O toto sa musím podeliť. ("Ale toto ešte musím povedať a potom už naozaj ideme na tie vzorce uhľovodíkov..." ako hovorievala teta Marta z GLN.)
V rámci bezhlavého štúdia (začínam v sobotu, kedy očividne celý intrák nerobí nič, okrem domácich prác a hádzania šípok v kuchyni) som si zobrala svoje šialene zaujímavé poznámky o tom, čo je revolúcia so sebou do kuchyne, že si to budem čítkať, kým sa mi bude dusiť mäso (vzala som aj foťák, že vám ukážem nový recept, teda nový v zmysle že ho robím prvýkrát, také to školsko-jedálňové dusené bravčové s mrkvou, ale samozrejme stokrát lepšie, ale márna snaha, bolo tam tak plno že mi bolo trápne to fotiť - a potom že, né, nezaujíma ma, čo si myslím moje okolie, ja som predsa individualista).
No ale keď som došla, bola tam jedna veľkoritná Afričanka (je taká čudná, možno je to vrodené, ale stále mám pocit že je nejaká smutná/nasratá a bojím sa ju osloviť) ktorá v obrovských hrncoch varila nejaké seno a zemiaky (našťastie dnes nie gazelie rite, takže ma nenapínalo, iba mi šla para do ksichtu, ale to je ako tie parné sauny a to pleti robí dobre, nie?) a revala tam hudba. To mi bolo divné, lebo to na ňu nesedelo, ona je taká utiahnutá (aj tak si myslím, že robí len to, čo jej Ernest dovolí, lebo ona býva uňho a napríklad odkedy tu je, už som ho nevidela variť).
Ale nepýtala som sa (hovorím, že vzbudzuje rešpekt...) a za chvíľu sa to vysvetlilo, keď dotiahli s rehotom Lemur a mój kamoš z Kamerunu, ktorý ma furt obletuje (vlastne oni ma obidvaja obletujú, preto mám najradšej keď sú v kombinácii, lebo vtedy si ani jeden príliš nedovoľuje a ešte sú aj celkom vtipní a nepýtajú sa ma na hlúposti, ako je slovenská ekonomika).
No a oni dvaja dotrepali repráky a začali zapájať aparatúru jak v nejakom night clube. A potom to pustili tak nahlas že nadskakovali hrnce a rinčali sklá (no, skoro). A postupne sa vám začali zliezať ďalší a ďalší, takpovediac sa tam zotmelo a ja som zostala jediným svetielkom v čiernom lese (ehm, nechajme tie rasistické vtipy) a tancovali a poskakovali a černoška len na nich pozerala a tvárila sa ako keby mala asi tak 90 a liezli jej všetci na nervy. (No a dali najväčšie hity - Kuduro, Alors on danse a ešte aj najnovší hit čo tu teraz frčí Masa masa asi bace me mata, proste konec sveta.)
A popri tom hádzali šípky ale väčšinou sa trafili do steny. Proste party začína zjavne už poobede, chápete toto čo je, šak slušní ľudia (teda leniví) sa už musia učiť a ne toto, tancovať o tretej kuduro.
Aby som vysvetlila okolnosti - kráľ lemurov má totiž dnes narodky a bude žúrka a ja tam som pozvaná tiež. A musím tam ísť, lebo ak by som nedošla sama, tak ma dojde vytiahnuť z izby sám vlastnoručne, takže to mám jedno, ale ja nechcem byť jediná biela na tej party! Už som z toho nervózna odkedy som došla, lebo každý deň mi to pripomína a že musím dojsť. Najprv som si hovorila, chvalabohu že aspoň nesmiem piť, ale teraz si hovorím, že keby som sa opila, hádam by som to lepšie prekonávala, lebo veru neviem ako sa ubránim, keď sa na mňa začnú liepať (očividne majú so mnou najlepšie vzťahy, lebo nevšimla som si, že by ostatné Európanky večne niekam ťahali na pivo, vždy mňa klofnú, keď nevinne idem po chodbe) a ťahať ma na parket. Lebo keď som opitá, tak tancujem s každým a keďže bieli chlapi sa opierajú o steny s plechovkami v paprčách, logika navráva že vždy len s Afričanmi. Ale ja triezva nikdy netancujem ale nepripravím sa o pečeň zasa, že áno.
Musím predvedčiť Renču nech ide tiež, lebo inak sa asi budem tváriť že sa mi pohoršilo a zemírám a nevládzem (ale to by ma zas henten už aj bral do špitálu...nesrandujem, už sa raz ponúkal).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára