Blízke stretnutie tretieho druhu

Pomaly mi prestáva treštiť hlava. Dobré.

Keď som ráno (teda okolo druhej) došla do kuchyne, bol tam rev jak vo zverinci. Tri Afričanky, ale to povestne gorilie ziapanie ako keby ich tam bol celý kmeň. A mne trešťala hlava a oni trieskali a vrieskali, skoro ma jeblo, kým som čakala kedy sa mi dovarí opilecká polievočka. A vôbec, ktovie či tam ešte je, lebo dnes je africká party a už sa zliezajú od rána a robia bordel. To by ste museli vidieť aby ste to pochopili, ale Kamerunčania by sa dali prirovnať k cigánom. Za prvé ten vresk - jak v zoo pred kŕmením. Za druhé ten binec, ako môžu tri ženské pri varení zajebať celú obrovskú kuchyňu??? VŠADE porozlievaná voda a bordel z jedla - šupy od cibule, pokrájané kúsky zeleniny kade tade po zemi, lebo čo mi spadne, nech zdvihne niekto iný. A už viem prečo sa ustavične lepí dlážka. Oni čistili mrkvu a zemiaky priamo na zem! Chápete? To kde videli? V svojom kmeni v dedine, kde majú len udupanú hlinu? Kokos, hrúza hrúza a ešte raz hrúza.

Sporáky obsadia dva, samozrejme, takže je problém si vôbec niečo uvariť, lebo oni majú obrovské hrnce (varia asi pre armádu, alebo čo) a v nich buble niečo neidentifikovateľné a to prská, takže to preskočí nakoniec aj do vášho hrnca. A smrdí to, to netreba extra spomínať. No ale ten neskutočný bordel, čo pritom narobia. Bože mój, ja neviem ako dnes budem večerať, lebo už teraz je ich tam plno a aj keď je ich málo, tak vedia zapratať celý priestor (ledva som našla miestečko pri stole, lebo boli rozložené všade) a človek sa cíti v ohrození. 

Ale včera som a dozvedela že vraj Kamerun je pre ostatných asi ako pre nás Rumunsko, no tak to vysvetľuje mnohé. Ale všetci Rumuni ktorých som stretla boli aspoň civilizovaní.