(Píše sa to tak? Sheena, píše?)
Deti, deti. Už som vás chcela okríknuť, že zaryto mlčíte zrovna vtedy, keď od vás človek dačo chce, ale vidím že sa intenzívne vyjadrujete k téme Mechanika S Kapucňou. Tak ale ja som sa medzičasom rozhodla aj bez vás, totiž viete ako. Bok by mi vykolalo od zvedavosti, takže som mu odpísala včera večer a rozmýšľala, či bude hajzel a tiež ma nechá čakať štyri dni na odpoveď. Očividne neni až tak domýšľavý, lebo mi odpísal asi za dve hodiny (och, ale čo ak to znamená že je...eh...jednoduchý?), že nech sa rýchlo uzdravím (musela som napísať že som chorá, aby si nemyslel že vyčkávam len tak, aj keď som ochorela vlastne až v pondelok) a že rád sa so mnou stretne a tak. Blabla. Takže dámy (a páni), keď budem zdravá, mám rande s Mechanikom. Dneska som o ňom hovorila Baibe a ona že to je predsa celkom výhodné (napríklad nám vyrazilo poistky a nedajú sa nahodiť, okrem toho máme nejaké vypálené žiarovky, ja mám pokazenú roletu a vôbec, v tomto byte furt treba dačo opravovať). Ale chápte ma, ja už mám po krk polointeligentov. Je to tak veľa, keď si želám, aby môj chlap vedel kto je Godot??? No prosím, veď to patrí k základnému vzdelaniu. No, možno ku gymnaziálnemu, ale aj tak, každý má vedieť kto je Godot a kto napísal Utrpenie mladého Werthera, prípadne aj Nahých a mŕtvych - čo som osobne nečítala, ale autora si pamätám a vám nepoviem, vy si vygooglite, ak neviete.
Ak to tu číta nejaký muž (nádejám sa, že asi tak dvaja-traja podľa mojich odhadov), môže mi napísať, či som príliš náročná. Lebo ja fakticky neviem. No dobre, nemusí sa tak extra vyznať v literatúre (ale keď ja som literatúru študovala, to je jasné že latka je vysoko), ale aspoň v niečom, čo sa dá považovať za intelektuálne. (Nech som hoci aj snob, ale...no nechajme to už.)
Nuž, popojedem. Tak teda, s tou kapucňou vás to riadne rozhodilo. Je to divné, keď si chlap vnútri nesníme pokrývku hlavy? Mne to nikdy neprišlo až tak divné (ale napríklad v škole to bolo zakázané a pokiaľ viem, dnes už to nie každý učiteľ berie ako tragédiu, lebo to je image - čítať image - a to sa má tolerovať) (alebo tak nejak). No každopádne, nepamätám si, či si Slováci dávajú v bare dole šiltovku a kapucňu a podobne ale veru Nemci ne. Každý druhý má dačo na hlave a poviem vám, že vlastne asi uprednostňujem starosvetskú kapucňu pred nejakou hipsterskou pletenou kravinou ktorá je špeciálne umiestnená tak, aby z nej patrične trčala vyžehlená ofina. (Minule ma jeden taký zastavil, mal ceduľku s nápisom "Findest du mich nett?" a ja som po chvíľke váhania povedala áno. Jeho kamoš, čo mu nadšene asistoval, navrhol, že ďalšiu otázku mám položiť ja. Moja otázka bola veľmi priama a jednoduchá - "Kúpiš mi vodku?" Odpoveď bola záporná, tak som zamávala na diaľku a odplávala.) (Nemyslela som si že mi ju kúpi, ale treba skúšať, niekedy motyka vystrelí.) Takže som vlastne neriešila tú kapucňu, kým ste vy nezačali. OMGWTFBBQ, mala by som to riešiť? Je to zlé? Trápne? Mám tvrdiť, že sa mi pohoršilo, mám tuberkulózu a ležím na ÁRE? A už mi nikdy nebude lepšie? (Fúha, ale čo keby ho napadlo doniesť mi pomaranče.) (A karafiáty.) No a to je všetko k tejto téme, lebo viac neviem.
Čo sa týka môjho šéfa, ako sa stále všetci vypytujú, tak NIČ! Včera sme boli na takom seminári (budeme organizovať dobrovoľnícky festival, fakt big deal se vším všudy a riešil sa najprv program a kto bude čo riešiť) a keďže ja som zemírala, lebo ma skosila zákerná choroba (nádcha), šéfík ma viezol autom domenkov (akože aj tak by nás viezli autom, aby ste si zas nemysleli), ale najprv ma zobral k doktorke a potom ešte domov, no neni to zlatééé??? (Ňuňuňu.) Toť vše. Okrem toho neviem či som vám hovorila, ale nechcem si začínať so šéfom, to je trošku trapas, či? Akože trapas by to bol po tom, lebo kto vie...chápete. Až na konci. Keď to bude jedno.
Čo sa týka mojej choroby, len si tak kašlem, ale nič extra. Dnes som sa cítila oveľa lepšie, takže som sa hneď vyterigala na nákup (šak ale nebolo čo žrať) a cestou sme našli fakt cenné kusy nábytku, ktoré Nemci vyrazili, aby to odniesli smeťári. Ale najprv to tu pár dní leží ladom, tak sme to prešmejdili a ja som si dotiahla takú peknú poličku (fakt dobre vyzerá, možno vám ju aj odfotím, ak chcete), Baiba zrkadlo a ešte sme si dotrepali gauč do kuchyne. Problém je, že naša kuchyňa je mini a ten gauč (vlastne je to sofááá!) sa tam tak trochu nezmestí, alebo potom sa nedá sedieť za stolom, proste ešte musíme vymyslieť, ako to tam uplácať tak, aby to nevyzeralo ako sklad Ikea. Tie veci sú síce staré a trocha poškodené, ale inak vypadajú celkom v poho! Cítila som sa ako houmlesák, ale no a čo. Každý to tak robí a najlepšie po rúškom tmy (dnes keď sme šli po ten gauč, došiel chlapík autom, naložil ho po strop a rýchlo odfrčal...doslova).
No a to je na dnes všetko zlatí moji.
