Domáce kurvy

Domáce kurvy je bežne používaný pojem. Aspoň v našich kruhoch. V kruhoch slepačieho výboru. Neviem ako to vzniklo, ale ide o to, že - sme gazdinky jak kurva. Proste, aby som to nekomplikovala a aby ste to pochopili, poviem to jazykom ľudu - my sme totiž mrte popiči.

A preto sme vhodné do každej domácnosti, lebo vieme super navariť a napiecť a máme aj šišu a ešte po sebe aj pekne upraceme a vôbec, ja som Miazga otec. Dneska to je ruka hore, noha v torte (strašne sa mi to páči Girl, začnem to používať!), vymysleli sme vlastnú čerešnovo-tvarohovú tortu, lebo sme mali tvaroh a máme čerešňu. Akože strom. Ale o tom nie tu...lebo teraz prichádza niečo super. Keďže ja nemám čo od dobroty robiť (ale ale...prd...som vážny človek a riešim vážne veci), tak mi Triss navrhla, že nech robím blog o varení. Tematické blogy sú in a frčia a proste keď taký máte, ste to vychytali. A možno aj zabili. (Všeobecne si myslím, že je lepšie to robiť v tomto poradí - teda vychytať najprv a zabiť potom, lebo naopak...no neviem.)

Takže sme včera (keď som mala riešiť vážne veci a dorábať práce na edukačnú psychológiu, lebo som celý semester čo? No, neviem čo...ale nemala som ich hotové) vymýšľali layout (teda lejaut) a header (teda heder) a názov (názov bude naďalej názov, či?) a šecko. Baby mi posielali svoje návrhy a ja som komentovala ("eeeh a nie je to moc...zelené?" alebo "eeeh a nie je to moc....žlté?") a potom ma poslali do prdele a Triss našla celkom pekný lejaut, lenže na ňom boli perly a Martina pučovala, že perly sa do kuchyne nehodia, ale Triss tvrdila, že do kuchyne, kde varí Wicked áno. Neviem, ale nakoniec sme vybrali iný. Zelený. Ale ne moc, iba tak príjemne zelený, veď uvidíte.

Medzitým ma posielali variť, nech mám o čom blogovať. Plus sme nahovárali Martinu, nech tiež bloguje a aby si založila fešn blog, lebo taký ešte v našej komunite nikto nemá a my týmto ovládneme blogosféru (a ja so svojím počtom blogov tri - jeden po nemecky - sa teda rozširujem hodne). Martina sa bráni, hoci my sme jej predložili pádne argumenty. Napríklad - že majú v dome výťah so zrkadlom, kde by každé ráno mohla urobiť mini fotoshooting mobilom. My s Triss bývame v rodinných domoch a výťahy nemáme a ani na schodoch nemáme žiadne zrkadlá. Proste to MUSÍ robiť Martina. Tak jej povedzte vy, nech vie, že to si nerobíme srandu!

A teraz k tomu blogu o varení. Bude super, lebo ja viem super variť. Niekto by mohol namietnuť, že možno by som radšej mala robiť blog o chudnutí (ale zase...to by tiež mohla aj Martina, hehehe, Mati, voľná téma, sa teraz rozhodni!)
A hneď prvý príspevok je home made koláč domácich kuriev, ktorý sme dnes vymysleli s Triss. Naša obchodná značka je Tricked.

Nech sa páči, klikajte, slintajte, sledujte, varte!

http://delicious-wicked.blogspot.com/

Eh, btw...mali ste vidieť ako sme s Triss dneska trhali čerešne. Že slepačí výbor stavia rebrík. lepšie než Pat a Mat. Haha.

Posilovňa pre chudobných

Namiesto práce duševnej som tento víkend venovala práci fyzickej. Poviem vám, je to oveľa väčšia zábava. Nač já som sa drbala študovať? Nač? (Moja drahá matka tvrdí, že preto, lebo fyzická práca by ma bavila len jeden deň.)
Tak som sa zároveň aj opaľovala, aj spaľovala kalórie (nevidno výsledky, nechápem) a dva dni som rozbíjala rodnú hrudu zeme. Totiž, robíme v záhradke také oné (chápete?), roboši už skončili, takže dlažba už je hotová a teraz ešte trávnik nech nevypadá jak na Luniku, tak ho prekopávame a rozhrabávame kopy hliny a zasypávame jamy a podobné chuťovky. A celkom sme sa zasmiali - lebo světovej jumor, z montérek úbor a naša rodina je poprdeli vtipná. (Okrem toho môj foter zahlásil  - "To už mali v jenom takom tábore, že Arbeit macht frei..."
A teraz sa bohužiaľ musím venovať aj práci duševnej. Och. Nefér!!!! (Ale ja vždy hovorievam malým zmrdom, že život nie je fér...tak si to teraz móžem napísať na stenu.)

A btw omg wtf, zmenila som tú URL (musíte uznať že bola trápna), a komu sa dalo, tomu som poslala novú a kto by ma teraz nemohol vypátrať, tak...no, má smolu, lebo stačí to vygoogliť a budem hneď prvá (veru...a ani za to neplatím). Chudiatka, tí čo ma nevypátrajú, veď ja viem aká som nekonečne vtipná. (Hej, Šantala, jasné, zaklikni že som nemožná! Ale sama si a aj tvoje deti budú! Hach.)

Dala baba hala-bala cukor na koláč a presladilo ho

Viete čo? Všetko sa na dobré obrátilo. Erasmus vyšiel. V lete pôjdem do D-landu okopávať (už som spomínala že v Bratislave by som ani prstom nepohla, aby toto mesto bolo čistejšie? Stále si myslím že stačí keď ja svoje odpadky hádžem do koša. Väčšinou teda. Lebo napríklad ohryzok môžem hodiť do kríkov, to je príroda. To ma naučila mama. Dokonca aj palička od nanuku je príroda - povedala mama a mamy majú vždy pravdu. A keď mám nejaký plast, a neni po ruke kôš, vždy je po ruke kanál - tak ma naučila mama. Takže - JA toto mesto neznečisťujem.) Ale k veci.

Slnko svieti a ja mám za sebou 4 skúšky, z toho tri na A. Oveľa lepšie ako zimné skúškové, kde som hneď z prvej skúšky vyletela jak mokrá handra.
A Triss znova bloguje!!! A dneska sa ideme na šrot opiť k Martine. Teda hehe...vypustiť Džina z fľaše. Už sme tak dlho nepili džin. Viete čo je zaujímavé? Keď sme u nás, počúvame napríklad Kiss (tá žúrka sa zapísala do análov) a u Mati vždy Petra Nagyho, proste to je tak. Aj keď dneska by sme mohli taký youtube-playlist zostaviť, kde by bol aj ten Grigorov, lebo "doživotne dám zbohom zásadám" som si pridelila ako osobné heslo. A hodí sa to na žúr.

Zajtra má byť vraj koniec sveta, preto je dobré si dnes užiť, opiť sa a zahulákať si. Tú seminárku, čo mám do nedele poslať, hádam ani začínať nebudem. (Či?)
A inak...nejaký ten recept sem ešte určite dám, lebo ja v poslednej dobe rada pečiem (šak to na mne vidno...kks včera som sa vážila a mám asi o sto kíl viac než minulý týždeň, tak dobre o 4...no keď mám byť úplne úprimná tak o 3, ale aj tak!) a sú to samé hovadské veci. Napríklad určite sa s vami podelím o červené pesto, to budeme robiť dnes a je to famózne. Vyžrala by som to aj samotné, bez ničoho.

A článok o statusoch...no, začnem zbierať materiál. Na druhej strane, to stačí len celý fejs skopírovať a materiálu je až dosť, lebo ja mám nejakým spôsobom švihnutý zoznam friendov. Skôr rozmýšľam nad tým, analyzovať niektoré indivíduá postupne a venovať im vlastné posty, lebo niektorí toho nadrístajú aj na dva články za deň. (Napríklad ja.) Aby ste nepovedali že len ohováram, môžem sem hodiť aj vlastné statusy. (Chacha, ale keďže je v moje moci vynechať všetko trápne a nevtipné, môžem zmanipulovať vašu mienku!)

Vtedy do mňa zapičoval chalan od susedov

Bola som Chantal vyzvaná, aby som aj ja zapičovala na blogu. Som si myslela, že vás nechám trochu vydýchnuť a pozrime sa...je tu istý dopyt. Lenže, drahí moji (a drahuše...nezabudnem pripomenúť, že je to MOJA hláška), neni toho moc čo povedať. Som chorá, včera moje telo hrdinsky bojovalo s vysokými teplotami a zmietala som sa v horúčkach (no dobre, asi 37 stupňov, ale preto som nemohla robiť práce do školy). Dnes už mám len plné dutiny (asi všetky čo v hlave mám a dobre vidím vás škodoradostníkov, ktorí sa teraz uškŕňate, že jasné, tých dutín máš v hlave veľa...pcha, len sa smejte, ja budem mlčať a len poznamenám "múdrejší ustúpi, krava sa utopí") a nemožem dýchať a mám zaľahnuté v ušiach... zaujíma vás to, však?
A inak - zajtra si idem pre ten bycigel a odveziem sa na ňom domov, neviem sa dočkať. Kedy presne sa bude konať akcia "Stříkej!" ešte nie je známe, lebo slepačí výbor je zamestatnaný a má nabitý program.

Vo štvrtok sme oslavovali dvoje narodky - my germanisti z pedagogickej fakulty (už viem, trochu mi to pripomína "my deti zo stanice ZOO" - no to je dosť blbé).
Na konci nás už zostalo len šesť a prisadli si k nám dvaja zúfalci. Ale nebolo to zlé... Boli totiž natoľko zúfalí, že nám zaplatili účet (viac než 100 euro), lebo dúfali, že s nimi ešte niekam pôjdeme, prípadne že si zašukajú.
No povedzte. Myslím, že tieto dva exempláre sa budú skvelo vynímať v jazykovedno-kritickej rozprave o mužoch, ktorú sa chystám napísať. Len neviem kedy, lebo teraz sa mi nechce, musím totiž pozerať Twin Peaks.

Never stop pretending that this is never ending

Blogger by mal poskytovať (nám blogerom, našej blogovej komunite...no haha) nejaký ten...neviem ako to presne nazvať. Povedzme že poznámkový blok, kam by sme mohli zapisovať nápady s cieľom neskôr ich využiť v blogovom príspevku. Lebo niekedy nemáte čas, chuť, alebo celkovú predstavu, ale máte nejaký jeden nápad, fragmenty, ktoré by ste si chceli poznačiť, aby ste nezabudli.

No jasné že mám, mám asi sto zápisníčkov rôznej veľkosti a farieb, kam si zapisujem všetko čo mi preletí hlavou, nosím ich v kabelke, povaľujú sa mi po stole, alebo prípadne tam kde ich zabudnem...ale to je iné. To je papier. Ale nač je mi niečo na papieri, keď je to 10 000 míľ vzdialené - no dobre, tak asi päť krokov odo mňa. Chcelo by to nejaký virtuálny zápisník. Neviem, na koho sa mám v tejto veci obrátiť. Na Billa? Na Marka asi ne, ten rieši iba problémy typu prečo dopč (všimli ste si že dopč je akronym v podstate hodný anglického wtf?) mi neustále padá chat na FB.

Hm, tak úvod by sme mali. V podstate išlo o to (áno, áno), že mám niekoľko tém, ktoré by som tu chcela rozobrať, len už som väčšinu zabudla, lebo ja som dôležitá osoba a musím myslieť na toľko vecí, že radšej nemyslím na nič a môj diár je narvaný (neviem kedy sa to stalo, nikdy som nemala prehnane veľa zápisov v diári...) a ja ho pre istotu neotváram, lebo niektoré z tých termínov už začnú hrýzť.

Ale každopádne si pamätám aspoň jednu vec - chystám sa na menšie kritické pojednanie o nudných ľuďoch. To je vám zaujímavá skupinka, chcelo by to nejaké vedomosti zo sociológie, aby to znelo erudovanejšie, ale bohužel...a na psychológii tiež často chýbam (raz som sa musela dať ostrihať a raz som zaspala a to už sú dve absencie, my oh my...už mi zostáva len jedna a musím si to rozumne premyslieť, kedy si ju vyčerpám), tak to bude len také. No viete...trochu wicked a trochu sick. Lenže nudní ľudia sú zaujímavá vzorka a hemžia sa po svete, je ich plno a na nás, čo nudní nie sme (haha) sa pozerajú trochu cez prsty, alebo so záujmom (ako na vtákopyska v ZOO - no povedzte, videli ste už vtákopyska? Videl už vôbec niekto niekedy vtákopyska? Podľa mňa ne, a z toho usudzujem, že možno ani neexistuje.)

A potom som chcela ešte jazykovedno-kritickú rozpravu o mužoch. Lenže ešte neviem presne čo všetko tam zahrniem. Keď sa mi nebude chcieť, tak ju nenapíšem vôbec, koniec-koncov si tu toho o mužoch môžete prečítať dosť...ale toto chce byť všeobecnejsie, lebo ja rada generalizujem a ironizujem a muži sú na to ako stvorení.

No jasnéééé, už viem čo bola tretia téma. Aligátor, náš beloved. Aligátoru venujem jeden post celkom určite.

Nevyžiadaná reklama

Chcem vám dnes podsunúť dve zaujímavé veci. Najprv súťaž. Iste všetci čítate aj blog Fragile Things of Triss. Ak nie, mali by ste, rozhodne by ste mali. Neodporúčam vám ju preto, že sme kamarátky nejakých tých 15 rokov, nie len preto.

Jej štýl nie je ako môj, povedala by som že je vymakanejší (koniec koncov Triss vždy bola dobrá v slohu a mne ich písala mama, vždy v nedeľu poobede - proste som sa dotiahla do kuchyne aj so slohovým zošitom a robila som psie oči a nariekala ako sloh nenávidím a že ho neviem napísať a mama hovorila - vymysli aspoň jednu vetu a ja len že hmmm a mama nakoniec tú vetu vymyslela a takto to šlo asi dve hodiny a nakoniec som mala plnú stranu maminých viet a šťastne som zmizla preč) a sofistikovanejší (nijaká napodobenina prúdu vedomia), aj večer v Harleyi by znel z jej pera (klávesnice?) uhladenejšie - žiadne mrte a popiči v každej druhej vete. (No viete, jej blog je skrátka mrte popiči.)

Aby som sa dostala k veci. Triss zmenila koncepciu blogu a musím povedať že to fakt lajkujem (vidíte? Presne o tomto hovorím, ten rozdiel v štilistike. A to ja študujem jazyk...) a chcem tu propagovať jednu skvelú vec ktorú vymyslela. Ide o Pošli to ďalej. Také rozdávanie darčekov, trošku.
Ak máte nejakú knižku, ktorú už nechcete, napíšte jej koment. Ak sa prihlási viac ľudí, bude v ponuke viac knižiek. Ide o to, že seba zbavíte knihy, ktorú nechcete a niekoho iného možno potešíte. Poštovné hradíte sami. Kto vám zaručí, že ak sa o niečo prihlásite, naozaj to dostanete? Pánbožko. Treba veriť v dobré úmysly, vypláca sa to. (Volajte si to naivita, ja tomu hovorím zákon vesmíru.)

Chcela som toto - pozrite si jej blog a zapojte sa do súťaže. Mimochodom, je tam aj jedna knižka odo mňa. A ja vám zaručujem že vám ju fakt pošlem. (Teda - jedine že to poštovné nebude drahšie než celá kniha, to by sa mi moc nevyplatilo, však.)

Druhá vec je takisto blog. Blog jednej Angličanky, sledujem ho asi len mesiac, ale tie články proste žerem. No prečítajte si sami, na ilustráciu snáď postačí krátky úryvok:

Remember what I've said about not juggling two guys at the same time? I take it back.

I have met the man of my dreams. Again. And he's not Kay, but I'm still probably going to sleep with him. And with Kay.

I know, I know, I'm hopeless. I should get a grip, settle down, grow up, blah blah blah. And it's also not likely this one will be the man of my life either, considering he'll leave the continent in like 3 months and The City in less than 3 weeks, but ohhhhh! I had so much fun last night! And oooh! I'm going to have so much fun in Vienna. Whatever am I supposed to do?

 

 

A Rock Chic At The Office

Who do we think we are

Kým Chantal stihne vytrúbiť svetu ešte iné tajomstvo našich kúpeľnových rozhovorov, chcem všetkým dopredu oznámiť, že inak sme obe kompletné. Takmer.
Zasa sa musím posťažovať...no, nechcem povedať že nemôžem za to (lebo možno aj môžem), ale keď sa inak nedá, treba pičovať, a tu je to také, že...keď vás to nebaví, aj tak ma vypnete tak ani nemusím mať výčitky že som na vás vykydla tonu negatívnej energie.

(Mám nový header, pekný, že? Martina je iste nadšená, že už sú preč motýle. Ten predtým sa mi zdal málo sick...chápete.)
Tak dnes som stihla asi polovicu toho čo som si plánovala, navyše som sa u babky nasrala do vývrtky. Som samoser, o tom potom, ale moja rodina ma vie dostať do stavu beztiaže.
Uznávam, že som dneska preháňala (keby som aspoň bola nasratý teenager, dalo by sa to ospravedlniť, ale nejsom, na také výstupy už som pristará, no jedine že by som to zvalila na hormonálne zmeny po 23. roku života, ktoré, ako všetci vieme sú nesmierne...asi).
A išla som ostentatívne trucovať do zadnej izby. Po asi pol hodine došla babka ma akože zavolať naspäť a snažila sa mi dohovoriť.

Ale ona nechápe o čo mi ide (jasné že nechápe, keď som jej nepovedala, lenže to by nemalo význam, lebo by to nepochopila, proste sa narodila v inej dobe a to neni prázdna fráza, sračka, to je fakt).
Ona nechápe, ako by som mohla maž blbé obdobie. (Niekedy ani ja nechápem, ako ho môžem mať tak dlho.)
Totiž už som si myslela, že prestalo, ale ono sa, kurva jedna, vrátilo. A tak som ne len že unudená na smrť celou mojou tragickou existenciou (isteže preháňam a fabulujem, ale chcelo by sa vám čítať niečo čo znie príliš obyčajne??), ale ešte som aj nevyrovnaný singel. (Haha, hej, naschvál singel...veď viete, že som gramotná.) Vôbec sa mi nedarí nemyslieť na chalana. Keby aspoň nebol kompletne môj typ. Už vidím tie ubíjajúce hodiny strávené na jeho profile (vďakabohu to on nevidí, koľkokrát denne tam oxidujem, jedine že by mu teda Cukerburg zavolal), kým sa moja myseľ zmieri s neúspechom.

Neznesiteľná ťažkosť bytia

(Kľudne mi povedzte že som hovado, ale napadlo ma k tomu hneď že blitia.)
Dnes vás tu bolo 13 a včera 18??? Neverííííííííím. Kokos, akože závratná návštevnosť, som dojatá. Že vás tak zaujímam, ja, chorá vec (tak ma nazvala Chantal).
Nuž...ne, vlastne nemám čo povedať. Šak už som dnes písala a tiež to bolo inkoherentné a zmysel ani okolo nešiel. A sťažujem sa...no ale niekto to robiť musí! Beriem to tak.
Ja fakt nemám rada tie poopičné depky. Veď to je ako boží trest (a možno aj je, vlastne to je logické).
Dneska som sa o deviatej nažrala (biele pečivo rulz, aj keď ne s Nutellou, ešte mám čo doháňať) a potom som mala záchvat sebaľútosti (našťastie som bola sama doma, tak aspoň to nebolo trápne. Teda bolo, ale nikto to nevidel.) a potom išiel môj seriál (ak vás to trápi, je to Mafia v Atlantic City...fakt super, 20´s chápete, Amerika, mafiáni v oblekoch, ppč, vtedy ešte mali štýl, ne jak teraz že nahodím tepláky a reťaz a na sedláka sa vyvážam v BMW či v čom.)
No a teraz by som mohla zaliezť a snažiť sa zaspať, ale keď ešte stále riešim v hlave pominuteľnosť bytia a je to dosť nechutná záležitosť.
Vergänglichkeit des Daseins.
To mi spôsobuje štúdium literatúry. Je to nezdravé. Mala by som byť radostný mladý človek ktorý hľadí do budúcnosti s úsmevom a nadšene buduje svetlé...toto. Aha, to už sme tu raz mali. A nasratí mladí muži, či ako si to nechali hovoriť...tí boli kedy vlastne? Teraz úprimne, fakt ma to zaujíma. Síce...mohla by som si to vygoogliť, že. Ale ja som človek z ľudu, tak sa pýtam vás, lebo vy ste ľudo.

Ale už si bohužel nepomůžou

Tak...aká som? No, nebudem sa chváliť cudzím perím, dneska som si písala s Triss a ona mi poradila že čo a ako a čo (zrejme som posledný človek na zemeguli, ktorý sa nauči pracovať s programami, ale nech). A teraz mám popiči header, ešte vyriešiť ako ho dostať do stredu, ale to ne dnes, lebo to neviem a nechce sa mi nad tým dumať. Vlastne Triss mi povedala že mám pozerať tutorials, keď už na tej stránke sú...dobrý nápad, ne?
No, tie motýle (Martina, ticho!) sa asi moc nehodia k názvu, ale nemohla som odolať, chápete! Dalo sa tam porobiť toľko pičovín, že som radšej sejvla čo som mala, aby som to nepreplácla (akože blikajúce a svetielkujúce písmenká a obrázky a podobne...mám novú zábavu. Je to oveľa lepšie ako písať kódy v HTML. Presne tak si predstavujem prácu s programom, že klikám na zrozumiteľne označené ikonky a potom to robí to čo má, a ne jak word, že vás iba zbytočne rozčuľuje. Mám niekde doma aj nervoguľu, ale kto ju má furt hľadať...

A tak. Včera som stretla kamošku zo strednej a bolo to super. (Ožrala som sa z vína a videla som dvojmo, hehe. Ale ten chlap na ktorého som pozerala, keď som si uvedomila svoje dvojité videnie, vôbec nebol pekný, čiže načo je človeku, že vidí veci dvojmo, keď neni poruke nijaká pastva pre oči???)

Ozaj, ešte taký problémik sa mi vyskytol, že spravila som header a mám na ňom názov, lenže názov treba udať aj do toho okienka v bloggeri a ja som tam dala len bodku (lebo niečo tam byť musí) aby som tam nemala názvy dva a tak, no a teraz ma napadlo že keď niekto bude sledovať môj blog, bude tam mať len bodku? Och dokelu. Predsa len nejsom taký macherko. Safra. Idem sa kuknúť čo sa dá v tejto veci urobiť. och bože, práve ma napadlo, že dnes mi asi opakujú seriál, ktorý som nestihla, musím zistiť kedy.
A mám poopičnú depku. Neznášam ju, celý deň myslím na pominuteľnosť bytia a na to že v budúcom semestri si musím zapísať asi 14 predmetov (budem v škole dňom i nocou, oh yes) a to skúškové si viem predstaviť už teraz (hlavne si viem predstaviť ako budem nekonečne cirkusiť).
Inak dnes je vonku úžasný vzduch, taký jarný, Triss, neni to fatamorgána, podľa mňa je to fakticky okúňajúca sa jar!!!

Fyzika je všade okolo nás. Aj na záchode. (Či chémia to bola?)

"So svetlom sa dajú robiť oveľa zaujímavejšie veci ako ho merať. Napríklad stroboskop."

"Alebo ho zhasnúť a trtkať."

A teraz môžete hádať, ktorá časť citátu je moja a ktorá patrí Chantal. Inak. Mala by som si opakovať didaktiku, lebo tie pičoviny mi nejdú do hlavy...ale najprv toto. Nesmierne dôležité, zase vás zaspamovať, moji drahí.

Toto utrpenie menom skurv skúškové by už malo skončiť, lebo produkujem strašnú kopu chujovín. Už sa mi to samej prestáva páčiť. Asi si zaznačím, že som nemožná, len pre poriadok. A vlastne oné - pre tých čo nepochopili a mysleli si že som blbá ja alebo oni (ale vieme, že JA nejsom) (inak, ahoj, Mati =), tak tie kokociny, tie kocečky, či ako sa tomu odborne nadáva, kde môžte niečo zakliknúť (teda už vyššie menované, že som nemožná, ale ja nejsom...to predsa viete tiež), tak niektoré prehliadače to nezobrazujú. Napríklad taká Opera (a ešte aj meno má blbé, Operu nemôžem vystáť a hotovo a navyše nehorázne ignoruje neopomenuteľné prvky tejto úchvatnej blogovacej služby).

Takže vy mi môžete akurát tak do komentov osobne odkázať, ak si myslíte že som nemožná, ale chcem vidieť, kto by si voľačo také dovolil. (Chantal.)

A len tak na margo...ja dúfam, že na našom záchode fyzika nie je.

Keď ja nechcem byť krysa, prosím ťa ukľudni sa

Volala mi Daša a vraj nemám stresovať. Tak nestresujem, o deviatej som s tým sekla, vydepilovala som si nohy (a neviem sa dočkať času, kedy depilácia nôh bude najnáročnejší program dňa a najnáročnejšou kognitívnou aktivitou bude rozhodnúť sa akou farbou si nalakovať nechty) a spravila som 10 klikov. To je tak...musím so sebou niečo robiť a keď sa mi fakt STRAŠNE nechce (to ako vždy), tak aspoň klikujem, lebo 10 klikov nie je masaker a viac aj tak nevládzem...zatiaľ.

A bycigel smutne stojí v obývačke a na ňom prevesené uteráky. Hanba mne, hanba mojej rodine, hanba mojej krave! Ale už fakt budem, budem, budem cvičiť, leto sa nezadržateľne blíži, stačí sa pozriež z okna na zasneženú záhradku a všetko je jasné.
No a budúci týždeň idem po polstoročí zas do plavárne, to mi treba.
No a teraz si celý večer len čítam blogy, vlastne jeden, Daily Whinge. Je to extrahované ...ehm, niečo. Metafory nie sú mojou parketou, aspoň teraz ne. Ale ten blog ma fascinuje a rozosmieva a všetko, som unesená štýlom aj celkovým dojmom. Presne. Človek má pocit, že to snáď ani nemôže byť pravda...ale kto vie.
Každopádne, odporúčam pozrieť.

Deti moje...definitívne by som mala prestať napchávať sa po večeroch čokoládovými vločkami, pretože po prvé sú samé (to aby som nemusela rozmýšľať, či sa píšu sami, alebo samy) o sebe dosť kalorické a po druhé je mi z mlieka kvalitne na tyčku, je to horšie než osem vodiek, tie zvládam s prehľadom. Vždy rozmýšľam, či je normálne, aby jedna ženská vypila bez problémov osem vodiek (alebo čohokoľvek so 40% koncentrovaného šťastia). No lebo...ja sa vôbec nejdem tváriť že je to nejak veľa a nad mieru, lebo iní vypijú viac, ale aj tak... keby som sa spýtala mamy, asi by odpadla, lebo ona za veľa považuje tak tri. Si myslím. Videla som totiž jej pohľad, keď som sa neopatrne spýtala jedného nášho známeho (doktora), koľko by som teoreticky mohla mať promile po 10 gin tonicoch. (Trištvrte fľaše šampanského som zamlčala.)
No. Iróniou osudu som ho na druhý deň stretla v Aligáči, nadrbaná jak činka. Bože, to tiež už bolo pred sto rokmi (asi minulé leto...?)
On žije v Amerike a bol tu vtedy na víkend.
Aj ja chcem žiť v Amerike a chodiť do tejto diery len na víkend. Či na týždeň, či na koľko sa sem vôbec oplatí lietať.
(Som hrozne smädná.)

Zajtra keď sa zobudím, moja prvá myšlienka bude (ako každý deň) "dopiče, ďalšie skurvené ráno" ale nenechajte sa zmiasť, každým dňom sme bližšie koncu (teda skúškového) a to ma teší. Len nemám rada rána. Rána bych zrušil... Jediný čas, kedy dokážem zniesť že je ráno, je keď niekam cestujem. (A ne električkou do školy.)
Už aby to tu bolo. Chystáme sa na krátky výlet. Niekam. Bude to ppč. Vysokoškolská partia, je to porád lepšie než na strednej.

Ešte mi povedzte, prečo v čase cholery (to ma len tak napadlo) musím myslieť na lovera. Prečo? A tie časy, kedy ma kvalitne sral, si pripomínam len násilím, lebo v tej mojej prázdnej gebuli samozrejme zostáva to pekné. Boha, život je nechutné klišé. A toto už je paródiou samé na seba. Idem radšej spať, aj tak mi vyblikáva comp, aby mi jemne nevtieravo oznámil, že zachvíľu skape. A nech skape...potom mu narvem do diery ten kábel a šup s ním do eletriky. A bude vymalováno.

Drahý blogger-world! Otázka na teba!

To kto z vás si myslí že som nemožná??? A za čo?
Ale práve mi Chantal poedala, že to ne ona zaklikla a že sa nemám čudovať, lebo to vraj láka a každý čitateľ môjho blogu si musí myslieť že som zábavná, nemožná a chudiatko. No.

Všetko je napiču, všetko je nakokot, vyjebaný prezident, skurvený systém, chleba je drahý

A skurvená armáda tuším. To je celkom typické pre Slovákov, myslím že by to malo byť našou hymnou. Na ten nápad som samozrejme nedošla sama, bol to koment od nejakého poľského fanúšika Zóny A na youtube. Milé, akú máme povesť, čo? Ne že by som sa čudovala.
Spomenula som si na tú pesničku a k nej neodmysliteľne patrí Bohuš a vždy myslím na tie noci v Aligáči keď toho hralo a všetci do toho ziapali svoj hnev na svet. Spravidla to púšťal v jednom bloku s "Doktor Fico" a ešte nejakým ska, Haberom a "Dnes mám rande so svojím mestom". Skrátka slovenská tvorba v celej svojej škále prezentovatľnej Aligátoru.

Pred chvíľou som odporne zahrešila (NAHLAS), že dopiče, keď som jebla miskou o dvierka skrinky (nechtiac). Miske sa nič nestalo, ale viete, zvyk je železná košeľa. Komu sa zdá, že sa vyjadrujem hrubo, nech sa páči tam sú dvere. A komu sa zdá že som moc úprimná, nech táhne též. Tak, sme tu už len my? Fajn.
Oné, inak, totok a také...chcela som len, že vítam novú čitateľku na tejto ...ehm, ako to mám nazvať? V tejto výlevke všetkej mojej vnútornej špiny? Občas vypláva aj niečo pekné (aspoň dúfam.)
Tak, odkazujem len to, čo aj všetkým svojim spolužiakom, keď im posielam nejaké tie poznámky - HAVE FUN!

A teraz je to úprimnejšie, lebo chápete, ako by sa niekto mohol zabávať pri čítaní Žmegača? (Kto nevie, nech vygoogli.) (No dobre, ušetrím vám prácu, Viktor Žmegač je nejaký Chorvát, či čo, proste Juhoslovan, ktorý asi nemá priateľov ani rodinu, lebo napísal niekoľkozväzkové dejiny nemeckej literatúry. Nepýtajte sa ma, prečo by nejaký Chorvát chcel písať dejiny nemeckej literatúry. Od začiatku, to neviem teda kedy bolo, asi od stredoveku, až po súčasnosť.)

Tak ja som toho Žmegiho (ako som ho familiárne nazvala, veď som s ním strávila v posteli - v rôznych polohách - nepretržite dva týždne, iba čo som sa šla napiť, nažrať, vysrať alebo som zaspala od únavy) prepísala do zrozumiteľnejšej podoby, skrátka som tú jeho drbnutú nezrozumiteľnú knižku spoznámkovala, za čo mi ešte furt chodia všetci ďakovať (aj keď som niektoré časti odflákla). Ale nebola by som to ja, keby som medzi tie literárne fakty nedopísala rôzne moje postrehy, poväčšine vtipného charakteru. Potom je aj litika sranda. Jaj, že litika, to sme hovorievali na základke. A ešte aj vitika (výtvarná), prďák, nemina, anglina, slovina...a preto mi Chantal stále hovorí, že som neminárka.
A prečo ja tu vlastne hovorím o Žmegim???

Dneska som dala ďalšiu skúšku (na A, ak vás to zaujíma, ale nezaslúžené, takže nemám tie euforické pocity, ale veď to je jedno, spomienka vybledne a v indexe zostane áčko) a dávam si voraz, kým sa zajtra vrhnem na frazu. Išla som von s Triss, na chvíľku, pred (jej) tréningom a nažrala som sa v Mekáči. Lebo viete, dneska začalo to príjemné obdobie, ktoré ja nazývam eufemisticky krvavé sonety a celý deň mi bolo hrozne zle, tak som nejedla. Teraz na večer to statočne doháňam. Jedno kuracé menu pred šiestou, doma jedna Fidorka a teraz som zežrala misku müsli. (Hej, presne tou miskou som nechtiac jebla do tých dvierok na tej skrinke.) Ne obyčajných müsli, ale takých konc komplet čokoládových (majú určite aspoň miliardu kalórií) a tá miska bola kopcovito zaliata mliekom. Panebože, je mi už trochu zle (ale od prežratia). Nuž, som si istá, že počas krvotoku (čo chcete, biblický výraz, fakt, spýtajte sa Chantal, písalo sa to buď v Biblii, alebo v Tóre) si žena môže dovoliť nejaké menšie extrémy (ako válov cestovín a parenica veľkosti futbalovej lopty).

Teraz sedím v obývačke a čučím na VH1 Classic, dávajú program Smells like the 90´s. Príjemné.
Ja som vám inak pôvodne išla povedať niečo k veci a nemalo to byť ani nejaké hrozné pičovanie na život, len také všeobecné filozofovanie, ale prisámpiču som zabudla, čo to bolo. (Och, cítim, ako môj žalúdok rozkladá tie vločky, z ktorých by sibírski väzni v gulagoch prežili celú zimu.) (Neni to moc príjemné.)
(Krehnú mi prsty.)
Mám nový tentok, layout, teda lejaut (chacha), ako ste si určite všimli, jedine že by ste oslepli a mali teraz taký PC s brailovou klávesnicou, ale neviem či môže byť aj obrazovka v brailovom písme (nepíše sa to braillove?) tak fakt netuším, ako by ste si tento hodnotný príspevok prečítali. Jedine, že poprosíte mamičku, otecka, babičku, deduška...tety, strýkov, bratrancov, sesternice, susedov alebo miestneho farára. Božínku, radšej ne farára.

Jaj, chcela som povedať, že v podstate môžem nadávať koľko chcem, som nízkeho pôvodu. Viem to, lebo môj dedko z kratochvíle robil rodokmeň a dostal sa do 17. storočia. A zistil, že nijaká modrá krv nehrozí, boli sme sedlač, tak je to. No a sedlač nemá úroveň, right? Tam platí iba - chudobná chalúpka, ale čistá. Naša chalúpka neni ani veľmi chudobná, ani veľmi čistá, aspoň časti, ktoré mám ja na starosti ne. Viete, musela som zanedbať nejaké povinnosti kvôli učeniu a keďže my sa doma nehráme na také, že "on teraz nemôže, tak jeho prácu si rozdelíme my ostatní" tak zostal bordel. Júúúj, práve ide od Madonny Beautiful Stranger a klip s Austinom Powersom. Hehe.

Že haven´t you met beautiful stranger. No jasné, že som. Och, raz na jednom metalovom koncerte som sa znenadzajky začala objímať s neznámym jebačom a na konci sme sa aj bozkávali. Ani neviem ako sa volal. (A z koncertu si nepamätám ani kokot.) Ale bola to haluz. Inak irónia (hodná aj Thomasa Manna) je, že na ten koncert som mala ísť s frajerom, ale som sa s ním rozišla (v skratke: špatne šukal) a tak som tam bola len so sestrou a frajera-bývalého sme aj stretli. Asi nevidel (hádam) čo sa dialo s tým beautiful strangerom.
(Bože ten Austin Powers to je hrzone hnusný chlap :D) (It´s good to be me...skaping!)

Čo by vás ešte zaujímalo? Vás nič a mňa tiež nič...takže nič. (To raz povedal náš fyzikár na strednej, keď napísal na tabuľu nejaký príklad a otázkou "čo nás bude zaujímať" chcel docieliť, aby sa niekto chopil riešenia. Potom našťastie správne zhodnotil situáciu...zrejme nebol úplne senilný, aj keď sa tak rád prezentoval.)

Ozaj, dnes keď som ráno cestovala v električke, tak som stála nad takým starším chlapíkom, ktorý si ťukal do mobilu. Mal taký ten mobil s obrovským displejom a ťukal doňho takou tou maličkou tyčkou, ktorú k takému telefónu dostanete. A ja som si drzo čítala čo píše (robím to vždy, lenže voľakedy keď boli malé displeje, šlo to dosť ťažko, tak som čítala ľuďom cez plece iba Nový Čas) a on normálne písal báseň!!! Neni to haluz? Je.

Dodatok

Ó bože baby, aká milá podpora, musím vďaku vyjadriť tu, lebo sa mi teraz nechce každému zvlášť. (Inak, vedela som, že tu sa ujme tá reakcia "ty moje chudiatko" lebo ja sa tak rada ľutujem, že na to bude veľa príležitostí. Chacha.)
Btw Vodnárka, to je teda ale vážne šupa, lebo neviem či by som mala gule na to, zbaliť sa a vypadnúť za ním takto...ale obdivujem ťa, asi by som sa mala volakam vypraviť a potom uvidíme.
Je dobré zistiť že je niekto kkt, keď naozaj je. Lebo naivita je mi vlastná. Heh.
Ale viete, to prekvapenie je tým, že on nemá ani relationship údaj napísaný, tak kto má potom vedieť že čo a ako a čo. Dosť zle sa šmírujú bývalí, čo na fejs nepíšu nijaké relevantné info.

Postreh

Vôbec nemusím byť vtipná, teda nemusím sa snažiť, lebo mne stačí opisovať zážitky z práce (no, zo školy) a ľudia majú záchvaty smiechu. A ja tiež vlastne, ale väčšinou až potom, priamo na hodine mi nebýva až tak do smiechu...

I just don´t know what to do with myself

Deti moje, nejaká som unavená a to sa ešte musím učiť na zajtrajší priebežný test (nevadí že je v posledný deň semestra, nevadííííííííííííííííííííí). Nechce sa mi ani kokot (a teraz vážne, keby sa vedľa mňa zjavil náruživý muž so žiadostivým pohľadom, asi by som ho poprosila o masáž a v strede by som zaspala) a ne učiť sa z cudzích poznámok o stredoeurópskom priestore v ranom novoveku (boha a neznášam keď niekto napíše ranný novovek, prosím vás, šak to bolo kedy...ešte aj študenti histórie ktorí si to zapísali majú s tým problémy...kks, a to si hovoria univerzitní študenti, kopať kanály by som to posielala...ani na študyjnom akože samozrejme študijnom...ale ja už som unavená...trapas! sa neštítia napísať ranný. Neviem kedy bol ranný novovek, ale viem, že z toho skúška určite nebude.)

A inak, dneska som sa jebala do mesta, aby som zistila že zlatíčko moja žiačka zabudla že máme nemčinu a stokrát sa mi síce ospravedlnila do telefónu ale pomóže toto mne??? Ne. Oznámila som jej že mi to každopádne zaplatí a odfučala som domov, kde sa už od asi takej šiestej zajebávam. Bože a som hladná, lebo som kvôli nej ani neobedovala, len chleba (to mne nerobí dobre na trávenie, také suché obedy a akurát z toho tlstnem a boh a ja vieme, že už som dosť tlstá. A vedia to aj iní...).
Druhý problém je že mám predkrámie a okrem žravosti sa ma chytá celý týždeň aj zlá nálada a vrčím a pindám. No ale kto ne, však, buďme úprimné. (Keď do toho príde ešte šesť odporných desaťročných harantov, viete si tú paseku predstaviť.)
Ale dneska som zasa našla článok od Vodnárky a od Dreamgirl hneď tri, lebo ona keď začne byť plodná, tak kurevsky a to ma teší, tak som sa hneď niekoľkokrát zasmiala (samozrejme nie na jej nešťastí...ale účastne) a spomenula som si na to, čo sa snívalo mne a síce, že som bola v kasíne (no jasné, ťažká pohoda...už dlho som sa chystala do kasína, vždy keď som švorc vlastne a chcela som hrať o tatovu obličku...chudák, nevie o tom. Vlastne to malo byť tak, že v Prahe sme chceli ísť do kasína a potom volať tatovi, že tati, koľko máš obličiek? (...) No, tak už len jednu...
Vlastne v tom sne som v kasíne vyhrala 80 euro v bankovkách. Z automatu.

Ale teraz odbáčam od témy bez smerovky, takže nič... (nejako sú tu tie tri bodky preexponované - btw to je moje nové obľúbené slovo, tak ho používam na všetko a stále, v štýle ženy Woodyho Allena v tom filme Darebáčikovia, neviem ako sa tie postavy volali, ale boli to takí extrémne blbí manželia...) (aha, zasa tri bodky, navyše už zas začínam preháňať so zátvorkami...) (ach, prisámpiču že toto je posledná zátvorka a už nedám tie bodky...) (nevyšlo).

Kde sme boli vlastne?
Jáááj, v podstate išlo o to, že mám už (AŽ!!!) osem čitateľov, vidíte, ja som to hneď na začiatku hovorila, že môj blog sa stane slávnym a že budem ako Matkin a všetci budú pátrať po mojej identite a každý si bude myslieť že ma pozná, ale nebude to tak. Ohohoooo. Tak, síce som to predpovedala do mesiaca a asi tak tisícku čitateľov, ale za pol roka osem, to už sa k tomu celkom blíži, myslím, že už môžem zaokrúhľovať. Chacha.

Šmarjááá, som strašne hladná. Čo si mám dať? Keď ja nevieeem, niečo čo sa dlho pripravuje, lebo potom už sa fakt musím ísť učiť.
A zajtra bude žúrec, ako to nazvala Daška, oslavujú sa narodky a ožereme sa. (Hihi.) Pedagogičky keď sa zlezú, potrebujú tri absolutky pre šesť ľudí, či koľko nás je...lebo výpočty boli že tri fľaše je 42 poldecákov, to bude tak akurát. No keď si spomeniem na oslavu Martininých menín a začiatku semestra u Daši, olala...dá sa povedať len "ty jsou, co". Vtedy sme mali dve fľaše a boli sme na ne štyri...či tak nejak. Haha, bože, tiež sme riešili kokoty a polohy a voľačo na ten štýl...veď ako sme sa tu svorne zhodli, to je aj tak najlepšia téma na svete keď sa zbehnú ženy a chlast. A "jeden natáča film a druhý píše knihu", ako hovorí Dreamgirl.

Zajtra tam budeme mať aj jedného chlapa, nuž, veru, dokonca aj nejakí zástupcovia mužského pohlavia sa vyskytujú na nemeckej katedre PdF UK (t.j. pridrbaná fakulta ujebaných kokotov).
Deti zlaté, už je osem...najradšej by som si ľahla a pozerala True Blood až do skonania sveta, lebo tí dvaja upíri sa mi celkom páčia. (Vidíte čo sa zo mňa stalo...cítim sa skoro ako 13-ročná, mám idoly!)

Dnes keď som šla padíkom domov, nastúpila jedna z mojich žiačok (zo základky) a mne bolo mrte zle z toho autobusového vzduchu, ale nechcela som sa tak xichtiť tak som sa usmievala a tak a potom som musela uznať, že pre ňu je asi fakt blbé cestovať s učkou, lebo o čom sa už len môžete baviť s trápnou učkou, neminárkou. Však. Ale musíte ju pozdraviť a nemôžete sa zdekovať do inej časti busu, aby si nemyslela že jej chcete zdrhnúť a tak. Tak aby ste vedeli, ani ja som nevedela ako sa mám tváriť, ani či mám udržiavať ľahkú konverzáciu, alebo račej ne (lebo aby som nevypadala jak učka vyzvedačka).
Je to na riť. Ale bolo to vtipné. A teraz idem jesť.
(Krupičná kaša?)
(Niečo uvarím?)
(Ježiši, šak máme šalát...) (Hmmm...ale tá kaša.)
(Zdá sa mi, že moje myslenie je do značnej miery inkoheretné. Či ne?)

Přišel ke mně Jack, Jack Daniel´s

Upodozrievam blogger že ojebáva. Lebo každý deň tu mám že päť návštev na blogu, ale ja neverím, že sem každý deň dojde len (hahaha, no dobre, až) päť ľudí. Podľa mňa sa ma snaží hrubo odrbať. Či?
Joooj, sedím v sobotu večer sama doma, drasticky dramatické a smutne tragické. Ale mne je to jedno, na líci mám kráter cez pol xichtu (volajte to ako chcete, ale to už je aj na post-akné trochu pritvrdé)...čo som ja, nejaký adolescent pubertálny, aby som mala takúto pleť??? Boha, šak biologické hodiny tikajú (zo spánku ma budia, preto tak pijem, lebo potom zaspím lepšie, chacha) a je mi treba hľadať si budúceho otca mojich detí, ale to sa nedá s takýmito predispozíciami. Akože tlsté brucho keré je sexi (ako blahej pamäti zahlásil Riťmus) ešte schovám, vekom sa človek naučí, v čom vyzerá o pár kíl chudšie (jasné, pravda aj tak vyjde na povrch, ale vo fáze, keď chlapi zo mňa strhávajú tričko už väčšinou myslia kokotom) (zdá sa vám to príliš tvrdé? - Chacha...jasné, tvrdé by to každopádne malo byť. - tak nečítajte. Ja som cynik bola a cynikom zostanem.) (Založím si aj takú skupinu na fejsi?).
Ale tvár zakryjete jedine papierovým vreckom, a to je asi ešte nápadnejšie než ten kráter. Ehm. Ale ktovie, lebo ešte som to neskúšala. Máme návštevu, ale ja dole nejdem, ja a môj kráter sa cítime lepšie v potemnelej miestnosti. (Chantal na to: Chápem teba aj tvoj kráter. Rozumiem vašej otázke.)
K tomu ma napadá, že včera sme zapíjali doma ústavu, trošku neskoro, ale predsa. My totiž zapíjame všetky sviatky, štátne aj cirkevné (a štátnych je asi len osem, alebo tak, ale máme tie cirkevné, vďakabohu. Chacha.), hlavne že je dôvod piť. A včera bol u nás slepačí výbor a pili sme whiskey on the guitars (máme také formičky na ľad v tvare gitár) s naším tatom. A my že boha, treba si na ústavu pripiť, lebo sme ju nejak opomenuli a tak sme vstali a štrngali na ústavu a potom ešte padol taký nemiestny vtip (ale vtipný, lebo my sme cynici, to už viete a navyše politicky nekorektní) - že na úspechy na východe. Že kto také povedal, to si dohľadajte, alebo domyslite, každopádne (smejem sa, ale už ne tak šialene ako vtedy n D-lande) je to nechutný humor, aký u nás doma pestujeme. Kto nechápe, jeho sračky. Koniec-koncov nie je mojou povinnosťou všetko tu vysvetľovať, však, ale myslím, že mojich päť čitateľkov (mojich päť peňazí, ako vás volá Chantal, lebo len sedíte a čučíte na monitor jak päť peňazí...no dobre, koniec zátvorky) to pochopí. Tak keby tu redukoval niekto neprihlásený, náhodný hľadajúci, čo sa preklikne na môj velevtipný blog (ani sa mi nezdá, že by som bola taká namyslená, čo poviete?), tak zrejme zostane zhrozený. Ako všetci tí ľudia ktorým rozprávam ironické kydy s vážnou tvárou a oni sa na mňa zhrozene dívajú že "to naozaj???" No ale je to moja chyba, že väčšina ľudí sú blbci? Neni. A naozaj sú... No, ale...kokoti sú na celom svete, a bohužiaľ sa im nedá vyhnúť, ale aspoň je na koho pičovať a taký zdravý pičung nikdy neni nepríjemný, len sa človeku uľaví. A všetci tí dobrí a nezištní ľudia mi môžu...hehe, presne. Fúkať práškový cukor do zadku. (Keď som bola malá, strašne sa mi to slovné spojenie páčilo a len som striehla na príležitosť, kedy to budem môcť použiť. Ale keď máte desať, nemáte to veľmi komu povedať, lebo práve vy ste v tej pozícii, keď môžete niekomu fúkať práškový cukor do čokoládového oka.) Ehm. (Chacha, práve ma napadol nechutný vtip, čo mi raz povedala moja teta - že na gaťkách býva jantárové oko a kakaový pásik. Fuj. Fakt je to odporné.)
A ešte niečo vás zaujíma, okrem toho že doma chlastáme s fotrom whisky? Ale zaujíma, len horíte zvedavosťou na super zážitky z môjho napínavého života.
Chceme ísť so slepačím výborom do Edinburgu,  takže už nacvičujeme anglický prízvuk na všetkom čo hovoríme. Ale trochu sa nám to mieša s českým, takže sa občas oslovujeme uole. Tak anglicky. No, to by hádam aj stačilo, zvyšok nabudúce. A trošku by ste mohli aj vy písať, lebo nuda nudúca je tu na tomto internete, keď ste doma len vy a váš kráter. (Boháča, šak sa musím dať odfotiť na index, tak nech sa to urýchlene vylieči!)
(Nezdá sa vám, že je v tom texte priveľa zátvoriek?)

Ranný pičung

Milé dámy, ďakujem za virtuálnu podporu ktorú mi poskytujete v boji s kokotizmom, som vďačná prevďačná a budem spomínať až kým nezabudnem. Chacha.
Tak ma napadá, že máme doma takú knižku, volá sa to Dost bylo kokotů. V origináli No More Asshole, je to veľmi poučné, je tam celá typológia kokotov, ich charakteristické vlastnosti a tak. A je tam taká rada, že máte tú knihu kúpiť kokotom vo svojom okolí. A že keď niekto dostane 10 výtlačkov, nech napíše do vydavateľstva a dostane odmenu, alebo bude vyhlásený za najväčšieho kokota roka, alebo tak nejak. Už si presne nepamätám, čítala som to dávno pradávno.
Každopádne mám horúceho kandidáta na taký úprimný darček.
Som strašne zvedavá, ako sa situácia nakoniec vyvinie, ale poviem vám, ak z toho chlapa nedostanem žalúdočné vredy, tak ma nepoloží už ani povolanie učiteľky...
Mimochodom, budem mať prácu, hehe (nuž, ja nerada pracujem, ale keďže nechcem aby na mňa pracoval celý národ, všakže, ako hlásajú SNS a ešte aj v meste Pozsony (bože, jak sa to píše, keď ja po maďarsky viem len bazmeg, a to ani neviem či sa to takto píše, ale s K mi to príde divné, takže môj bazmeg je vždy bazmeG. A hotovo.), skrátka nehoráznosť, pre nás rasistov je to už aj tak dosť ťažké znášať. Napríklad aj takú vec, že sme proklatě blízko maďarským aj rakúskym hraniciam, chápete? No pre čistokrvného Slováka hotová katastrófa...
Ok, končím, volá mi Janko Slota....pápá!!!)

Kristepane, samozrejme som zabudla, čo som chcela, kým som sa nechala uniesť (odkedy ma tak hrubo označil za fašistku - no dobre, nepovedal to, ale moje asociačné schopnosti sa prekonávajú - tak ma tieto vtipy strašne bavia). Budem mať teda prácu ako učka v jednej základnej škole, od septembra. Takže ak dovtedy vydržíte, budem vám referovať, aké sú dnešné decká. Navyše som do motivačného listu napísala bohapusté klamstvo, ale hádam mi bude odpustené, a to že mám kladný vzťah k deťom. Popravde dúfam, že takých úplne krpatých učiť nebudem, lebo ma z nich asi jebne, ja deti znesiem, ak sú ticho a najlepšie za sklom, alebo tak.
Nóóóó...pani učiteľka jak sviňa.

Image nie je nanič, lebo sme povrchní a posudzujeme všetko podľa vzhľadu!

Ó áno, najprv musím povedať, ďakujem dreamworld girl, že mi spravila totok, celé totok ako to tutok vidíte, hej, to je jej robota a ja jej touto nechutne rozvitou vetou šialene ďakujem. Inak, normálne hovorievam "že ď", lebo som jako strašne cool a tak (ehm, frikulín som, tak je to), ale sa mi to nezdalo vhodné, lebo predsa len...
Ja som neschopná, čo sa strojov týka, zato ľudský faktor viem ovládať lepšie. preto aj budem učka, aby som mohla ovládať tridsať ľudí naraz, haha, ale možno len 16, keď je teraz taká nízka pôrodnosť.
No, takže mám teraz aj ja pekný rockový layout (rock´n´roll baby, yeah!) a budem sa ním pýšiť ako cudzím perím.
Nemám perie. (Vykupujem staré kožky perie...) (NAČO mi je perie...).
To boli dve také vsuvky.
Dokonca aj drahá matka si zvykla, že jej hovorievam ď. ale naša matka je moderná lebo hovorieva mrte. Ale moc jej to nejde, nevie to tak správne použiť, ale snahu oceňujeme.
A už ani nehovorieva že "nevolaj ma kokos" alebo "aký som ti ja kokos", čo bolo strašne vtipné.
Jééjda, dala by som si nejakú sladkosť.
Mimochodom, ešte si dávam pauzu, neučím sa ten dejepis (blueeeh) a pozerala som dnes That 70´s Show. Ten Hyde je strašný jebač. STRAŠNÝ jebač. Keď ho vidím na tej obrazovke, úplne by som ho oprela, ale môžem čo? Potichu slintať, lebo aj naši so mnou pozerali tak ani len nemôžem vzdychať, že "bóóóóóže, ja by som toho Hyda tak pojebala" ako to robievam keď pozerám telku so sestrou.
Myslím, že som vám ešte niečo chcela povedať, ale asi som zabudla.
A ženíchov oblizovať, hej to sa mi páči, tak predsa vyťažím z tej svojej zloby a nehanebnej povahy čo najviac. Už mi slepačí výbor navrhol, že sa mám pridať do nejakej skupiny pre mrchy na FB.
Asi by som fakt mala.
No, idem sa ja ešte trošku inde zajebávať, druhý blog obhospodáriť a tak...

Hákové kríže a červené hviezdy

Sloboda prejavu je dobrá, ale lepšia je sloboda po prejave. Myšlienka tohoto týždňa.
S loverom je nadobro koniec. Drahé dámy, neverili by ste, čo našu úchvatnú dvojku rozdelilo. Ó nie, nebola to jeho ješitnosť (aj keď čisto teoreticky...).
Nerozdelilo nás to, že sme každý inej národnosti, ani to, že je odo mňa o polovicu starší. Dokonca ani celé historky, čo sme prežívali takmer pol roka okolo jeho bývalej a jeho dieťaťa a podobné holywoodske záležitosti. Celý čas mi všetci radili, aby som sa na toho chlapa vyjebala, lebo je starý a chuj a využíva ma.
Na druhej strane (tak to raz zhrnula jedna kamoška) - "aspoň som si zašukala bola som v Madride".
Teraz si sadnite (no jasné, asi sedíte, predpokladám, že nečítate po stojačky - aj keď - ja niekedy hej, keď idem viac-menej náhodne okolo compu a len sa tak pristavím (aspoň na pol hoďku) pozreť čo je nové), teraz to príde. (Haha, ako na hokeji, ale nechajme to.)
Aby som povedala všetko, začnem po poriadku.
Mám ešte jeden blog, po nemecky. Raz v záchvate zbavených zmyslov (a po dvoch pivách) som mu dala adresu, napriek tomu, že už som raz prisahala, že nijakému svojmu chlapovi nedám čítať svoj blog. (Viete, pozvánka do hlavy...no je to blbosť, nerobte to.)
A tak to celé začalo. Dovtedy boli problémy len na poli s jeho bývalou, s ktorou mal počas našej aférky niekoľko neúspešných pokusov dať sa znova dokopy (kvôli tomu dieťaťu...nemá ešte ani rok, podotýkam, jeho bývalá je tiež Slovenka). Preplakala som noci. A niekedy dni. Takmer som sa pohádala s kamoškami. Vlastne raz tuším aj fakt pohádala, no to je jedno teraz.
A odkedy čítal môj blog, bolo furt na programe, že ako veľa píšem o svojom súkromí, aké je to nebezpečné a blablabla, proste neviem kto to všetko môže čítať a kto z môjho okolia hlavne. On je jasný paranoik (bože ako sa toto zasrané slovo vlastne píše?). Písala som samozrejme aj o ňom.
Tak buď bolo na pretrase toto, alebo potom raz sa urazil, lebo som napísala, že naňho myslím. No prepáčte, ale neni to čistý kokotizmus?
A vtedy (bolo to približne pred mesiacom) mi oznámil (mimochodom do telefónu) že už tie pičoviny (nepoužil tieto slová...vlastne povedal niečo ako slabomyseľnosti...ale má slovenčina taký výraz? Aha, asi má, keď ho nepodčiarklo...) čítať nebude. Bola som vtedy nasratá jak trpaslík a napísala som strašne nasratý článok na blog, ktorý ale nečítal, to som videla aj na jeho chovaní. Tak som si hovorila, chvalabohu bude pokoj, náš "vzťah" aj tak nemal bohviejakú budúcnosť, celý čas to bolo jak na hojdačke, niekoľko rozchodov (vždy on, asi som fakt chudera) a vždy uzmierovacia trtkačka (z iniciatívy oboch...chacha, občianska iniciatíva ma pri tomto napadla...). No jak z Holywoodu.
(Pozor, dostávame sa k jadru veci.)
Cez víkend som sa nudila (viete, štácky...), tak som surfovala po blogoch a našla som také otázky. Vždy som to videla len u Nemcov, teda u cudzincov, na slovenských blogoch nikdy...prste nejaký dotazník s rôznymi otázkami typu "od koho a kde bol tvoj prvý bozk" alebo "si žiarlivý" alebo "kamarátiš sa ešte stále s tvojimi ex".
A ja rada vypĺňam chujády, tak som si veselo vyplňovala.
Kameň úrazu bola otázka, čoho sa najviac bojím.
Moja odpoveď - že Európa nedrží spolu a za chvíľu nás Arabi a Šikmáči prevalcujú a naša kultúra zanikne.
Vidíte? Tak. To si myslím. Nemám teraz chuť na filozofovanie o teroristoch, ide jednoducho o to, že Arabi a Číňania majú vysokú natalitu a my takmer žiadnu, čiže logicky ich bude za pár rokov viac, lenže ja nechcem žiť v moslimskom svete, nechcem a hotovo. Mne sa páči európska kultúra, západný svet, konzumný spôsob života, atď.
No a toto ho načisto dorazilo. Ten chlap je nechutne politicky korektný (takže už len slovo šikmáč v ňom vyvoláva všelijaké pocity) a navyše absolútne nenormálny. Označil ma za rasistu (ó jasné...vlastne aj celé Slovensko je dosť rasistické, lebo tu má kopa ľudí taký názor a to ho desí) a povedal mi, že on také názory (teda že nemám rada Arabov - povedal to tu niekto? Jasné, nemám ich rada, ale čo znamená nemať ich rád? Nemám rada ani spôsoby katolíckej cirkvi, prečo by som sa mala radovať, keby tu bola moslimská...no fuj, šatky na hlave a desať krokov za chlapom???) nestrpí vo svojej blízkosti. Že on sa nemôže stretávať s rasistami. Že som ako Slota (aha) a že by som pravdepodobne išla v pohode na tankoch zrovnať Istanbul.
(Ešte že mi to pripomenul, musím si to zapísať do diára, hneď po štátniciach).
Že mi chýba už len nálepka na Slovensku po slovensky. Mimochodom, to považujem za pičovinu a to on dobre vie.
Takže včera sme mali takú zúrivú výmenu mailov, kde on bol stále viac sklamaný z môjho spôsobu myslenia ("očividne som vyrástla v prostredí, kde nemáme radi Obamu" - dopiče, musím mať rada Obamu, aby sa so mnou ľudia bavili? Obamu považujem za socialistu a ja nemám rada nijakých socanov, s Ficom na čele. Povedala som, že Obama je ľavicový, na čo sa mi dostalo odpovede, že nie je ľavicový, ale niekomu, koho názory sú tak vpravo, sa všetko zdá ľavicové).
Ja som bola stále viac a viac nasratá. Pri jeho obrovskej tolerancii nie je ochotný a schopný pochopiť môj názor, ani ho akceptovať. Odsúdiť Cigánov za to, že nepracujú (a hádzali po mne šutre), je rasizmus. Odsúdiť teroristov, ktorí sú Arabi (čo môžem ja za to, že sú všetci Arabi? Povedzte mi aspoň jednu nearabskú teroristickú organizáciu, ktorá si tajne plánuje likvidáciu Ameriky), je rasizmus.
Ale robiť si srandu z katolíckej cirkvi nie je zlé. On ich nemusí, smiali sme sa na tom viackrát (ja ako bohorúhač a rasista už môžem všetko). Zato keď sa mi nepáči islam (lebo zavraždia režiséra za nejaký blbý film...jasné, to je ok), to je rasizmus.
Posledné dni som bola do vývrtky. Už dlho ma nedokázal niekto takto nasrať. Že on sa so mnou nebude vídať??? KKT.
Takže tak. Tvrdiť, že nacisti a komouši robili to isté, sa tiež nepatrí. Nie nie, nebudeme nadávať na osloboditeľov, božeuchovaj.
Teraz ma ospravedlňte, idem vyvraždiť pár Arabov.