Píšem lebo musím a len preto, že Chantal ma upozornila že už by som mala blogovať a vôbec, nedá sa učiť, keď ste predtým nevyplodili nejakú nezmyselnú kokotinu na internet, kde si to všetci môžu prečítať, čo tiež nemajú nič lepšie na robote. (Môj slovosled sa stále zhoršuje, len už neviem či naberá nemecký alebo anglický smer alebo či len proste som nejaká neschopná.)
Písala som si playlist a poviem vám, trapas...nepamätám si poradie. Ech...blbé, čo? Aspoň že si pamätám krajiny a mená (no, ale to tiež len preto že zopár ich mám pripojených na kadejakých sociálnych sieťach a musela som to zdĺhavo hľadať, ale o tom inokedy). Tváre sa nerátajú...guys come, guys go, ako hovorí také to tričko, ktoré ste si v nejakej z minulých sezón mohli zaobstarať v New Yorkeri. Ja aj tak nemám pamäť na tváre. (Zato si pamätám veľkosti...nuž, asi to závisí, že kam smerujete pozornosť.)
Ale ani o tom som nechcela, ja vlastne nemám čo povedať, píšem z donútenia, aby sa Chantala mala kde zajebať keď sa jej nebude chceť učiť. (Are you dizzy when you´re stoned?)
A učím sa interkultúrnu komunikáciu, ktorá je tak nudná, že...proste nič nudnejšie na tomto svete neni, než teória o interkulturalite. Lebo samo o sebe je to super, že - žijete v africkom intráku z ktorého sa všetci snažia prchnúť, vrátane Afričanov (asi je to tu nejaké zakliate), máte jednookého suseda, niekto vám kradne biele jogurty (haha...čierne neboli) a každé ráno sa cítite ako pán múch, keď zabíjate v sprche tie malé lepkavé kurvy prúdom vody.
A dostanete pozvánku do Nigérie. (Googlila som si a čo som vygooglila? Malária, AIDS, kriminalita, nekvalitná voda, žltačka a cholera a turista musí preukázať že má minimálne 500 USD na týždeň. Akože pýtam sa já...kto by chcel ísť dobrovoľne do takej krajiny? Ja teda ne.)
Ale tá knižka je smrteľne nudná, preto si robím pauzy keď cítim že zemírám nudou. Nemala som ísť študovať, mala som proste rovno začať piecť. A mať svoju wicked kaviareň. Raz bude.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára