. Och, no, ten pocit kúpiť si ju za 1,99 stál za to. Ale o tom som nechcela, toto neni fashion blog. Ešte to tak.

Okrem toho mám nový foťák (hej, teraz sa chválim), lebo naši sú takí štedrí a to mám ešte za štátnice. Je červený! (Len sa smejte, otec sa mi už včera vysmial, že parametre sem, parametre tam, hlavne že má peknú farbu, ale takto sa vás spýtam - na čom v živote skutočne záleží? Neviem čo sú megapixely, jesť sa nedajú, ale o červenej farbe mám celkom jasnú predstavu.) (Jasné že viem čo sú megapixely, ale chcela som vytvoriť napätie a kontrast!)

A to je všetko. Ešte celý mesiac (august mám celkom rada, je to taký zvláštny mesiac kedy sa prázdniny prehupujú do piče druhej polky a je žatva a tak, ehm) a idem do zasľúbenej zeme. Som zvedavá, ako sa mi tá práca bude páčiť, už nemyslím na nič iné. (No, ešte na sex, ale to sa neráta, lebo to je konštantné.) Ok, idem do tej horúčavy, lebo pečátka bohužiaľ nedójde sama, musím ísť pre ňu ja. Keď sa mi nebude páčiť práca, ešte stále je to krajina plná Nemcov! Čo si môže človek viac želať, než pozorovať Nemcov pri ich každodennom živote. (Ja vám to poviem, NIČ!)

Chrbtová kosť

Moja je krivá, dočista. Nie len ventro-dorzálne, ale aj dextro-sinistrálne. Hróza. Preto šmatlem a bolieva ma kríž a ešte aj som nemtavá. Dokonca som zistila, že neviem robiť brušáky a preto občas môj chrbát zažíva peklo, keď už sa pustím do cvičenia. Ale aspoň nejsom hypochonder! To máte tak, keď zájdete k fyzioterapeutovi. No a teraz mám kopu dobrých rád, ktoré idem uvádzať do praxe, aby som nebola v 30-ke hrbatá alebo čo. 

Druhá vec...mne nevadí hmyz, ak je ďaleko odo mňa. Ani sa nevyžívam vo vraždení lietajúcich píč, ale tá mola si koledovala. Som ju chcela odohnať, vylákať, prosila som ju, presviedčala som ju a ona, piča, sedela na mojom notebooku. A čo je veľa, to je moc! Prizabila som ju učebnicou nemčiny. (Ale nie, nemčina nie je vražedná!!! Hlavne sa ju neprestaňte učiť.) Nie mojou, ale požičanou. (Predsa si nezasviním svoju knihu molími vnútornosťami.) Ešte sa hýbala, ale na úplnú smrť akosi nemám žalúdok, aj keď je to len hmyz, ja proste dokážem niečo pricapiť a keď to neumre, mám z toho traumu (škvrna na karme a tak) (a na stole tiež) a ešte aj sa musím prekonať, aby som to zabalila do servítky a odpratala. Bože bože.

Tretia vec...Schnaggi odpísal! Chacha. Vraj bol v Amsterdame. No, ten bude prachatý. Pffff. Presne pre mňa. Ešte aby bol aj pekný a ne prastarý a môže ma požiadať o ruku (alebo najprv o iné veci, v tom budem určite povoľnejšia).

Senzácia

Keď vám váš milenec (ha, to slovo je super) zruší, ehm, rande (buďme trochu romantickí), lebo je mu zle a grcá, znamená to, že je tehotný? Bože dúfam že nie, nie som pripravená vychovávať dieťa. (A z čoho by som platila alimenty, há?) 

Viete čo? Novinka! Klebeta! Musím sa usmievať keď vám to píšem, lebo je to také puberťácke, ale čo sa dá robiť, puberťácke veci osviežujú život. (Patrí do toho aj bozkávanie sa s mladšími chlapcami, ale o tom teraz nie.) Flirtujem s čitateľom svojho nemeckého blogu! Celkom nestydato v komentároch (on začal) ale vo vlastnom záujme som to presunula do súkromného mailu. Skoro ako v tej knihe Gut gegen Nordwind. Bože, teraz začnem posadnuto kontrolovať schránku každú hodinu a budem si predstavovať nejakého jebača, kým na druhej strane sedí nejaký uslintaný starý úchyl, alebo mladý uhrovitý puberťák, ktorý si ucvrkne už len z predstavy, že sa k nemu priblíži žena. No, ale o tom je život. (Alebo metal...a heavy metal si nevyberá, ako je dobre známe.)